Bratislava 3. júna 2018 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)
Premiér Peter Pellegrini sa po týždňoch mlčania vyjadril k Marakéšskej deklarácii. Pellegrini tvrdí, že je to hoax a že Slovensko naďalej odmieta povinné kvóty. V spomínanej deklarácii, ktorú podpísalo aj Slovensko sa však zaväzujeme, že budeme podporovať migráciu z Afriky. Pellegrini medzičasom na jednej debate vyhlásil, že musíme otvoriť otázku prijímania imigrantov na Slovensko “kvôli nedostatku pracovných síl.” Všetko teda do seba pekne zapadá.
Na snímke predseda vlády SR Peter Pellegrini
V Maroku sa dňa 2. 5. 2018 konala medzinárodná konferencia o migrácii, ktorá vyústila do prijatia Marakéšskej deklarácie, kde sa píše o podpore migrácie z Afriky do Európy. Prijalo ju aj Slovensko, aj keď sa vláda celé týždne tvárila ako mŕtvy chrobák. Neskôr tvrdila, že ju nepodpísal nikto z vlády. Slovensko však na listine figuruje, teda musel byť daný súhlas z vlády Slovenskej republiky. Jediná krajina, ktorá ju odmietla bolo Maďarsko.
V Marakéšskej deklarácii sa okrem iného píše aj to, že je potrebné “podporovať riadenú migráciu a mobilitu obzvlášť mladých ľudí a žien medzi Európou a severnou, západnou a strednou Afrikou a v rámci týchto regiónov.”
Premiér Pellegrini si však aj naďalej tvrdí, to čo predtým. Vo svojom videu, ktoré zverejnil na sociálnej sieti popiera, že by Slovensko malo prijímať imigrantov:
“Bojujme proti hoaxom. Aj touto správou vám všetkým chcem oznámiť, že správa, ktorá sa šíri internetom, že vláda podpísala Marakéšsky dohovor a majú sem prísť tisícky migrantov je absolútne falošná a klamlivá. Prosím neverte jej. Vláda svoj postoj k povinným kvótam nezmenila a Slovensko odmieta, aby nám ktokoľvek nanútil migrantov, aby prišli na Slovensko.”
Premiér však vo svojom vyhlásení zavádza verejnosť. Marakéšska deklarácia, ktorú podporilo aj Slovensko nie je hoax. Je to holý fakt. Pellegrini taktiež odvádza pozornosť, keď hovorí, že odmietame povinné kvóty. V Marakéšskej deklarácii sa totiž nepíše o žiadnych povinných kvótach. Prijali sme však deklaráciu, kde sa zaväzujeme podporovať migráciu z Afriky. Logicky z toho vyplýva, že by sme mali prijímať imigrantov dobrovoľne.
Navyše bol to práve premiér Pellegrini, ktorý vyhlásil, že Slovensko potrebuje imigrantov: “Nedostatok pracovnej sily je teraz najvypuklejší problém a preto prichádza doba, kedy veľmi otvorene máme hovoriť o riadenej migrácii. Migrácia, ktorá bude mať svoju kvalitu, ktorá prinesie ľudí, na pozície ktoré potrebujeme,” povedal premiér Pellegrini v rozhovore pre HNonline. Viac sa dočítate TU.
Všetko tak začína do seba zapadať. Vláda síce odmieta povinné kvóty, ale zdá sa, uvažuje o dobrovoľnom prijímaní migrantov. Ústami premiéra Pellegriniho dokonca volá po migrácii v dôsledku “nedostatku pracovných síl na Slovensku” a zároveň by týmto splnila aj naše záväzky vyplývajúce z Marakéšskej deklarácie.
Bratislava 3. júna 2018 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Rozhodnutie Mariana Kotlebu (ĽSNS) kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky vyvolalo kritiku hlavne v radoch Sulíkovej strany Sloboda a solidarita. Poslanec Martin Klus tvrdí, že je to Kotlebov dlhoročný plán ako napodobniť Jozefa Tisa. Župan Bratislavského kraja Juraj Droba sa obáva, že občania zvolia “neonazi prezidenta”.
Na snímke poslanec NR SR Martin Klus (SaS)
Predseda ĽSNS a poslanec Národnej Rady SR Marian Kotleba ohlásil vo štvrtok svoju kandidatúru v budúcoročných prezidentských voľbách. Oznámil to na tlačovej konferencii v sídle strany v Banskej Bystrici.
“Nebolo ľahké akceptovať rozhodnutie strany, ktorá ma vyslala do boja o prezidentský palác a takú výzvu, ale cítim zodpovednosť voči budúcim generáciám a bez preháňania aj stupňujúcu podporu zo strany občanov. Som presvedčený, že našou úlohou nie je hľadať výhovorky a spôsoby, ako sa nedá, ale dať zo seba vždy maximum a plné nasadenie, aby Slovensko bolo lepšie,” konštatoval Kotleba.
Kotlebovu kandidatúru mnohí privítali, no iní ju skritizovali. Ako sa ukazuje, najväčší odporcovia pochádzajú zo strany SaS. Martin Klus na sociálnej sieti napísal:
“MRZÍ MA, ZE SA MOJA PROGNÓZA NAPLNILA
…a keďže už dva roky verejne na rôznych fórach upozorňujem, že skutočným cieľom Mariana Kotlebu je napodobniť svoj veľký politický vzor Jozefa Tisa, tak ma jeho dnešné rozhodnutie nijako neprekvapilo. Som zvedavý, ako chce predseda strany, ktorá pravidelne časť občanov označuje za úchylákov, parazitov, či zradcov, teraz presviedčať voličov o tom, že bude dôstojne reprezentovať všetkých…”
Podobne kritický bol aj Klusov stranícky kolega Juraj Droba, ktorý momentálne pôsobí na poste župana Bratislavského kraja : ” Celkom ma zaujíma, koľko spoluobčanov bude voliť neonazi prezidenta. Ešte k tomu s trackrecordom neschopného babráka a diletanta zo župy aj z parlamentu. Len aby sme sa nezobudili do rána podobného tomu, keď sa nám všetkým vyškieral Gasparovič,”uzavrel Droba.
Strana SaS zatiaľ nepredstavila svojho kandidáta, no predpokladá sa, že podporia spoluzakladateľa a bývalého člena strany SaS, Róberta Mistríka, ktorý svoju kandidatúru už ohlásil.
Mistrík sa “preslávil” svojimi výrokmi v debate na denníku N, kde okrem iného vyhlásil, že multikulturalizmus obohacuje krajiny: ” My sme neboli zvyknutí na multikulturalizmus. Multikulturalizmus obohacuje krajinu. Vidíme to v Amerike, vidíme to v iných krajinách,” povedal Mistrík. Viac sa dočítate TU.
Ivan Hoffman, známy slovenský pesničkár a fotograf, ktorý momentálne pôsobí v Českej republike ako novinár sa tvrdo pustil do mainstreamových médií. Prirovnáva ich k médiám za minulého režimu. Taktiež šíria propagandu súčasného režimu a podobne sú nervózni z alternatívnych médií.
Ivan Hoffman
“Nikdy ma nebavilo nechať sa unášať prúdom. Nieto hlavným prúdom. Ale myslel som si, že je to preto, že hlavný prúd tečie zlým korytom. Čo ak je ale problémom samotný hlavný prúd takže je úplne jedno, akým korytom tečie?, zamýšľa sa Hoffman v úvode svojho článku na portáli Kulturni-noviny.
Následne prirovnáva médiá hlavného prúdu k médiám za minulého režimu: ” Podstatou mainstreamu je, že je prorežimný, prosystémový. Režimy sa síce menia, ale médiá hlavného prúdu nemenne konštatujú, že žijeme tú najlepšiu možnú dobu, nikdy sme sa nemali lepšie ako práve teraz. Podstatou mainstreamu je šírenie prorežimnej propagandy, nie hľadanie pravdy. Pravdou je to, čo ladí s propagandou a na to, čo s ňou neladí, je mainstreamom pozerané ako na nepravdu.”
Hoffman sa tiež zmienil aj o alternatívnych médiách: “Mainstream je za každého režimu nervózny z alternatívnych médií. Cíti sa tými vedľajšími prúdmi a protiprúdmi ohrozený, akokoľvek sú drobní, periférní, nevplyvní. Čoho sa propagandista bojí, je nezávislé myslenie. Nepríjemná mu je už samotná pochybnosť o dôveryhodnosti hlavného prúdu. Tými, kto nesplývajú s hlavným prúdom, propagandista pohŕda. Nezávislé myslenie vníma ako deviáciu, poľutovaniahodnú úchylku. Komunistický novinár by sa s liberálno demokratickým editorom zhodol na tom, že alternatívne médiá komplikujú médiám hlavného prúdu osvetu, výchovu verejnosti k láske a rešpektu k existujúcemu režimu.”
“Kým komunistický mainstream bol alergický na samizdat a štvavé zahraničné vysielačky, liberálno demokratický mainstream je znechutený sociálnymi sieťami a protisystémovými či “proruskými webmi”. Diagnóza tej alergie je rovnaká: Hlavný prúd sa natoľko identifikuje so svojím korytom, že prestane vnímať čo sa v spoločnosti deje a postupne stráca publikum na úkor periférnej konkurencie. A pretože hlavný prúd nie je schopný sebareflexie, je frustrovaný a ponížený klesajúcou sledovanosťou, klesajúcou dôverou a klesajúcou prestížou …”
Tieto slová sa Hoffmanovi píšu o to ťažšie, keďže sám pracuje v mainstreame. Snaží sa médiá hlavného prúdu kultivovať, no nie príliš sa mu to darí:
“Nepíše sa mi to ľahko, pretože ma mainstream živí. V médiách hlavného prúdu som zamestnaný, alebo mám s nimi zmluvy už pomaly tridsať rokov. Ako mainstream postupne upadá, beriem si to osobne. Mám nutkanie situáciu nejako zachraňovať. Angažujem sa v rámci svojich skromných možností za kultiváciu mainstreamu. Pretože ale pochybujem, či médiá hlavného prúdu možno kultivovať, skôr sa za príslušnosť ku kolegom, propagandistom ospevujúcim prednosti súčasného režimu, hanbím.
Neviem, ako to dopadne, ale sú vlastne len dve možnosti: Že sa mainstream polepší, napríklad že sa rozvodní z koryta a začne reflektovať spoločenskú realitu. Alebo editori prestanú moje články tlačiť a púšťať v rádiu, pretože nekorešpondujú s tým, čo videli v televízii. Čosi mi ale hovorí, že hlavný prúd je problémom sám o sebe a že je nepolepšiteľný.”
