Bratislava 14. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Cliff Owen)
Premiér Robert Fico (Smer-SD) si váži súčasného českého prezidenta Miloša Zemana, ktorý sa snaží obhájiť svoju funkciu. “Je to brutálne inteligentný človek,” povedal Fico v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike.
Na snímke český prezident Miloš Zeman
V jeho hodnotení už viac nemôže ísť ďalej, pretože je to český prezident a má s ním priateľské vzťahy. “A preto nebudem hodnotiť ani priebeh českých volieb,” povedal Fico.
Premiér si želá, aby aj vzťahy s novým českým premiérom boli absolútne priateľské. “Mám rád, keď môžem zavolať a vybaviť si veci cez telefón,” uviedol.
Podľa neho je povinnosťou mať dobré vzťahy so susednými krajinami, v prípade Česka to podľa neho platí dvojnásobne z dôvodu spoločnej minulosti.
Fico nechcel reagovať na kauzu Andreja Babiša “Čapí hnízdo”, ktorú vyšetruje aj OLAF. Podľa jeho slov o tejto kauze nič nevie. Neobáva sa, že by si v Česku nevedeli vyriešiť situáciu spojenú s dôverou vláde.
Premiér nekomentoval ani Zemanove rozporuplné vyjadrenia na adresu Alexandra Dubčeka. Tvrdí, že on pri tom osobne nebol. “Ak mu mám potrebu niečo povedať, tak to urobím osobne,” uviedol Fico.
Zdôraznil, že Dubček je pre Slovákov ikonou. Je rád, že sa nedávno podarilo prijať zákon o Štátnej cene Alexandra Dubčeka. Plánuje ju dávať ľuďom, ktorí pre samostatné Slovensko niečo urobili. Fica znepokojilo, že prezident SR Andrej Kiska vyznamenal prvého januára ľudí, “ktorí boli proti vzniku Slovenskej republiky”, označil to za rozporuplné s tým, že to mal Kiska urobiť pri inej príležitosti.
Bratislava 14. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Slovensko za 25 rokov od svojho vzniku napreduje. Povedal to premiér Robert Fico (Smer-SD) v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Priznáva, že za tie roky došlo aj k chybám a že k nim došlo aj za jeho vládnutia.
Na snímke predseda vlády SR Robert Fico
Tvrdí však, že sa za obdobie, čo je pri moci, urobil aj “kus dobrej roboty” proti korupčnému správaniu, čo koncom minulého roka ocenili aj mnohé veľvyslanectvá. “A v tomto budem ako rys ostrovid, keď bude potrebné, budem vyvodzovať politickú zodpovednosť,” povedal Fico.
Kauzu Bašternák bližšie nekomentoval. “Nemám dôvod odvolať ministra vnútra Roberta Kaliňáka, je to mediálne lovná zver, keby boli dôvody na jeho odvolanie, tak to dávno urobím,” uviedol premiér.
Fico je hrdý, že Slovensko je na tom po 25 rokoch od rozdelenia Československa ekonomicky dobre. Spomenul nízku nezamestnanosť. Minimálna mzda na ďalší rok by podľa neho mohla stúpnuť na vyše 500 eur. Tento rok je to 480 eur.
Novinár Denníka N Jakub Goda si vymyslel falošnú identitu a pod touto identitou komunikoval s redakciou Hlavných správ, pričom sa snažil prepašovať na Hlavné správy nejaký hoax, vymyslenú správu, aby nás následne mohol zdiskreditovať.
Novinár Denníka N Jakub Goda
Čo novinár Denníka N vlastne zistil
Novinár Denníka N zistil, že prepašovať hoax na Hlavné správy nie je také ľahké, zverejnili sme mu iba články, ktoré boli po obsahovej stránke v poriadku, i keď nižšej autorskej úrovne. Hoaxy a nezmysly mu neprešli, no nedal sa odradiť. Nakoniec slávil úspech a jeden vymyslený článok sme mu uverejnili. Približné po dvoch hodinách sme však prišli nato, že ide o hlúposť a článok sme stiahli. Godovi som následne napísal, aby nám už nič neposielal. Tým som s ním ukončil spoluprácu. Všetkým našim čitateľom sa za toto pochybenie ospravedlňujem.