Sloboda tlače a sloboda prejavu bez zodpovednosti degenerujú do tyranie posledného slova. V súčasnom svete ho zväčša majú novinári. Jeho deštruktívnu silu obnažuje aktuálne oživená kauza Cervanová.
Na snímke Ľudmila Cervanová
Prínos Martina Hanusa
Približne pred rokom uverejnil redaktor internetového denníka Postoj Martin Hanus článok s názvom „Diabolský stroj Františka Čermana“. Nasledoval rozhovor so sudcom Najvyššieho súdu SR Jurajom Klimentom, senát ktorého dal de facto právnu bodku za prípadom vraždy Ľudmily Cervanovej. V týchto dňoch vyšla Martinovi Hanusovi kniha s názvom Hra sa skončila. Tú zase možno považovať nielen za publicistickú bodku v kauze Cervanová, ale aj za výkričník s otáznikom. Oba sa znepokojujúco vznášajú nad úrovňou slovenských médií.
Martin Hanus si zaslúži spoločenské uznanie. Miera sebareflexie a schopnosť priznať si omyl, aké prejavil, je v našich podmienkach ojedinelá. V minulosti pôsobil v magazíne Týždeň, ktorý pod vedením šéfredaktora Štefana Hríba roky produkoval mediálnu manipuláciu, založenú na tvrdení, že vrahovia nevinnej študentky Ľudmily Cervanovej nie sú páchateľmi, ale obeťami komunistickej zlovôle a justičnej mafie. Pravda, Martin Hanus svojou troškou prispel k šíreniu tejto najväčšej sprisahaneckej (konšpiračnej) teórie v novodobých dejinách slovenskej žurnalistiky. No pod tlakom faktov, publikovaných v dvojdielnej knihe zakladateľa portálu Ďateľ.sk Petra Tótha Kauza Cervanová I. a II. nielenže pripustil omyl, ale ho aj verejne priznal a napísal o tom dôležité texty. V čase, keď najhlučnejší, a preto najviditeľnejší novinári s arogantnou bohorovnosťou predstierajú neomylnosť a univerzálny patent na pravdu, si publicistický a spisovateľský počin Martina Hanusa vyžadoval aj kus odvahy. A to je ďalší dôvod vysloviť mu poďakovanie.
Mediálna manipulácia 10100
Prípad Ľudmily Cervanovej je mimoriadne spletitý z dvoch dôvodov. Prvý spočíva v tom, že tak prípravná fáza trestného konania (vyšetrovanie, operatívno-pátracia činnosť polície), ako aj rôzne štádia súdneho konania boli z mnohých príčin mimoriadne komplikované. Vďaka revolučnej atmosfére sa vrahom po novembrovej revolúcii podarilo cestou federálnej generálnej prokuratúry zvrátiť právoplatné rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky, ktoré páchateľov podľa zákona a na základe spravodlivého procesu poslali za únos (porušovanie osobnej slobody), znásilnenie a vraždu Ľudmily Cervanovej za mreže. Aj v dôsledku tejto udalosti celé trestné konanie trvalo takmer tri desaťročia a tým sa dostávame k druhému dôvodu komplikovanosti tohto prípadu.
Od roku 1990 sa vrahom Ľudmily Cervanovej – za aktívnej asistencie novinárov, ale aj politikov a aktivistov tretieho sektora – podarilo zahltiť mediálny priestor svojou obhajobnou propagandou, v dôsledku ktorej vznikol neprehľadný informačný chaos. V repertoári tejto bizarnej koalície vrahov, novinárov, politikov a aktivistov boli lži, polopravdy, politická propaganda, drobné i väčšie hoaxy a fake news, čo v súčte predstavovalo a dodnes predstavuje takú masu dezinformácií, aká by sa bez preháňania dala jedným slovom symbolicky označiť matematickým pojmom googol (pozor, nezamieňať si za značku Google, aj keď je od tohto slova odvodená), teda 10100.
Kto sa chce v prípade vraždy mladej študentky orientovať, mal by si prečítať tak Kauzu Cervanová I. a II., ako aj najnovší literárny opus Martina Hanusa Hra sa skončila. Alebo aspoň obžalobu a pôvodné rozhodnutia súdov. Kauzu nie je možné vysvetliť v jednom článku a nie je to cieľom ani tohto textu. Intelektuálna poctivosť pána Hanusa nás však vedie k tomu, aby sme sa pokúsili načrtnúť širší obraz, presahujúci prípad Ľudmily Cervanovej.
Kadiaľ vedie hranica medzi pravdou a lžou?
V kontexte preberanej kauzy je užitočné pripomenúť si, že iba vďaka pričineniu médií mohli byť páchatelia, ktorí znásilnili a neskôr zavraždili nepohodlnú obeť, od roku 1990 prakticky dodnes úspešní pri zavádzaní verejnosti. Viac ako štvrť storočia, to nie je maličkosť. Na podklade tohto zlyhania je na mieste otázka: Keď môže mať jedna mediálna manipulácia takéto rozmery, koľko ďalších je v obehu a aký to má vplyv na dôveryhodnosť slovenskej žurnalistiky?
Ešte širší obraz získame, ak neostaneme len pri jednej otázke, ale budeme si klásť ďalšie. Jedna z nich sa dotýka dnes veľmi populárnej témy – „seriózne“ verzus „konšpiračné“ médiá. Otázka teda znie: Naozaj oddeľuje pravdu od lži priekopa medzi médiami hlavného prúdu a alternatívou; alebo je potrebné posudzovať hodnotu každej jednej správy (nie média) osobitne? Za ostatného štvrťstoročia totiž nik nevyprodukoval väčšiu sprisahaneckú teóriu ako médiá hlavného prúdu v kauze Cervanová. Znamená to, že to ony, nie alternatívne weby sú konšpiračné? Nie. Ale neplatí ani opak. Konšpirácie, hoaxy, fake news slovom klamstvá v horšom a omyly v lepšom prípade sú súčasťou každodennej produkcie všetkých médií, bez ohľadu na ich schematické zaradenie. Ide však o to, či sú novinári, bez ohľadu na to, v akom médiu pracujú, prístupní sebareflexii a ochotní denne konfrontovať napísané a vyslovené s realitou. Žiaľ, predovšetkým vierozvestcovia „kvalitnej“ a „serióznej“ žurnalistiky ponúkajú namiesto intelektuálnej poctivosti prázdnu rétoriku a ideologické klišé.
Tyrania posledného slova
V súčasnej mediálnej praxi je obzvlášť obľúbená disciplína nahrádzať orgány činné v trestnom konaní. Ako odôvodnenie pre trúfalosť tohto formátu postačuje jednoduchý banner s nápisom „Skutok sa nestal“. Spravidla ide o neakceptovateľné zjednodušenie, ale chytľavý slogan má čarovnú moc prekryť realitu. Kauza Cervanová je však živým príkladom toho, že mediálne skratky nemôžu nahradiť výsledky práce orgánov činných v trestnom konaní.
Nikto nie je taký naivný, aby veril, že (nielen) v tomto štáte bolo a je všetko s kostolným poriadkom. Avšak o tom, či prebieha trestné konanie v súlade so zákonom, nemôžu rozhodovať novinári. Isteže, existujú extrémne prípady zneužitia trestného práva v prospech či neprospech podozrivých, respektíve obvinených. Na základe rétoriky médií by sme museli veriť, že policajný aparát, prokuratúra a justícia reprezentujú jeden veľký extrém. A to jednoducho odporuje realite.
Mediálna manipulácia v kauze Cervanová veľmi plasticky znázorňuje, ako to vyzerá, keď novinári vyšetrujú namiesto policajtov, vykonávajú dozor nad trestným konaním a obžalúvajú namiesto prokurátorov a súdia namiesto súdov. Sloboda slova a sloboda tlače sú príťažlivými politickými inováciami našej civilizácie. Obe slobody bez zodpovednosti sa však menia na intelektuálnu tyraniu toho, kto má posledné slovo. V ére postfaktuálnej ho majú spravidla novinári.
Vilnius/Bratislava 3. júna 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR- MO SR)
Veľké vojenské cvičenie NATO pod velením USA sa začalo na území východného krídla Aliancie, do ktorého patrí Poľsko a tri pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva. Cvičenia Saber Strike sa zúčastňuje 18.000 vojakov z 19 krajín, prevažne členských štátov NATO, informovala v nedeľu agentúra AP.
Na snímke minister obrany SR Peter Gajdoš (uprostred) navštívil 12. júna 2017 slovenských vojakov, ktorí pôsobia v Lotyšsku v rámci výcvikovej misie krajín Vyšehradskej štvorky (V4).
Cvičenia sa zúčastnia aj slovenskí vojaci, ktorí v súčasnosti pôsobia v rámci veliteľstva Mnohonárodného zboru severovýchod v poľskom Štetíne, povedala pre TASR hovorkyňa Ministerstva obrany SR Danka Capáková.
Armáda USA v Európe (USAREUR) uviedla, že manévre sa budú konať po celom regióne do 15. júna ako “ukážka odhodlania a solidarity Aliancie” v čase, keď vojenské cvičenia Ruska čoraz viac znepokojujú neďaleko sa nachádzajúce štáty NATO. Podľa vyhlásenia však Saber Strike “nie je provokáciou Ruska”.
Izrael, ktorý nie je členom NATO, sa zúčastní tohto cvičenia po prvý raz.
AP pripomína, že Severoatlantická aliancia rozmiestnila v Pobaltí a v Poľsku približne 6000 vojakov.
Litovské ministerstvo obrany tiež oznámilo začiatok svojho doteraz najväčšieho národného cvičenia “Thunder Storm” za účasti približne 9000 vojakov.
Bratislava 3. júna 2018 (TASR/HSP/Foto: Facebook Polícia SR)
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava podal v nedeľu na Okresný súd Bratislava I návrh na vzatie obvineného 28-ročného Slováka Juraja H. do väzby. Ten v centre Bratislavy napadol Filipínca Pre TASR to uviedla hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.
Na snímke Juraj H.
Ako dôvod väzby prokurátor uviedol možnosť úteku a obavu, že by obvinený pokračoval v trestnej činnosti. O tom, či pôjde Juraj H. do väzby, rozhodne súd.
Hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Michal Szeiff v sobotu (2.6.) potvrdil, že polícia útočníka po prepustení opäť zadržala a obvinila zo zabitia a v prípade preukázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na sedem až 12 rokov.
Polícia muža zadržala ešte minulú sobotu (26.5.) na mieste činu, avšak návrh vyšetrovateľa na vzatie do väzby nebol vtedy akceptovaný prokurátorom. Okresný prokurátor v Bratislave útočníka prepustil na slobodu.