Novinár Denníka N zistil ešte jednu vec. Nepreverujeme si, kto nám píše. Toto už samozrejme platí v minulom čase. Prečo sa to stalo? Lebo sme neboli pripravení na takúto podlosť. Jednoducho by nám v redakcii nenapadlo, že niekto vymyslí takéto chrapúnstvo a bude sa vydávať za niekoho iného so zlomyseľným úmyslom poškodiť nás. Boli sme ľahkovážni a naivní, predpokladali sme, že i tak dôjde na uzavretie autorskej zmluvy a tam je potrebné uviesť všetky osobné údaje. S takou zlomyseľnosťou, akú predviedol novinár Denníka N sme nerátali.
Ak niekto napísal, že sa volá Marek Bakeš, je náš čitateľ a chce prispievať popri svojej práci grafika ako externý dopisovateľ, tak som to bral ako fakt. Nenapadla by ma taká zlota, ako urobil tento novinár z Denníka N.
Ale ako sa hovorí v žargóne programátorov – zaplátali sme dieru v bezpečnostnom systéme, a odteraz už určite neuverejníme nič od človeka ktorý nepreukáže svoju identitu.
Nakoniec novinár Denníka N v závere svojho článku sám priznáva porážku. Ich metóda zlikvidovania názorovej opozície cez jej označovanie za producentov hoaxov nevyšla. Nie je sa ani čo čudovať. Máme na Hlavných správach publikovaných 240 000 článkov a z toho hoaxov bolo 5 aj s týmto podvrhom novinára z Denníka N (samozrejme patrične medializovaných v mainstreame). Možno samotný Denník N ich mal viac (len to nikto nesleduje).
Prečo sme na muške treťosektorových fanatikov práve my
Sme nepohodlní pre určitú skupinu ľudí v „tejto krajine“, ako oni nazývajú Slovensko. Preto je o nás taký záujem z ich strany. Posledné roky totiž mimovládnym aktivistom mimoriadne záleží na preverovaní informácií, faktov a zdrojov, ale len v médiách určitého názorového spektra. Rôzne oveľa väčšie portály ako my uverejňujú oveľa viac hlúposti ako jeden článok zlomyseľne podsunutý novinárom Denníka N o starostovi z New Jersey, no na týchto portáloch aktivita mimovládnych fanatikov nie je prítomná.
Z našej strany by v postate stačilo, aby sme začali písať že imigranti sú prínosom, že Putin chce rozvrátiť naše demokratické zriadenie, že Harabin púšťa vrahov na slobodu, že homosexuálne manželstvá a eutanáziu je treba čo najskôr zaviesť a že Kotleba rozkradol župu a nikoho z týchto mimovládnych aktivistov by viac nezaujímalo či je pri všetkých našich článkoch uvedený správny zdroj a či je ilustračné foto z nepokojov v Callais z roku 2017 alebo z roku 2016.
Touto cestou však určite nepôjdeme, a tak budeme novinárovi z Denník N trčať v žalúdku i naďalej.
Ako k tomu došlo
Navonok vyzerajú Hlavné správy ako každé iné noviny. Za tým je však obrovská práca a nasadenie pár ľudí, ktorých dokážeme zaplatiť. Na našu stránku príde každý mesiac okolo 700 000 unikátnych čitateľov. Možno je to aj viac, ako ich má Denník N (neviem, nezisťoval som to). Oproti Denníku N však tieto noviny pripravuje desatina ľudí a hospodária s ročným rozpočtom, ktorý by Denníku N nevystačil ani na jeden mesiac. Neplatia nás korporácie ani oligarchovia ako napríklad Denník N Eset.