Filipínec vo štvrtok (31.5.) popoludní v ružinovskej nemocnici podľahol zraneniam.
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko včera na sociálnej sieti informoval o svojej pracovnej ceste do Ruskej federácie. Upriamil pozornosť najmä na stretnutie s potomkom po jednom z najslávnejších svetových spisovateľov, Levovi Nikolajevičovi Tolstom, ktorého pozval na návštevu Slovenska.
Na snímke Andrej Danko a P. Olegovič Tolstoj.
Danka na letisku v ruskej metropole privítal pra-pra-vnuk L. N. Tolstého, P. Olegovič Tolstoj. “Potešil sa našej fujare,” uviedol predseda NR SR a pripomenul, že lekárom slávneho ruského spisovateľa, filozofa a národovca bol Slovák – pán Dušan Makovický. “Aj preto som pozval pána P. O. Tolstého na Slovensko – urobíme spolu literárnu súťaž a príde odovzdať cenu,” dodal Danko.
Andrej Danko sa v Moskve zúčastní na Medzinárodnom fóre pre rozvoj parlamentarizmu.
Český herec a zabávač Martin Dejdar v priamom prenose finále Miss Českej republiky zosmiešnil speváčku Daru Rolins po jej nedávnom rozchode s rapperom Patrikom “Rytmusom” Vrbovským. Uvádza portál star24.cz.
Na snímke herec Martin Dejdar.
Dejdar ako hlavný moderátor galavečera vyhlasovania najkrajších žien Českej republiky po vystúpení slovenskej speváčky Darry Rolins podotkol, že “má stále rytmus v tele.” Ťažko povedať, či chcel Dejdar Daru skutočne pochváliť a len to hlúpo vyznelo, alebo ju chcel skutočne zosmiešniť ale jeho poznámku okamžite obecenstvo pochopilo dvojzmyselne.
V publiku to zašumelo a mohlo sa to zdať ako urážlivé, no pre Daru Rolins je podľa jej vlastných slov vzťah s kontroverzným rapperom uzavretou záležitosťou a obaja sa vraj rozišli v dobrom.
“Išlo len o to, priznať si nahlas že obaja chceme od vzťahu viac. A to je všetko. Celý príbeh a pravda o našom rozchode. Tie roky spolu prežité sú navyše dôkazným materiálom toho, že nešlo o náhodu ani divadlo. O to viac sme si vždy cenili podpory a po celú dobu často prejavovanú, nefalšovanú radosť zo samotnej existencie nášho vzťahu,” uviedla už skôr na sociálnych sieťach Rolins.
V obciach v okolí Dunajskej Stredy je nedostatok škôl s vyučovacím jazykom slovenským, naproti tomu niektoré školy s vyučovacím jazykom maďarským sú poloprázdne. Starostovia týchto obcí však podľa rodičov nechcú situáciu riešiť. Čo budú s problémom robiť poslanci NR SR zo strán, ktoré sa považujú za národne orientované?
Ilustračné foto
Anton Hrnko, SNS
Áno, je to vážny problém, ktorý sa bude musieť veľmi skoro riešiť a myslím si, že ak obecné zastupiteľstvá nebudú riadne zohľadňovať záujem svojich občanov, vrátane záujmu o výuku na školách v materinskom jazyku, tak asi budeme musieť zmeniť zákon a opäť tie školy poštátniť. Pretože to jednoducho nie je možné, aby na Slovensku existovali obce, kde ľudia majú nárok na školu s vyučovacím jazykom slovenským, pričom obce na to dostávajú peniaze, aby títo ľudia nemali možnosť v mieste svojho bydliska chodiť do slovenskej školy.
Boris Kollár, Sme rodina
Áno, zachytil som to. Je to problém. To treba určite riešiť. Aj k nám sa dostalo veľmi veľa takýchto informácií, sťažujú sa nám slovenskí rodičia, že majú problém umiestniť deti do škôl. Myslím si ale, že to je v kompetencii ministerstva školstva a ministerka by to jednoznačne mala riešiť. A keď to nevyrieši ministerka, tak určite v tejto veci prídeme my s nejakým návrhom.
Takže v klube to zatiaľ neriešite?
Zatiaľ to ešte nie je téma dňa v parlamente, ale ja si myslím, že ten tlak tak silnie, že sa tým budeme musieť vážne zaoberať. Ak s tým nepríde ministerka, tak ju môžeme interpelovať, myslím si, že to aj v najbližšom čase urobím, že túto interpeláciu podám, ale rozhodne musíme vytvoriť nejaký tlak, lebo tým ľuďom tam treba pomôcť. Samozrejme že tam majú byť aj tie maďarské školy, jasné že tam je tá menšina, ktorá je v tej časti väčšinou, ale netreba zabúdať ani na majoritu.
Milan Uhrík, ĽSNS
My už v tomto pripravujeme legislatívnu iniciatívu, spolupracujeme s Maticou slovenskou z južných regiónov. V Štúrove sme sa o tejto téme rozprávali s miestnymi matičiarmi a pripravujeme návrh legislatívy, ktorá toto bude nejakým spôsobom riešiť. Pôjde to asi až na septembrovú schôdzu, lebo skôr to už nestihneme dať.
Teda chcete to riešiť zákonom, nevidíte možnosť efektívneho riešenia v rámci ministerstva?
Nie, pretože zriadenie základnej školy je na vôli samosprávy, obce. A starostovia obcí, o ktoré sa jedná, s väčšinovým obyvateľstvom maďarským, chcú mať predovšetkým podporu maďarského obyvateľstva, ukazuje sa, že nemajú vôľu vyhovieť slovenskej menšine. Takže v týchto dedinách sa nedá očakávať, že by zriadili slovenské školy – muselo by im to prikázať ministerstvo školstva, a ono to neurobí, pretože vo vládnej koalícii je momentálne Most-Híd a SNS úplne ignoruje národné témy. A naopak, Most-Híd presadzuje národné témy, ale maďarské. Takže ako jediné možné riešenie vidíme prijatie zákona, ktorý by prinútil ministerstvo reagovať.
Národne orientované strany teda hovoria, že majú záujem pomôcť slovenským rodičom a ich deťom v daných obciach. Uvidíme, ktorá z nich sa lepšie vysporiada s touto pomerne vďačnou úlohou nahrať pred voľbami ľahké politické body.
Bratislava 4. júna 2018 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Poslanec Národnej rady za liberálnu stranu Sloboda a Solidarita (SaS) a bývalý minister obrany Ľubomír Galko nesúhlasí s článkom Denníka N, ktorý napísal, že opozičné strany sa nedokážu dohodnúť na kandidátoch do komunálnych volieb. Galko naopak tvrdí, že dohodnúť sa nevedia Smer, SNS a Most-Híd.
Na snímke Ľubomír Galko (SaS)
Galko uviedol že v strane SaS je on tým, kto pripravuje spoluprácu s ostatnými subjektami v jednotlivých regiónoch. “Podarilo sa mi dohodnúť centrálnu zmluvu s OĽaNO, čo nebolo nijako ľahké. V pondelok sme v Košiciach predstavili spoločného kandidáta na primátora – SaS – OĽaNO – KDH (a pridáva sa aj Sme rodina), ktorého podporujú aj tri skupiny aktivistov. V piatok sme predstavili spoločného kandidáta v Bratislave – SaS – OĽaNO – Sme rodina (KDH sa nepridalo, chcú prezentovať vlastnú kandidátku, čo nepokladám za nič strašného). Tam aj tam sa k nám na 99 % popridávajú aj menšie strany, ako je NOVA, OKS, Zmena zdola, atď,” upozornil poslanec.
Galko sebavedomo uviedol, že v Bratislave ani v Košiciach sa na na opozíciu údajne vládna koalícia Smer – SNS – Most-Híd “nechytá”. “A verte, že ani inde, to sa bude stále viac a viac ukazovať aj v ďalších mestách. Nielenže sa nevedia tieto tri strany vôbec v komunálnych voľbách spojiť a spolupracovať, ale ani samostatne nevedia vygenerovať poriadneho kandidáta na primátora,” domnieva sa Galko.
“V Košiciach smerák Raši po neúspechu vo VÚC radšej zdrhol na Úrad vlády, v Bratislave nemajú smeráci nikoho a nikto ich podporu ani neprijme. Kto by si už len pečiatku kriminálnej organizácie dal na čelo.,” pokračoval.
Dodal, že SNS buď nevyprodukuje nikoho alebo len niekoho takého, ako naposledy štátneho tajomníka Parízka vo VÚC, ktorý v BSK dostal 0,0000 nič % hlasov a o Moste ani nehovorím.”
Galko sa potom obul do pravicového Denníka N, ktorého články však pravidelne rád zdieľa. “Ale komentátor Dennika N napíše, že opozícia pred komunálnymi voľbami ukazuje, ako sa nevie dohodnúť; že sme žiarivým príkladom krajiny, kde si opozícia dokáže nohy efektívne podkopávať sama. Chápete to?” Čuduje sa zástupca SaS.
“Potom sa niektorí redaktori z Dennika N na mňa jedujú, keď napíšem, že Denník N nezmyselne kope do opozície, prednostne do SaS aj tam, kde na to nie je žiaden dôvod,” napísal Galko o denníku, ktorý naopak sústavne vyťahuje špinu na politikov z vládnej trojky.
“Ak tomu tak nie je, tak potom čo iné sú vyššie spomenuté tvrdenia? Veď to fakt normálne vyzerá tak, ako keby tam boli na takéto nezmyselné kopanie mentálne nastavení. Lebo v opačnom prípade by to musela byť hrubá povrchnosť až neprofesionalita a to sa mi nechce zdať.” Doplnil Ľubomír Galko.
Strana SaS, ktorá bola donedávna miláčikom extrémne liberálneho Denníka N, si zatiaľ nevie zvyknúť, že tieto propagandistické noviny už majú iného favorita a že momentálne pretláčajú Progresívne Slovensko, ktoré môže najviac voličov získať práve na vrub SaS a Denník N na tom systematicky pracuje. Galko i Sulík, ktorí boli v Denníku N pečení varení sa budú musieť časom vyrovnať s tým, že o toto médium prišli.
Bratislava 4. júna 2018 (HSP/Foto:Facebook-Eduard Chmelár)
Prednedávnom sme vám priniesli správu o tom, ako sa odchádzajúca redaktorka RTVS Zuzana Kovačič Hanzelová sťažuje, že od nej vedenie RTVS vyžadovalo v reportážach objektivitu. Ako príklad uviedla analytika Eduarda Chmelára, ktorého názory nechcela zverejňovať z viacerých dôvodov. Chmelár sa však voči jej slovám ohradil a tvrdí, že Hanzelová zavádza a klame.