Všetko máte v rukách vy, naši čitateli. Žiaden obsah na Hlavných správach nie je zamknutý. Nemusíte platiť 4 eurá, aby ste si mohli článok prečítať do konca. Keby z našich 700 000 unikátnych čitateľov iba každý dvadsiaty poslal jedno euro mesačne na účet novín, mohli by sme zaplatiť normálny počet ľudí, prevádzkovať normálnu redakciu so všetkými funkciami, ktoré majú noviny mať a také niečo, ako predviedol novinár Denníka N Goda, by nemalo šancu.
Realita je však taká, že sme dnes v polovici mesiaca a na našom účte sa od čitateľov vyzbieralo 600 eur, čo pokladám za smutné. Ďakujeme tým, ktorí nás finančne podporujú a zverejňujeme naše číslo účtu pre tých, ktorí si po dnešku uvedomili, že svoje noviny musia podporovať. Č. účtu je SK15 0900 0000 0005 7106 3662
Róbert Sopko
šéfredaktor
Urobte si obraz sami
Aby ste pochopili ľudskú úroveň novinárov z Denníka N, zverejňujeme tu celý článok, ktorý vyšiel na Denníku N s poznámkami tam kde to bolo nevyhnutné, priamo v texte.
Novinár Denníka N Jakub Goda (druhý zľava) na výlete s “odborníkom na extrémizmus” Danielom Milom (prvý sprava), “odborníčkou na rasizmus” Irenou Biháryovou (prvá zľava) a asistentkou poslankyne Simony Petrík
Najprv ešte prvý mail novinára Denníka N Jakuba Godu do redakcie Hlavných správ:
Dobrý deň,
Mal by som záujem byť externým dopisovateľom pre portál Hlavné správy. Váš web sledujem už dlhšiu dobu a považujem ho za významnú alternatívu mainstreamovým médiám, ktoré tu celé roky tvorili informačný monopol.
Špeciálne oceňujem Váš objektívny prístup ku kauze Andreja Kisku, ktorá bola vo väčšine médií zľahčovaná a bagatelizovaná ako bežný prešlap. Presne tento nestranný a nekompromisný prístup je to, čomu fandím a k čomu by som chcel prispieť.
Intenzívne sledujem domácu politiku ako aj zahraničnú politiku a dianie vo svete. Je pre mňa dôležité, aby som mal rovnováhu v prísune informácii jednak zo západných médií typu BBC alebo Guardian, ale aj z médií ako Russia Today alebo Sputnik News, ktoré často pokrývajú oblasti ostatnými médiami ignorované.
Sídlim v Bratislave a som ochotný písať popri svojej práci v malom grafickom štúdiu, pretože považujem za veľmi dôležité, aby ľudia mali prístup aj k informáciam neskresleným západnou propagandou.
Vopred ďakujem za Vašu odpoveď.
S pozdravom,
Marek Bakeš
A teraz si už prečítajte celý text článku publikovaného na Denníku N:
Pod falošným menom som písal hoaxy pre Hlavné správy
Zistil som, ako fungujú, koľko platia a aké majú štandardy v najvplyvnejšom „alternatívnom“ webe na Slovensku. Nepoznajú ľudí, ktorí pre nich píšu, nerozlišujú zdroje, na ktoré sa odvolávajú a majú minimálne kritériá na texty, ktoré publikujú.
Veľmi som sa s tým nepáral. Založil som si falošný účet na gmaili s generickým menom Marek Bakeš a napísal som na hlavnespravy@hlavnespravy.sk, že som ich fanúšik a chcel by som pre nich písať. Neriešil som nič, žiadne CV, žiadne texty, ktorými by som sa mohol preukázať a dokonca ani žiadnu fotku na novom gmail účte. Veľké šance som tomu nedával, prišlo mi to príliš lacné. Vravel som si, do kelu, aký dobrý nápad a takto to flákaš.
Na druhý deň mi prišla odpoveď od šéfredaktora Hlavných správ Róberta Sopka, ktorý sa na nič nepýtal a rovno povedal, že mám skúsiť niečo napísať a uvidíme. Zbúchal som teda banálny komentár, v ktorom síce porovnávam neporovnateľné, ale tušil som, že sa mu bude páčiť: „Mainstreamové médiá pretláčali pochod študentov, ale o proteste proti Kiskovi ani ťuk“.
Nie celkom som čakal, že Sopko sám doplní fotky, odpublikuje to a obratom mi len pošle link na článok aj s pochvalou a preklepom v mojom novom mene: „zdravím vás pán bekeš. veľmi dobre ste to napísali. triezvo, objektívne. fakt ste ma milo prekvapili“.
Prečo som to urobil
Nie je mojím zvykom vydávať sa za inú osobu, nepovažujem to za slušné, ale v tomto prípade som urobil výnimku, pretože to vnímam ako účinný spôsob, ako odhaliť fungovanie webu, ktorý dlhodobo pácha vážne škody v hlavách našich spoluobčanov.
Hlavné správy síce nemajú maskota ako je Tibor Rostas, ťažšie sa z nich robí sranda na Zomri, ale v skutočnosti práve ony sú najvplyvnejším a najproduktívnejším dezinformačným médiom na Slovensku. Venoval som sa im už v minulosti a zistil som, že ich najvirálnejšie texty sú na Facebooku niekedy úspešnejšie ako texty klasických médií.
Je mi jasné, že som svojimi článkami pre Hlavné správy v malej miere tiež prispel do internetového bordelu, pretože k ľudom, ktorí ich čítali, sa tento text nemusí dostať. Snažil som sa minimalizovať škody. V žiadnom prípade som nepísal nič, čo by sa týkalo zdravia a snažil som sa tiež nepísať nič, čo by mohlo ublížiť konkrétnym ľuďom. Vyberal som si skôr abstraktné zahraničné témy a verím, že to stálo za možnosť nahliadnuť do vnútra tejto informačnej manufaktúry.
Po úspešnom úvode som začal experimentovať. Snažil som sa byť „dobrý agent“ v Hlavných správach a prepašovať tam pozitívne odkazy. Dostal som tam napríklad text, ktorý opisoval možnosť získať príspevok za presťahovanie sa za prácou. Aby som si nalákal ich čitateľov, vložil som do nadpisu imigrantov: „Imigranti dostávajú dávky, ale aj vy môžete získať príspevok na lepšie bývanie alebo presťahovanie sa za prácou“. V závere článku som provokoval: „Fakt je, že na Slovensku zatiaľ imigrantov predsa len až tak veľa nie je, a preto je dobré sa informovať aj o možnostiach, ktoré tu existujú pre našich slovenských spoluobčanov.“
Sopko vždy pripojil moje meno na koniec článku, pričom pravidelne v ňom robil preklep, raz som bol Marek Bakoš, inokedy Bekeš, alebo Marke Bakoš. Niežeby som bol citlivý na moje vymyslené meno, ale pekne to podčiarkuje, ako články na Hlavných správach vznikajú – bez kontroly, lacno, rýchlo a chybovo.
V ďalšom texte som opísal Rusko ako slniečkarsku, multikulturálnu krajinu, v ktorej žije 9,4 milióna moslimov. Šéfredaktor Sopko s tým nemal problém, zverejnil to. Rýchlo som pochopil prečo. Hlavné správy sú mašinéria, ktorá chrlí texty ako samopal a aj keď mi ich všetky dali na titulku a aj na ich Facebook, väčšina z nich sa v mori informačného smogu stratí a dosiahne minimálnu čítanosť. Vyniká len zopár najbombastickejších textov postavených na osvedčených témach, ktoré na tomto portáli fungujú. (Mnohí nás obviňujú, že sme proruskí. Novinár Denníka N sám dokázal, že to tak nie je a že v snahe o objektivitu uverejňujeme aj negatívne správy o Rusku – pozn. red. HSP)
Tomu zodpovedá aj odmeňovanie, ktoré je naviazané na čítanosť článkov. Základný honorár je 5 eur za každý publikovaný článok plus 1 euro za každých 1000 čítaní nad 5000. Teda za ojedinelý virál s 50-tisícovou čítanosťou je honorár 50 euro, ale za väčšinu článkov je to tých 5 eur. Je pravdepodobné, že autori textov to nerobia len pre peniaze (na druhej strane články Hlavných správ sú väčšinou extrémne jednoduché – mechanicky prebraté z agentúr alebo preložené zo zahraničných zdrojov – viem si predstaviť, že sa dá robiť takýchto aj 10 za deň, niektorých aktívnych prispievateľov to teda môže aj živiť).