Eduard Chmelár
“Mali sme dennodenné hádky na poradách, ktoré boli neskutočne vyčerpávajúce – hodinové nezmyselné debaty o tom, či oslovovať respondentov, ktorí sa objavujú v konšpiračných médiách do našich reportáží, či citovať iné médiá,” posťažovala sa Hanzelová v rozhovore pre Nový čas.
Následne povedala konkrétny príklad koho malo vedenie RTVS vraj pretláčať do jej reportáži: “Išlo napríklad o Eduarda Chmelára. Nemala som problém len s tým, že ohlásil, že bude kandidovať na prezidenta, ale že zakladal politickú stranu, kde časť podpisov bola sfalšovaná či skartovaná, a to skonštatovalo ministerstvo vnútra. To už pre mňa bolo niečo, prečo by som ho neoslovovala. Keď sme to riešili na porade, tak Vahram Chuguryan opakoval, že kým nie je odsúdený masový vrah, tak predsa ho nemôžeme kádrovať.” Viac o tejto téme sa dočítate TU.
Analytik Eduard Chmelár sa však voči takýmto slovám ostro ohradil a obvinil Kovačič Hanzelovú zo zavádzania a klamstva:
“ZUZANA KOVAČIČ HANZELOVÁ ZAVÁDZA A KLAME
Nerád používam silné slová, ale opakované, vedomé a zámerné šírenie nepravdivých informácií napriek viacnásobným upozorneniam sa nedá nazvať inak ako hrubá lož. Ako politický analytik som nad nimi mávol rukou, ako kandidát na prezidenta republiky musím brániť svoju česť proti cielenému špineniu svojej osoby,” napísal Chmelár na sociálnej sieti.
Kandidát na prezidenta Eduard Chmelár podrobne vysvetlil ako to s podpismi za jeho stranu “SEN” v skutočnosti bolo:
“Už niekoľkokrát som uvádzal tieto výmysly na pravú mieru, pritom je to úplne jednoduché a novinárka musí vedieť, aká je skutočnosť. V prvom rade chcem zdôrazniť, že poškodenými sme boli MY. Keby sme falšovali podpisy, bol by to trestný čin a polícia by to tak musela vyhodnotiť. Po druhé, pri kontrole sa zistilo, že medzi podpismi sa nachádzali čísla SKARTOVANÝCH A UKRADNUTÝCH občianskych preukazov. Inteligentným čitateľom nemusím vysvetľovať, že nikto z nás nemá možnosť dostať sa k takejto databáze a že takéto zoznamy môže dodať len štátny orgán. Po tretie, ani ja, ani nikto z vtedajších členov petičného výboru nemal šancu byť na každom mieste a ustrážiť aktivistov pri zbere podpisov. Nie je možné zodpovedať a overovať si každý údaj – na to sú príslušní zamestnanci ministerstva vnútra. Každá jedna strana, zdôrazňujem, každá jedna strana či kandidát má pri zbieraní podpisov určité množstvo neplatných hlasov: buď tam chýbajú údaje alebo sú vymyslené. Nikto pri vyraďovaní takýchto hlasov neobviňuje prípravný výbor, že listiny sfalšoval. Našou chybou bolo, že pre krátkosť času sme nevyzbierali väčšiu rezervu. Pritom sme sami petičné hárky kontrolovali a vyradili asi tisíc podpisov, pri ktorých chýbali niektoré údaje alebo boli viditeľne písané jednou rukou. Ale je absurdné obviňovať kohokoľvek z nás z falšovania, keď sme takejto situácii – podstrčeniu falošných občianskych preukazov – nemali ako zabrániť.
Pani redaktorka to veľmi dobre vie. Inak by musela obviniť z falšovania ktorúkoľvek z politických strán alebo kandidátov vrátane prezidenta Kisku, lebo aj on mal množstvo neplatných podpisov. Je zvláštne, že Zuzana Kovačič Hanzelová argumentuje práve stanoviskom Kaliňákovho ministerstva vnútra, ktoré nikdy nepovažovala za dôveryhodný zdroj. Ako obyčajne, aj tentoraz však argumentuje zavádzajúco. Ministerstvo vnútra totiž nepovedalo, že som tie podpisy falšoval ja, ale že pri kontrole sa zistilo, že pri jednotlivých podpisoch boli uvedené skartované a ukradnuté občianske preukazy. To je dosť zásadný rozdiel. Dodnes som presvedčený, že založenie hnutia SEN bolo mocensky zastavené. Smer sa totiž neobáva politických oponentov typu Igor Matovič či Richard Sulík. Jediná vec, z ktorej mal vždy strach, je útok zľava – ktorý by odhalil, že tým, za čo sa táto strana vydáva, v skutočnosti nie je. A preto zrejme nie je náhoda, že rovnako ako v našom prípade dostala stopku aj menej medializovaná vznikajúca Socialistická strana bývalého vicepremiéra Jozefa Kalmana. Vláda nikdy nezastavila vznikajúce liberálne alebo konzervatívne strany, ktoré účinne trieštili pravicovú opozíciu, ale nepripustila autentickú ľavicovú konkurenciu.
Podčiarknuté sčítané: Zuzana Kovačič Hanzelová, ale aj Oľga Baková a ďalší vzbúrení redaktori iba zneužívajú moje meno ako alibi pre svoj odpor proti poskytovaniu priestoru iným názorom, proti objektivite, pluralite a vyváženosti, ktorá vyplýva vysielaniu RTVS zo zákona. O moju osobu už dávno nejde – ako kandidát na funkciu prezidenta republiky nemôžem celkom prirodzene vystupovať ako politický analytik (hoci je zaujímavé, že pre niektorých iných kandidátov stopka na účasť vo vysielaní RTVS neplatí). Ale oni odmietajú kohokoľvek, kto nezapadá do ich úzko ideologického videnia sveta. Neviem o tom, že by napríklad docent Škvrnda mal nejaké katastrofické scenáre, ktoré podľa Hanzelovej vraj už niekoľkokrát nevyšli – to je dlhodobé zavádzanie, pomocou ktorého sa z verejného priestoru vytláčajú všetka nepohodlné, ale legitímne názory. Podobne trápne je obviňovanie, že sa jeho meno objavuje v konšpiračných médiách. Vedia títo polovzdelanci povedať konkrétny odborný argument, ktorý nesedí? Lebo toto je kádrovanie ako v päťdesiatych rokoch. Redaktor tam nie je od toho, aby kádroval, aby posudzoval, či má niekto „správne“ názory. On má moderovať verejnú diskusiu, má realitu reflektovať, nie spoluvytvárať. Demokracia a sloboda prejavu strácajú význam, ak sa vzťahujú len na starostlivo vydezinfikované názory čoraz extrémnejších centristov. Manažment to mal riešiť už dávno.
Zuzana Kovačič Hanzelová klamala aj pri interpretácii jej rozhovoru so šéfredaktorom. Tvrdila, že Vahram Chuguryan na ňu vytváral nátlak, aby počas vládnej krízy a masových demonštrácií oslovovala aj ľudí ako som ja. Viacerí redaktori RTVS, ktorí na tej porade boli (vrátane šéfredaktora), mi potvrdili, že to nie je pravda, že počas debaty niekoľkokrát zaznelo, že nejde o moju osobu, ale o princíp: novinár verejnoprávneho média nesmie nikoho bezdôvodne kádrovať a nálepkovať. Redaktorka Hanzelová dostala niekoľkokrát otázku, či si prečítala moje stanovisko k udalostiam s desiatimi bodmi návrhu riešenia situácie, ktoré zaujali verejnosť, a aby sa vyjadrila sa, čo jej na ňom prekáža, s čím má problém. Chuguryan povedal, že sú tam legitímne a rozumné nápady, ako vyriešiť krízu, prečítal ich a spýtal sa redaktorov, čo je na tom zlé. Všetci boli ticho. Na to redaktorka Hanzelová znovu spustila svoju obľúbenú pesničku, že som falšoval podpisy. Šéfredaktor ju upozornil, že som viackrát vysvetlil, že to nie je pravda. Hanzelová odpovedala, že má so mnou jednoducho problém, že vraj nenávidím prezidenta Kisku a že ju nemôžu nútiť, aby ma oslovila. Chuguryan jej na to povedal, že ma v žiadnom prípade nepretláča, ani to robiť nebude, že sa nerozprávajú o oslovovaní konkrétnej osoby, ale o princípe – verejnoprávne médium nesmie dávať stopku odborníkom, ktorí majú iný názor ako je názor redaktorky. Nikdy nikomu neprikázal, aby ma oslovili a ja potvrdzujem, že o tomto spore som sa dozvedel až následne, keď sa moje meno stalo rozbuškou a jedným z podnetov, ktoré viedli k výzve vzbúrených redaktorov.
Toto je čistá pravda. Čitateľ si môže utvoriť názor, kto tu politizuje spravodajstvo RTVS. Nie je to len táto partička redaktorov vo výpovedi, ktorí nedokázali odísť zo zamestnania inak ako teatrálnym videom hrajúcim na city, ktorí si nedokázali riešiť spory na pracovisku interne, ale zaťažovali tým verejnosť. Je to napríklad aj prezident Kiska, ktorý sa do celej veci vložil brutálne jednostranným spôsobom. Nevypočul si stanovisko manažmentu RTVS, ale priamo a bez dôkazov ho obvinil z politického zasahovania. Jediný politik, ktorý zasahuje do práce verejnoprávneho média, je v tejto chvíli Andrej Kiska. A robí to absolútne neprijateľným spôsobom, ktorý sa tu naposledy objavil počas mečiarizmu. Prezident republiky si (opäť raz) osvojil jednostranný názor skupinky redaktorov a robí z neho zovšeobecňujúce závery. Takýto otvorený politický tlak na verejnoprávne médiá musí odsúdiť každý demokrat.
Ešte minulý rok, keď sa mnohí čitatelia sťažovali na zaujatosť redaktorky Kovačič Hanzelovej, som ju verejne bránil a oponoval mnohým rozhorčeným hlasom svojím vlastným presvedčením, že verejnoprávna televízia potrebuje aj takéto šťuky v rybníku, lebo by mala byť aj osobnostne pestrá a rôznorodá. Vtedy sa mi za to dokonca poďakovala. Dnes tvrdím, že som sa zmýlil a ľudia ako ona do RTVS nepatria. Nie preto, že má iné politické názory ako ja, ale preto, lebo jej neschopnosť pochopiť zásady plurality a objektivity v demokratickej verejnoprávnej žurnalistike hraničia s hrubou neprofesionalitou. Vôbec sa nečudujem, že niektorí zo vzbúrených redaktorov zamierili ihneď po odchode z RTVS do redakcie časopisu .týždeň, ktorý svoje pohŕdanie faktami demonštruje takmer v každom čísle, nielen v kauze Cervanová. Lebo tam v skutočnosti patria. Nech sa páči, každý má slobodné právo presedlať zo žurnalistických žánrov na fantasy. Ale nech svojou patologickou jednostrannosťou nedusia verejný priestor určený pre všetkých daňovníkov na Slovensku,” zakončil Chmelár .
Zo šírenia lží prednedávnom obvinil Hanzelovú aj šéf spravodajstva Vahram Chuguryan. Kovačič Hanzelová totiž napísala, že presadzoval do vysielania “konšpiračné teórie”: ” Presadzoval do vysielania, že sýrskym deťom mali dávať šumivé tablety, aby nafingovali na záberoch penu z úst a vyzeralo to ako chemický útok, “uviedla.
Chuguryan však jej slová okamžite vyvrátil: “To, že každé slovo vyslovené na internej porade sa vynáša von, sme si už žiaľ zvykli, ale s tým, že sa to úmyselne prekrúca a škodí menu RTVS, na to si zvyknúť neviem. A nechcem. Na zahraničiarskej porade sme sa okrem iného rozprávali aj o Sýrii. Opýtal som sa, či nám prišli do výmennej siete zábery, kde niektoré sýrske detí pred kamerou hovoria o tom, že im niekto dal cukríky a povedal, že ich budú pred novinármi sprchovať. Odpoveď zahraničiara bola, že neprišli. Téma cukríkov bola uzavretá a išli sme ďalej.”
Bratislava 4. júna 2018 (HSP/Extra plus/Foto:TASR)
Severoatlantická aliancia zdegenerovala na nástroj snahy USA ovládať celý svet
Emil Vestenický
Dnešné NATO už dávno prestalo slúžiť obrane pred sovietskou agresiou. Mieru neslúži a slúžiť nechce, lebo je násilným nástrojom amerických finančníkov. Nanucuje svetu vládu založenú na rasizme a šovinizme. Aj keď sa na boj proti nim odvoláva, maskuje tým iba svoje postupy. Zdegenerovalo na nástroj svetovej policajnej zvole a zištnej, megalomanskej snahy USA ovládať celý svet podľa ich potrieb. Ako také už dávno nemá oprávnenie na ďalšiu existenciu a je odsúdené na zánik. Je očividné, že medzi Ruskom a USA prebieha zúrivá informačno-ekonomická vojna popreplietaná občasnými zrážkami, s cieľom získať na svoju stranu svetovú verejnú mienku. Jedna i druhá strana sa snaží prezentovať činnosť protivníka v čo najhoršom svetle. Výhodou USA je ovládanie mainstreamových médií, ktorými ľubovoľný počin Ruska prezentujú ako ohrozenie sveta. Výhodou Ruska je väčšia predvídavosť a zameranie sa na pravdivé informácie, takže sa im darí kompromitovať prekrucované správy Západu. Mimoriadnym pomocníkom Ruska je šikovná diplomacia a internet, ako aj schopnosť riešiť vyhrotené situácie konvenčnými zbraňami, čo bolo až do októbra 2015 celosvetovo spochybňované.
Americká autosugescia
Úsilie Západu vedeného USA je zamerané na obnovu jeľcinovského chaosu a získanie ruských surovín. Na Rusko sa tlačí aj prostredníctvom bývalých členských štátov ZSSR. Rozbíja sa úsilie likvidovať napätie na Ukrajine. Napriek volebnej prehre bol v Arménsku do premiérskeho kresla dosadený porazený politik. Niečo podobné dozrieva v Kazachstane a dajú sa čakať ďalšie štuchance, ak USA nebudú zbavené svojho vplyvu. Časť nesamostatných štátov sa bojí konať jednoznačne, aby ich nepostihlo nejaké „humanitárne bombardovanie“ a v nádeji na prospech takticky zatiaľ vyčkáva, ku komu sa pripojiť.
Proti vzdorujúcim síce použili sankcie, majú však dvojaký účinok. Vytvárajú podmienky na zosilnenie postihovaných a pre stratené zisky stupňujú napätie medzi samotnými strojcami a realizátormi sankcií. Sankcie neúčinkujú, hrozenie nimi je viac škodlivé než užitočné. Strojca nimi trpí viacej než postihnutý. Ja tejto americkej „demokratickej“ autosugescii neverím. Skôr očakávam zvraty, ktoré otrasú nielen USA, ale celým NATO, aj keď proamerická propaganda tvrdí opak. Nebuďme prekvapení, ak Rusko so svojimi stúpencami premení sankcie na pascu a ku koncu roka bude silnejšie ako pred ich zavedením.
Že svet nie je oáza mieru a pokoja, ukazujú aj májové a júnové cvičenia NATO a jeho ďalšie aktivity v pobaltských krajinách. Ešte horšie reakcie, pre svoju mimoriadnu rozsiahlosť, vyvolá plánované letné cvičenie vojsk v Poľsku. Možno pri plánovaní rátali s chudobnejšími výsledkami Putina v prezidentských voľbách a chystali ďalšie oslabenie zastrašovaním vojenskou silou.
Politická provokácia
Podobný stav je v Ázii. Cvičenia sú natoľko intenzívne, že ich v Moskve ani v Pekingu nemôžu ignorovať. Svet by to vnímal ako slabosť. Aj keď cvičenia nebudeme považovať za vojnové prípravy, v aktuálnej dobe rozumné nie sú. Majú viac charakter politickej provokácie než vojenskej potreby. Obzvlášť v súvislosti s rokovaniami so severnou Kóreou o likvidácii jej jadrového programu, aj v súvislosti s odstúpením dominantného štátu NATO od jadrovej zmluvy s Iránom. Propagandou i politicky sa to dá zneužiť oboma stranami a následky sú nedohľadné. Konanie USA dokazuje odhodlanie presadiť svoju vôľu stoj čo stoj. Lenže svet začína chápať liberalistický klam o skvelej budúcnosti a začína sa spamätávať z ošiaľu mohutnej propagácie NWO. Oko ľudského svedomia sa zobudilo a začalo si uvedomovať celkové následky globalizácie s dominanciou amerických finančných špičiek. Ak 1. marca 2018 Putin v štátnej dume prezentoval bojové prostriedky, ktorými Ruská federácia disponuje, a dal si záležať, aby odkaz bol dostatočný na odradenie každého od agresívnych úmyslov, situácia musela byť hrozivá. Vlastnú údernú silu síce prezentoval skromne, bez akejkoľvek bombastiky zaužívanej na Západe, ale dôrazne. Aj na podkladoch toho prejavu si môže človek sám identifikovať subjekt, ktorý svetový mier ohrozuje, i toho, kto sa snaží mier udržať. Tí, čo celú svoju politiku osnovali na klamstvách a manipuláciách, svoje ciele sami nikdy neodhalia. Vieme však všetci, že každé divadlo má svojho režiséra a nech by bolo akokoľvek poučné, realite sa nevyrovná. Bude užitočné pripomínať si to častejšie.
Výzbroj za miliardy
Ako nás v týchto podmienkach povedú naši politici? Uvedomujú si stav reality? Nechcem byť kritik z princípu a tak pripúšťam, že im začína vo svedomí svitať a našli odvahu venovať pozornosť aj stavu armády. Dúfam, že nie pre nátlak USA. SNS si zrejme posilnila pozíciu v koalícii, keď ňou nominovaný minister obrany môže začať modernizovať výzbroj za miliardy. Keby naozaj sledovali záujem obranyschopnosti SR, bol by to cenný počin. Samotné zbrane však nepomôžu, ak nebude fungovať vytrvalo otupovaná vôľa národa k obrane. Preto budú dobré učebnice pre študentov nemenej dôležité než moderné zbrane. Znova si však pripomeňme, že sme štát, ktorý vinou svojich politikov už nevlastní ani výrobné prostriedky na vlastnom území a dovolí cudzím monopolom ovládať domáci trh práce. Vzdali sme sa možnosti riadiť šírenie informácií, nekontrolujeme produkciu ani distribúciu potravín, energetické zdroje sme odstúpili cudzine a tak možno pokračovať. Ako chceme v takej situácii zmysluplne budovať armádu? Bude chcieť taká armáda bojovať? Čo pripravili štátnici pre prípad vypnutia elektriny z rozhodnutia cudziny? Veď do troch dní sa národ vzbúri a poženie každú vládu, lebo mu zosmradne mäso v mrazničkách. Ak národ nemá zaplakať, niekto začať musí, aj keby čelil najzlomyseľnejšej kritike.
Vieme, že zachovanie existencie štátu si vyžaduje nielen inteligentných, ale aj charakterných a štátu oddaných politikov. Tí musia byť životne angažovaní na jeho existencii. Lebo tí druhí, čo štát nechceli, vždy budú dokazovať, že mali pravdu, keď ho odmietali.
Zanedbaná armáda
Zanedbávať potreby armády dvadsať rokov a potom sa hroziť modernizačných nákladov je viac než pokrytecké. Len si spomeňte, kto všetko, doma i v zahraničí, na nás najprv naliehal, potom chválil za degeneračné znižovanie početných stavov armády, likvidáciu vojenskej inteligencie a zbrojnej výroby, ignorovanie špecifickej odbornosti a tým aj spôsobilosti riadiť. Spomeňte si, akými neuveriteľnými cestami bola armáda zbavovaná finančných prostriedkov, ako sa podkopávala vôľa národa brániť svoj štát a kto za tým stál. Zmenili armádu na propagačnú slúžku NATO. A div sa svet, tí istí ľudia odrazu začínajú nabádať na zlepšenie stavu, akoby niečo predsa len pochopili. Možno cítia len príležitosť opäť sa zviditeľniť. A možno sa len hlavná príčina diskusie zmenila z argumentu vojakov „Úspešnosť obrany štátu to vyžaduje“ na otázku kupcov „Kto a koľko na tom zarobí“. Má tu vôbec význam hľadať odpoveď na motív ich konania, keď nikto doteraz nepresadil zodpovednosť za chybné konanie vládcov? Asi bude lepšie zbaviť ich našej dôvery a podľa toho konať.