Iný príbeh je samotný šéfredaktor Róbert Sopko a jeho Heuréka Evolution s.r.o., cez ktorú vydáva Hlavné správy. Tie mu zároveň robia reklamu na obchod brutaltricka.sk a dokopy to pomáha k tomu, že má Sopko prosperujúcu a solídne ziskovú firmu.
Na mojej dopisovacej ságe s Róbertom Sopkom boli zaujímavé ešte dva momenty. Pred župnými voľbami ma premohlo moje aktivistické srdce a snažil som sa tam dostať článok, v ktorom som spisoval nesplnené Kotlebove sľuby. Neprešlo. Vraj mi tam nesedeli fakty. Keď som ich doložil ďalšími zdrojmi, Sopko už na to nemal čas, ďalej sme to neriešili. (Tento článok bol novinárovi Denníka N zverejnený až po tom čo v ňom opravil faktické chyby – pozn. red. HSP)
Druhým momentom bolo, keď som z proruských zdrojov preložil článok o tom, ako Krym po anexii Ruskom ekonomicky prosperuje. Bola to v podstate jednoduchá manipulácia s číslami. Vecné výhrady Sopko nemal, s odstupom času napísal, že si to odkladal, že to ešte „niekde pichne“, ale že má v zásobe množstvo aj zaujímavejších článkov o Rusku a o ďalšie nemá záujem. Vysvetlil mi, že majú zazmluvnený Sputnik a ich dopisovatelia im pravidelne posielajú veľa článkov o Rusku.
Postupne som začal pritvrdzovať. Napísal som hardcore skrz-naskrz vymyslený článok o novozvolenom moslimskom starostovi z mesta v New Jersey, ktorý mal chcieť zakázať slovo „Vianoce“. Preložil som ho zo satirického webu, ktorý má rovno vo svojej päte definíciu satiry:
Znova som si vravel, že toto je až príliš primitívne, ale o niekoľko hodín som text videl na titulke Hlavných správ. (Tento článok sme neodhalili a našim čitateľom sa za to ospravedlňujeme. Po dvoch hodinách sme však zistili, že ide o hoax a článok sme stiahli – pozn. red. HSP)
Potešilo a pobavilo, že tento hoax mi zdieľal aj bývalý poslanec KDH Jozef Mikloško. Navyše to urobil spôsobom, ktorý je pre toto prostredie symptomatický:
Stačilo pritom 5 sekúnd googlenia, pretože tento výmysel bol už dávno vyvrátený známymi fact-checking webmi. Všimnite si môj špičkový preklad anglického slova „mayor“(starosta) na „major“. (Tieto chyby vyplývajú práve z toho, že je nás v redakcii veľmi málo– pozn. red. HSP)
V tomto bode som si myslel, že odpublikujem ešte niekoľko takýchto článkov, vygradujem ich do totálneho absurdna, vymyslím si slovanských predkov Elona Muska a raz a navždy zdiskreditujem Hlavné správy spôsobom, ktorý už nerozchodia.