Verte, mierová armáda nemusí byť taká nákladná, ako nám politici nanucujú. Sú cesty efektívnejšieho riadenia aj tam, len sa musí obmedziť ústupčivosť štátnej politiky voči všetkým prísavkám a otvoriť cesta rozumných príležitostí vlastným občanom. Veľa naznačujú vedené diskusné súboje zmieňujúce zaujímavé dôvody utajenia. Z pozície boja bolo vždy významnejšie tajiť pred potenciálnym nepriateľom parametre zbrane. Podľa našich politikov sa ukazuje najvýznamnejším tajiť obchodný proces nadobúdania zbraní pred vlastným obyvateľstvom. Podivuhodný zvrat štátnického riadenia.
Opatrnosť a dôslednosť
Výber bojovej techniky je nepochybne záležitosť náročná. Len malé obídenie rozmerových limitov hrozí katastrofou napríklad nielen pre železnice, ale ohrozuje aj život osádok a obslúh pre stratu krytia. Zlý výber spôsobí nadmerné náklady, stratu času aj iných výhod. Tu býva len krôčik od reality k planým ilúziám.
Dajme slovo vojenským stratégom. Pre nich sú samozrejmé úvahy o problémoch odmietaných špecializovanými odborníkmi. Napríklad: Ktoré úlohy doktrinálne bežne prisudzované tankom, BVP, či lietadlám môžu byť riešené aj inými dostupnými prostriedkami. Výzbroj a pripravenosť armády musia nepriateľa odrádzať, paralyzovať a ak to nepôsobí, aj zničiť. To chce dobré zbrane a kto si ich nevyrobí sám, musí kúpiť oveľa drahšie.
Vo vojne častejšie umierajú horšie vycvičení a zle vyzbrojení. Preto najdôležitejším kritériom vo výbere nových zbraňových systémov sú životy vojakov. Máme ich málo a náš štát nepotrebuje mŕtvych hrdinov, ale živých víťazov. Komu je ľahostajný život dcéry či syna? Ozajstný vojak je len ten občan, ktorý je ochotný na obranu štátu naplniť slová vojenskej prísahy. Nie ten, ktorý využíva mierovú armádu ako žoldnier preto, že práve dobre platí. Aj na takéto fakty by mali pamätať štátnici a dať konečné slovo vo výbere vojakom a nie tým, čo u nich slúžia. Budú to vojaci, čo zaplatia vlastnou krvou za chyby politikov. Ľahkovážnosť a neopatrnosť sa nám vypomstí v najnevhodnejšom čase. Konajme opatrne a dôsledne. Odradiť od vojny je výhodnejšie, než ju vyhrať a mať straty. Dobrá výzbroj to umožňuje.
Emil Vestenický
(Autor je podpredseda politického subjektu Práca slovenského národa PSN, www.psn.sk)
Finančné elity dokážu mať cez mimovládne organizácie vzdorovité vlády pod kontrolou
Na snímke zľava zástupcovia z iniciatívy Za slušné Slovensko Karolína Farská, Peter Nagy a Juraj Šeliga
Otvorené informácie, otvorená vláda, otvorená veda, otvorené vzdelávanie (školstvo), otvorená justícia, otvorené hranice pre migrantov či rovno otvorená spoločnosť – týmito a ďalšími ideologickými sorosovskými termínmi nás neustále bombardujú aktivisti, samozvaní experti tretieho, mediálneho aj opozičného sektora. Keby sa neziskovky hrali len na svojom piesočku, vôbec by sme im nevenovali pozornosť. Lenže tieto dogmy a axiómy pretláčajú z mimovládnej do vládnej sféry, preto sa týkajú už nás všetkých. Mlčiaca väčšina o technológii vnucovania zmien veľa nevie, hoci ide o útoky na demokraciu, vládu väčšiny a systém pluralitnej parlamentnej demokracie.
Na počiatku vízie globálnej zmeny sveta bol Karl Popper s jeho modelom otvorenej spoločnosti. Potom George Soros, jeho žiak, a nasledujú mimovládne organizácie, ktoré túto ideológiu a mocenskú stratégiu šíria a realizujú. Soros sídli v USA a tam získal aj nástroj – medzinárodnú Iniciatívu Open Government Partnership (OGP) – na vnucovanie otvorenej spoločnosti. Žiaľ, opäť ide o jednu zo zneužitých ideí.
Rok 2011 bol plodný pre občiansku aj otvorenú spoločnosť. Práve vtedy Ministerstvo zahraničných vecí USA za vlády Baracka Obamu a „nezisková“ organizácia financovaná Georgeom Sorosom – Global Integrity spustili medzinárodnú iniciatívu Otvorené vládnutie. Slovensko pristúpilo už v tom istom roku počas vlády Ivety Radičovej a kabinet vymenoval aj Splnomocnenca vlády pre mimovládne neziskové organizácie (MNO). O rok nato pribudol aj poradný orgán vlády – Rada pre MNO. Aktuálne v apríli Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti ako koordinátor Iniciatívy pre otvorené vládnutie oznámil prípravu hodnotiacej správy Akčného plánu. Materiál bude môcť od 4. do 17. júna pripomienkovať aj verejnosť. Vládnym splnomocnencom je Martin Giertl, bývalý člen Grémia tretieho sektora, dlhoročný právnik Nadácie Charty 77. Kontaktnou osobou úradu je Lucia Bernátová, bývalá koordinátorka kampaní slovenskej pobočky Amnesty International. Írskej filiálke AI venoval Sorosov OSF 137-tisíc eur na kampaň práva na potrat, čím podľa írskeho regulačného úradu prišlo k porušeniu zákona.
Mandát na objednávku
„Autoritárstvo je na vzostupe a na mnohých miestach občianska spoločnosť čelí útokom,“ varuje správa CIVICUS, jedného zo sponzorov britskej Nadácie pre otvorené znalosti (Open Knowledge International). Nadácia vyhodnotila slovenský akčný plán pre otvorené vládnutie (2012 – 2013) za „najambicióznejší a najlepšie plnený“ na svete. Rozvrh vypracovali s pomocou spektra MVO, ktoré presadili aj novú tému – otvorené vzdelávanie, čiže prístup tretieho sektora a jeho aktivistov do škôl. Aj Nadácia otvorenej spoločnosti si určila ešte silnejší dohľad na úrady v každom regióne sveta, čo je presnejší výklad pojmu otvoreného vládnutia. Medzi občanov a verejnú moc sa tak stavajú ďalší sprostredkovatelia – samozvané hliadky MVO s ambíciou spoločnosť neformálne viesť – ale bez zodpovednosti, legitimity a poverenia. Tretí sektor postupne „soft power“ mení pluralitný politický systém zastupiteľskej demokracie. Ak za niektorými stranami stoja oligarchovia, tak potom oproti „donorom“ v pozadí tretieho sektora sú len ako rybky vedľa žralokov. Zväčša ide o fanatických podporovateľov ideológií, snažiacich sa spasiť svet jednou mocou. Aj preto akčné jednotky tretieho sektora presadzujúce otvorenú spoločnosť šíria zdesenie zo „škály taktík a úsilia narušiť toky financovania“, čo okamžite spíšu do svojich výročných správ, na ktoré sa potom odvolajú, aby ešte viac posilnili svoje pozície a hľadali pomoc v nadnárodných celkoch – OSN, EÚ, Open Government Partnership. Trúfnu si aj na viac. CIVICUS alchymisticky zmenil prvotnú filozofiu, neskôr tvrdú ideológiu otvorenej spoločnosti na „základné práva občianskej spoločnosti“. Ide o najsofistikovanejší a najlepšie kamuflovaný mocenský systém na zmenu spoločnosti.
Od dogmy k cieľu
Mimovládne a medzinárodné organizácie si osvoja ideologickú dogmu od Sorosa, zafilozofujú si o „výzvach“, ktorými samy seba vyzvú, aby všetkým stanovili cieľ – budovanie občianskej spoločnosti. Táto axióma už žije, cez ideologických lobistov a neomarxistický aparát si ju osvoja orgány EÚ a OSN, s tými pracujú ako kontaktné a kontrolné body mimovládne organizácie, ktoré paralelne tlačia na vládu; kabinet zriadi ďalšie orgány (splnomocnenec, rada,…); tie potom píšu hodnotiace správy, ako si plníme domáce úlohy; na to, ako sa podriaďuje vôľa ľudu medzinárodnému hegemónovi, dozerá už aj EÚ; schvaľujú sa akčné plány pre občiansku spoločnosť a otvorené vládnutie, aby tretí sektor a globálne elity v pozadí dozerali na „zmeny“ tradičnej formy demokracie väčšiny na systém diktatúry menšín a aktivistov tretieho sektora a nadnárodných organizácií na čele s USA. Tie si v otvorenej spoločnosti našli nové krytie na presadzovanie záujmov a Nového svetového poriadku. Preto na aktivity „neziskového“ sektora aj štedro prispievajú. Najhoršie je, že politici, ktorí zastupujú občana a majú chrániť národ, tomu vôbec nerozumejú, ustupujú tlaku a iniciatívne si podpiľujú konár, na ktorom sami sedia. Politici sú ešte hlavou, ale krkom, ktorý ňou krúti, je už tretí sektor. Až teraz sa ukazuje, že filantropia Georgea Sorosa môže mať aj mocensko-politický efekt.
Kamuflovaná iniciatíva
Iniciatíva Baracka Obamu a Georgea Sorosa na otvorené vládnutie je výsmech celému svetu. Práve Obamova administratíva bojovala proti žiadostiam Kongresu na informácie o konkurze spoločnosti Solyndra (kauza federálnych záruk pol miliardy USD výrobcovi solárnych panelov), cez ktorú mala prúdiť pomoc juhoamerickým socialistom. To vysvetľuje, prečo Obama práve s brazílskou prezidentkou Dilmou Rousseffovou ohlásili v OSN projekt na kontrolu vlád. Kamuflovanú iniciatívu odhalil predseda Podvýboru pre dohľad a vyšetrovanie Výboru pre energetiku a obchod Cliff Stearns. Zrejme aj preto do marketingu zapojili Centrum pre americký pokrok, ďalšiu organizáciu financovanú Sorosom. Právna skupina Judicial Watch podala tiež niekoľko súdnych sťažností na Baracka Obamu a jeho vládu pre „opakované porušovanie zákona a pohŕdanie verejnosťou“. Ani táto blamáž nezabránila prezidentovi, aby v prejave naliehal na svet „využiť silu otvorených spoločností“ na boj s korupciou. Aj filantrop Soros ukázal hrošiu kožu. Riadi síce „Open“ Society Institute, ale prevádzkuje hedžový fond Quantum Group of Funds so sídlom v karibskom Curaçao, daňovom raji s uzatvorenými informáciami o klientoch. Investigatívny reportér Matthew Vadum upozornil, že „Soros hovorí o dobrej hre, len pokým ide o otvorenosť a transparentnosť iných“. Informátor FBI Sibel Edmonds, prezident koalície Informátorov národnej bezpečnosti, nahral video z udeľovania Obamovej ceny a odhalil škandalózne financovanie niektorých proobamovských skupín Georgeom Sorosom. Nikoho by nemalo prekvapiť, že človek, ktorý sa označil za „boha“, teraz nechce dodržiavať nové pravidlá otvoreného zverejňovania, ktoré zaviedol Dodd-Frankov zákon. Aby sa tomu vyhol, Soros zatvoril svoje finančné prostriedky vo fonde Quantum pre investorov – okrem členov svojej rodiny!