Treba ale poctivo priznať, že sa mi to nie celkom podarilo. Článok o moslimskom „majorovi“ bol na titulke Hlavných správ odhadom cca 8 – 12 hodín (nie je tam presný čas publikovania) a potom mi prišiel od Sopka mail, v ktorom mi poslal link na New York Times (!), ktorý vyvracal môj text, dostal som „padáka“ a text bol stiahnutý. Samozrejme, bez akéhokoľvek ospravedlnenia čitateľom za to, že publikovali kravinu. Pravdepodobne si to všimol vďaka reakcii čitateľa, ktorý v diskusii upozornil na satirický web, z ktorého článok pochádzal. (Novinár Denníka N uvádza, pravdepodobne úmyselne, nesprávnu dĺžku publikovania. Od zverejnenia článku po jeho stiahnutie prešli približne 2 hodiny– pozn. red. HSP)
Iste, vzhľadom na absurdnosť textu a zdroja, už to, že ho vôbec uverejnil, je strašná hanba. Na druhej strane už z predchádzajúcej komunikácie so Sopkom bolo cítiť, že si uvedomuje, že si nemôže dovoliť publikovať úplné bludy.
Predtým mi napríklad odmietol uverejniť konšpiračnú teóriu, podľa ktorej mala útok bielych nacionalistov v Charlottesville na svedomí americká vláda. Opäť, nezmysel prebraný zo smiešneho webu, už v tomto bode ma mal poslať do kelu a v živote mi tam už nič neuverejniť. Ale fakt je, že odfiltroval aspoň článok samotný a neuverejnil ho s tým, že to je na nich „príliš konšpiračné“. Vysvetlil mi, že je na nich vyvíjaný veľký tlak, aby nedali von „nejakú blbosť“.
Róberta Sopka som informoval o tom, že chystám tento článok, a že som s ním predtým komunikoval cez účet marek.bakes@gmail.com. Poprosil som ho o reakciu a opýtal som sa ho, či neplánujú zvýšiť svoje redakčné štandardy, aby sa podobné zlyhania v budúcnosti neopakovali. Odpísal mi toto:
„Dobrý deň pán Goda
Celý obsah, všetky informácie, všetky texty alebo ich časti obsiahnuté v súkromnej mailovej komunikácii so subjektom Marek Bakeš, mail marek.bakes@gmail.com zakazujem publikovať, zverejňovať, použiť v práci, či už vedeckej, odbornej, alebo akejkoľvek inej, poskytovať tretím osobám atď, atď.”
Bojovať proti hoaxom nám už stačiť nebude
Aký je teda výsledok mojej partizánskej akcie? Stále platí, že Hlavné správy publikujú aj hoaxy, ale je ich už pomenej. Ani oni si už nemôžu dovoliť pravidelne šíriť výmysly o tom, že ukrajinskí vojaci obchodujú s ľudskými orgánmi alebo že Putin zavádza prevratný systém zlatých rubľov, čo bola bežná súčasť tvorby Hlavných správ v uplynulých rokoch. (Novinár Denníka N zabúda, že v čase publikovania týchto správ, to boli legitímne témy v ruských médiách ako aj v médiach Luhanskej a Doneckej republiky odkiaľ sme ich prebrali – pozn. red. HSP)
Od skutočných spravodajských webov sa líšia hlavne v tom, že tlačia dookola zopár rovnakých tém, cez ktoré vizualizujú svoju fatamorgánu o Slovensku, ktoré trpí pod nadvládou Európskej únie a čelí invázii moslimov. Je to informačná manufaktúra produkujúca kvantá prebraného obsahu s minimálnou pridanou hodnotou, kde neexistuje takmer žiadna editorská spätná väzba, v živote neodhalili jedinú korupčnú kauzu, ich články vznikajú halabala podľa vôle externých autorov, ktorých ani nepoznajú, a ktorí vytrhávajú veci z kontextu hľadajúc senzácie a kliky, aby zarobili viac ako tých sľúbených päť eur. Popritom všetkom tam občas prekĺzne totálny blud, ale na to šéfredaktor ani nemusí byť tvrdý konšpirátor, stačí amaterizmus a ľahostajnosť vo vzťahu k faktom.