Otvorenosť á la Amerika
Treba mať na pamäti, že Obama zvíťazil v Bielom dome ako kritik administratívy a jej šokujúcej nekompetentnosti, korupcie a nespravodlivých vojenských kampaní s vplyvom vojenskopriemyselného komplexu. Obamova „otvorená vláda“ mala po vojnách v Iraku vrátiť vieru Američanov v systém. V skutočnosti išlo o technologickú víziu Aneesha Chopru na sprístupňovanie a prepojenie vládnych informácií na internete. Technológiu však nahradila ideológia. Iniciatíva za otvorené vládnutie predstavuje len ďalší export vývozu americkej „demokracie“ na kontrolu alebo podkopávanie vlád, ak sa vymknú z proamerickej poslušnosti. Je to známa stratégia pákového efektu Bieleho domu nad národmi. Aj preto mnohí komentovali Partnerstvo otvorenej vlády ako užitočný softvér nakazený vírusom s cieľom napadnúť „počítač“ jednotlivých vlád pod tlakom lobistov tretieho sektora. Na ten dohliada George Soros, ktorý bol už pri vzniku projektu. Je zrejmé, že špekulant s víziou otvoreného vládnutia a globálnej vlády opäť využil silu a vplyv vlády USA ako nosič na šírenie svojho ideologického vírusu.
Zámer je jasný. Cez ďalší projekt „otvorené vládnutie“ prenikajú Sorosove záujmy už priamo do exekutívy. Geniálne vymyslené finančným špekulantom, ktorý rovnako brilantne položil na kolená libru či líru. Naučil sa, ako prísť na kobylku financiám národných mien a teraz zručnosti používa na to, ako sa dostať na kobylku národným vládam. Otvorené vládnutie slúži aj na to, aby finančné elity cez MVO vedeli, čo sa deje, pripravuje a aby dokázali mať vzdorovité vlády pod kontrolou. Otvorené hranice potrebuje ideológia multikulturalizmu, aby do EÚ voľne prúdili milióny migrantov, otvorenú spoločnosť potrebuje agenda rodovej rovnosti na búranie hraníc rodových stereotypov a tradičnej rodiny. No a otvorené školstvo potrebuje tretí sektor na prípravu budúcich mladých globálnych lídrov pre Nový svetový poriadok.
Bratislava 4. júna 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Prezident SR Andrej Kiska odcestoval na prvú oficiálnu niekoľkodňovú návštevu Nórska. Cesta sa koná na pozvanie kráľa Haralda V. Témou rokovaní bude prehĺbenie bilaterálnych vzťahov, ale aj poskytovanie pomoci pri rozvoji Slovenskej republiky z nórskych fondov.
Na snímke prezident Andrej Kiska
Okrem stretnutia s kráľom Haraldom a členmi kráľovskej rodiny bude hlava štátu rokovať s predsedníčkou vlády Ernou Solbergovou a predsedníčkou parlamentu Tone Wilhelmsen Tröenovou. Hlavným cieľom rokovaní je prehĺbenie bilaterálnych vzťahov a ich ďalší rozvoj, najmä v oblasti inovácií, výskumu, vývoja a nových technológií. Dôležitou súčasťou rozhovorov bude aj ochrana životného prostredia a poskytovanie pomoci pri rozvoji Slovenska.
Prezident sa zúčastní aj slávnostného divadelného predstavenia Slovenského národného divadla, ktoré odohrá hru významného nórskeho dramatika, filantropa a bojovníka za práva malých národov na sebaurčenie Björnstjerne Björnsona s názvom Nad našu silu 2.
Hlava štátu vystúpi i na slovensko-nórskom podnikateľskom seminári, zameranom na budovanie inteligentnej mestskej infraštruktúry, navštívi spoločnosť Wilhelmsen, ktorá je významným investorom na Slovensku, a tiež sa pozrie do Oslo Cancer Cluster, ktoré je popredným svetovým centrom pre výskum rakoviny.
Oficiálnu návštevu ukončí prezident v stredu (6.6.) v meste Bergen. Stretne sa s predstaviteľmi Media City, centra pre rozvoj inovácií v oblasti médií, a navštívi Bjerknes centrum pri Univerzite v Bergene, ktoré sa zameriava na výskum klímy.
Slovenská akadémia vied (SAV) podpíše s Univerzitou v Bergene memorandum o porozumení. Slovenského prezidenta bude na ceste sprevádzať minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd), štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla, štátny tajomník ministerstva hospodárstva Rastislav Chovanec, ako aj predseda SAV Pavol Šajgalík. Cesty sa zúčastní aj skupina podnikateľov.
Prezident Andrej Kiska dnes odcestoval na oficiálnu návštevu Nórska, kde má s nórskymi predstaviteľmi prerokovať množstvo politických a obchodných tém. Nebude však medzi nimi figurovať otázka nórskej sociálnej služby, ktorá už v mnohých prípadoch kontroverzne odobrala deti z pôvodných rodín členských štátov EÚ, vrátane Slovenska
Na snímke malá Maxine
Na program cesty Kisku poukázal poslanec Národnej rady Peter Pčolinský (Sme rodina) a jeho príspevok na sociálnej sieti zdieľal líder hnutia Boris Kollár. Uviedol, že ho “nezaujíma prvá návšteva hlavy štátu v Nórsku a vypitie kávy. Jediné prečo tam má zmysel ísť, aby ste pýtali našu Maxine, aby ju konečne ten fašistický Barnevernet vrátil rodičom. Toto má byť jediný cieľ vašej cesty.”
“Vyzývam, žiadam a prosím prezidenta, aby v Nórsku trval na navrátení malej Maxine jej rodičom, ktorým ich nórska sociálka Barnevernet ukradla,” uviedol na sociálnej sieti Pčolinský, ktorý poukázal na prípad mladej nórsko-slovenskej rodiny, ktorej bola za pochybných okolností odobratá dcérka.
Ku odobratiu maloletej Maxine došlo v Nórsku približne pred troma rokmi. Dôchodkyňa Janka Ladická, ktorá je starou mamou odobratej Maxine, objasnila českým médiám, ako celý proces prebiehal. Jej nevesta sa dostala do pozornosti sociálky, pretože sama vyrastala v detskom domove a u pestúnov, čím bola podľa Nórov riziková pri výchove dieťaťa. Navyše, mladá žena je sluchovo postihnutá, čo takisto zhoršilo jej status v očiach Barnevernetu.
Ladická opísala ako mladú rodinu jej syna začali nórske úrady vyšetrovať, miestami až šikanovať. Sociálni pracovníci sa v dome rodiny objavovali neohlásene, často aj neskoro večer či v noci. Rodičia museli pred ich očami a kamerami dieťa opakovane prebaľovať a dojčiť. Celý prípad nakoniec úrady uzavreli tým, že malú Maxine odobrali. Ako hlavný dôvod v správe uviedli, že rodičia mali s dievčatkom nedostatočný očný kontakt (viac v článku).
Stará mama maloletej Maxine adresovala prezidentovi SR otvorený list so žiadosťou o pomoc. „Vážený pán prezident, prečítala som si správy týkajúce sa vašej cesty do Nórskeho kráľovstva. Neviem, či si spomínate, ale pred časom ste ma prijali aj spolu so zástupkyňou vlády JUDr. Maricou Pirošíkovou. Predmetom nášho spoločného stretnutia bola moja vnučka Maxine, ktorú odobral úrad pre starostlivosť. Dva súdy nám ju vrátili, bohužiaľ, tento posledný sme prehrali a momentálne sme využili úplne poslednú možnosť, odvolanie na najvyšší súd. Čakáme na rozhodnutie,“ uviedla Ladická.
„Bola by som vám nesmierne vďačná, keby ste na svojej pracovnej ceste pri spoločných rokovaniach otvorili aj otázku odoberania detí slovenským štátnym občanom a požiadali vysokých predstaviteľov Nórska, aby apelovali na zodpovedné ministerstvo v zmysle akceptovania Haagskeho dohovoru a možnosť slovenských detí žiť a vyrastať u biologickej rodiny. Verím, že na základe vašich diplomatických rozhovorov, vašej intervencie, začne Nórsko akceptovať ľudské práva tak, ako sú zakotvené v medzinárodných dokumentoch. Ďakujem a verím, že moja prosba nezostane nepovšimnutá,“ prosí Kisku o podporu príbuzná postihnutej rodiny.
Oslo/Bratislava 4. júna 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Adriána Hudecová)
Prezident SR Andrej Kiska sa nebude zapájať do špinavých kampaní strany Smer-SD, uviedol to v pondelok jeho hovorca Roman Krpelan po tom, čo mal Kiska podľa daniarov minúť na prezidentskú kampaň viac financií, ako bolo povolené.
Na snímke prezident SR Andrej Kiska
“Správa na finančnom výbore je daňové tajomstvo, ktoré prezident nevidel. Prezident je na oficiálnej návšteve Nórska a nebude sa zapájať do špinavých kampaní politickej strany Smer-SD,“ uviedol Krpelan. Zároveň pripomenul, že rezort financií v roku 2014 kontroloval všetkých kandidátov. “Ministerstvo financií skonštatovalo, že nikto z nich neporušil zákon, vrátane Andreja Kisku,” doplnil.
Podľa zákona balík, ktorý mohli potenciálni kandidáti vynaložiť na kampaň v roku 2014, nemal prekročiť dohromady sumu 266.000 eur. Podľa informácií Hospodárskych novín bolo firmou KTAG na Kiskovu kampaň vynaložených spolu vyše 354.000 eur.
Firma KTAG podala koncom mája 15 opravených daňových priznaní. Dodatočné daňové priznania v rodinnej firme Kisku majú súvisieť s kontrolou daňového úradu, ktorá sa na prelome rokov 2017 a 2018 uskutočnila vo firme KTAG. V dodatočných daňových priznaniach už nefigurovali výdavky na prezidentskú kampaň. Okolnosti potvrdil aj Krpelan. “Konateľ spoločnosti KTAG nariadil účtovníčke, aby spravila preúčtovanie a doplatok dane,” uviedol.
Štrasburg/Bratislava 5. júna 2018 (HSP/Foto:Screenshot Facebook video)
Šéf parlamentnej liberálnej SaS a poslanec Európskeho parlamentu Richard Sulík sa vo svojich najnovších úvahách zaoberal situáciou pred vymenovaním novej vlády v Taliansku. Sulík na sociálnej sieti rozoberal aj to, prečo nie je dnešné Taliansko ekonomicky konkurencieschopné.
Na snímke Richard Sulík v Európskom parlamente.
Sulík upozornil na to, že novo vznikajúca vláda v Taliansku avizovala, veľké investície v snahe oživiť ekonomiku po dlhých rokoch dodržiavania bruselských rozpočtových bŕzd. “Nová talianska vláda plánuje vo veľkom robiť dlhy, financovať ich bude súkromná Banca d´Italia (a ECB), ručiť bude celá eurozóna a nemá im v tom kto zabrániť. Aj tak sa dá zabezpečiť rast,” uviedol kriticky Sulík.
Podľa neho by bolo racionálnejšie, ak by nová vláda na Apeninskom polostrove zapracovala na zvýšení konkurencieschopnosti. “Tomu však bráni demokracia, lebo ľudia si zvolia toho, kto sľúbi viac a nezaujíma ich kto to zaplatí. Tretej možnosti – vonkajšej devalvácie – sa Taliani vstupom do eurzóny vzdali a dnes je Euro pre nich príliš silné,” argumentuje líder slovenských liberálov.
Sulík dodal, že viacerí politici obviňujú zo zlého ekonomického obdobia Brusel a iné krajiny. “Nemá zmysel obviňovať iné krajiny, ale je nutné zvýšiť vlastnú konkurencieschopnosť. Toto Taliani dlhodobo zanedbávajú, a preto už dve desaťročia viac-menej prešľapujú na mieste,” zopakoval.
Sulík vo vystúpení pred Európskym parlamentom komentoval aj prípad presunu výroby talianskeho producenta kompresorov na Slovensko, čo v Taliansku vyvolalo vlnu nevôle, pretože vraj Slovenská republika poskytla neprimerané daňové úľavy a investičnú pomoc. “Je to logické vyústenie toho, že výrobcovia v Taliansku majú omnoho horšie podmienky na podnikanie ako na Slovensku.” Povedal Sulík a vymenoval najväčšie nedostatky talianskej ekonomiky ako vysoká odvodová záťaž a druhý najväčší dlh v eurozóne.
“Taliansko vstúpilo do eurozóny ako jedna z najväčších krajín Európy, ale nikdy nespĺňalo podmienky na vstup, najmä čo sa týka verejného dlhu,” uzavrel Richard Sulík.
Bratislava/Brusel 5. júna 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Thierry Monasse)
Hlavnou tvárou Európskej únie je v súčasnosti predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. O rok však spoznáme jeho nástupcu a do boja o prestížnu politickú pozíciu sa zapojí aj súčasný podpredseda komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Na snímke podpredseda EK Maroš Šefčovič
Slováka do čela komisie navrhujú sociálni demokrati z Česka, Slovenska, Maďarska, Poľska a Bulharska, ktorí sa na tom dohodli na včerajšej schôdzke v Bratislave, ako to uvádzajú Hospodárske noviny.
“Záujem o túto kandidatúru mám a urobím všetko pre to, aby som získal dostatočnú podporu. Budem sa uchádzať o podporu sociálno-demokratických strán vo všetkých krajinách Európskej únie,” uviedol po stretnutí Šefčovič s tým, že iniciatíva na jeho kandidatúru údajne prišla z Českej republiky.
Kandidatúru súčasného podpredsedu EK podporuje aj slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý sa domnieva, že európski sociálnu demokrati v súčasnosti nemajú na stole meno lepšieho kandidáta. “Plne túto nomináciu podporujem. Maroš Šefčovič patrí k excelentným politikom. Je to človek, ktorý ukázal na všetkých pozíciách na európskej úrovni svoje kvality a svoju zdatnosť. Budem držať Šefčovičovi palce, aby obhájil túto kandidatúru,” uviedol Pellegrini.
Generálny manažér Smeru-SD Viktor Stromček potvrdil, že strana Šefčoviča oficiálne navrhne. “Túto tému sme diskutovali aj počas dnešného stretnutia v Bratislave a reakcie boli veľmi pozitívne,” uviedol. Šefčoviča označil za rešpektovaného viceprezidenta EK so silným postavením v rámci celej Európy.
Bratislava 5. júna 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
„Podpis mierových zmlúv vo Versailles, v Saint Germain a v Trianone je azda najvýznamnejším sviatkom našej štátnosti, pretože práve vtedy svetové mocnosti uznali naše právo na vlastný štát, vtedy ešte spolu s Čechmi, a naše hranice,“ skonštatoval pred hŕstkou prítomných historik Viliam Jablonický.
Na snímke Pomník mierových zmlúv na Tyrschovom nábreží v Bratislave
Na Tyršovom nábreží v Bratislave pri Pamätníku mierových zmlúv po Prvej svetovej vojne sa konalo spomienkové stretnutie pri príležitosti výročia podpisu mierových zmlúv, ktoré po ukončení prvej svetovej vojny boli podpísané vo Versailles 28. júna 1919 s Nemeckom, v Saint Germain 10. júna 1919 s Rakúskom a v Trianone 4. júna 1920 s Maďarskom. Ako informuje nápis na sprievodnej tabuli, tieto zmluvy stanovili a garantovali hranice starých a nových štátov v podunajskej oblasti a stali sa tak základom historického vyrovnania medzi národmi bývalého Rakúska-Uhorska.
Tieto zmluvy ako medzinárodnoprávne dokumenty najvyššej úrovne určením hraníc Česko-Slovenskej republiky prvýkrát vymedzili aj Slovensko ako geografický, politický, historický aj právny celok. Na stretnutí, ktoré organizovali členovia Matice slovenskej z Petržalky, sa zúčastnilo osem ľudí, ktorí si pripomenuli túto historickú udalosť spred 98 rokov ako základ, na ktorom bola neskôr budovaná československá i samostatná moderná slovenská štátnosť.
V Maďarsku je toto výročie naopak dňom najväčšieho národného smútku, pretože znamenalo rozdelenie a definitívny koniec sna o Veľkom Uhorsku. Tento ich pohľad by bol oprávnený za predpokladu, že obyvateľstvo, ktoré sa po prvej svetovej vojne ocitlo za Maďarskými hranicami v Chorvátsku, Srbsku a Slovensku, by sa väčšinovo cítilo byť Maďarmi, respektíve Uhrami. Lenže tak to nebolo: slovanské národy, ktoré na týchto odčlenených územiach tvorili väčšinu, a pre ktoré Rakúsko-Uhorsko bolo „žalárom národov“, nadšene privítali svoju historickú šancu na slobodu a spravodlivosť.
Bratislava 5. júna 2018 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Zvykli sme si, že niektoré opozičné strany prichádzajú takmer dennodenne so senzačnými odhaleniami a škandalizovaním politikov a strán vládnej koalície. Ako takéto kauzy vznikajú a na akých informačných zdrojoch sú postavené, to pekne vidieť aj z úryvku rozhovoru, ktorý sa odohral v pondelok v Národnej rade.
Na snímke Ľubomír Galko (SaS)
Na zasadnutí výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť bola na programe informácia k aktuálnemu stavu realizácie projektu „Bojových obrnených vozidiel 8×8“ – ide o nové osemkolesové bojové vozidlo, ktoré sa vyvíja na báze fínskeho obrneného transportéra Patria vo fínsko-slovenskej spolupráci. Členov výboru informoval minister obrany Peter Gajdoš (SNS). Po informácii bol priestor na otázky.
Poslanec Ľubomír Galko (SaS): „Chcem sa spýtať, či je pravda, že to vozidlo na tých skúškach na Tureckom vrchu na konci roku 2017 strieľalo kade-tade, že tam boli problémy so zameriavačom a softvérom, a vozidlo nevedelo byť opravené tu, ale muselo byť vyvezené do Fínska, kde bolo opravené. A ak to je pravda, prečo o tom nebola informovaná verejnosť?“
Gajdoš: „Nevidím dôvod, prečo by mala byť informovaná verejnosť. Toto je výskum a vývoj, ak sú nejaké problémy, je potrebné veci doladiť. Že strieľalo kade-tade, to ste asi mali na mysli porušenie bezpečnostných opatrení, a také niečo v žiadnom prípade nebolo.“ Minister Gajdoš a generálny riaditeľ MO SR pre vyzbrojovanie Vladimír Kavický potom poslancovi trpezlivo vysvetlili, že vozidlo nebolo vyvezené do Fínska na opravu, ale na vojskové skúšky, že sa nestrieľalo na Tureckom vrchu, ale na Záhorí, a že vozidlo nebolo pokazené, ale na ňom naši odborníci iba dolaďovali softvérové nastavenia.
Galko: „Čiže boli tam problémy so zameriavačom a softvérom, alebo neboli?“
Gajdoš a Kavický: „Vo Fínsku sa vyrábajú len podvozky, ale oni nevyrábajú veže – veža je slovenská. Pokiaľ ide o softvér veže a jednotlivé systémy, to v plnej miere zabezpečuje Slovenská republika a slovenské firmy. A práve pri zosúlaďovaní podvozka s vežou v určitej fáze skúšok došlo k tomu, že komunikačný softvér pri preberaní streľby veliteľom mal oneskorenie 9 sekúnd a bolo treba ho doladiť. Nešlo o chybu ani poruchu, ale o problém s nastavením. Tento problém bol odstránený na Slovensku, nebol dôvod to riešiť v spolupráci s Fínskom, pretože ten softvér, to je čisto slovenská záležitosť. Vozidlo bolo vo Fínsku na vojskových skúškach v arktických podmienkach, ktoré tam štandardným spôsobom prebehli.“
Tu sa natíska otázka: nie sú náhodou aj iné podozrenia, ktoré poslanci ako Galko prezentujú médiám ako hotové kauzy, postavené na podobných informačných zdrojoch ako ten, ktorý Galko citoval na výbore pre obranu a bezpečnosť, so spoľahlivosťou na úrovni povestného Rádia Jerevan?