Pozrel som sa na 100 najzdieľanejších článkov z Hlavných správ za posledný rok a toto sú témy, ktorým sa venovali (tú kategorizáciu treba brať s rezervou, niektoré články by sa dali zaradiť do viacerých kategórií naraz, ale zhruba to sedí):
Aby sme boli fér, v záplave textov, ktoré Hlavné správy produkujú (cca 80 – 120 denne), pokrývajú oveľa širšie spektrum tém, ale keďže sú to väčšinou jednoduché agentúrne texty bez akejkoľvek pridanej hodnoty, tak jediné, čím sú reálne schopní zaujať svojich čitateľov, sú práve témy z tohto grafu.
Ak sa niekto rozhodne, že založí blog alebo web, ktorý bude slúžiť ako online kolekcia negatívnych správ a komentárov o EÚ alebo moslimoch, tak ak tie správy nebudú vyslovene lživé alebo explicitne nenávistné, ťažko mu v tom zabrániť. Nevyrieši to za nás ani Facebook, ani polícia, pretože tu sme v legitímnej sfére slobody slova. Je na nás, aby sme ľudí naučili, že akokoľvek sa toto nazve, určite to nie je profesionálne a seriózne spravodajstvo. (Novinár Denníka N priznáva, že hoaxy a nezmysly nie sú (a ja tvrdím, že ani nikdy neboli) problémom nezávislých médií, ale práve ich iný pohľad na udalosti, čím maria hladký priebeh indoktrinovania obyvateľstva ideológiou šírenou mainstreamom. Zároveň priznáva, že kampaň vedená voči týmto médiám, ktorá ich mala cez označovanie za šíriteľov hoaxov zdiskreditovať zlyhala, práve naopak, skvalitnila ich obsah – pozn. red. HSP)
V oblasti „nízko visiaceho ovocia“ hejtov, konšpirácií a hoaxov sa podarilo urobiť pokrok a aspoň na kľúčových dezinformačných portáloch sa redukuje výskyt aspoň tých najprimitívnejších z nich typu: „Pápež podporil Trumpa“. Je to aj vďaka aktivite ľudí, ako je Juraj Smatana, ktorý tento trend potvrdzuje a dodáva: „Inštitúcie ako médiá, občianske organizácie, aj priamo na to založené štruktúry začali robiť svoju prácu, takže napríklad primitívne manipulácie s fotkami by už boli kontraproduktívne. Všeobecné povedomie o existencii fake news citeľne stúplo, a tak by bola dezinformácia veľmi rýchlo odhalená buď debunkermi, alebo pozornejšími čitateľmi. Slovníkom studenej vojny, dezinfoweby sa posunuli z pozície ‘čierna propaganda’ do pozície ‘sivá a biela propaganda’.“
Zoberme si na druhej strane situáciu v niektorých štandardných médiách: zmeny v RTVS, kde sú na dôležité pozície nominovaní ľudia zo smeráckych ministerstiev a ruší sa investigatívna relácia Reportéri; nový šéfredaktor najvplyvnejšieho printového týždenníka Plus 7 dní, ktorý urobil mimoriadne priateľský rozhovor s Ficom; v denníku Plus 1 deň sa už celkom otvorene prejavuje vlastníctvo Penty, ktorá v ňom bez hanby vydáva články promujúce jej firmy a produkty a zároveň sa Penta usiluje o získanie Markízy, čo by nás posunulo na úplne nový level koncentrácie mediálneho vplyvu a konfliktu záujmov. (Novinár Denníka N sa obáva vplyvu Penty, ale neobáva sa oligarchov z Esetu, ktorí platia Denník N – pozn. red. HSP)
Asi teda nastáva čas, aby sa ťažisko debaty o šírení informácií posunulo kúsok od konspiratori.sk smerom ku omediach.com.
To určite neznamená, že Hlavné správy už nie sú problém. Naopak, odhadovaná čítanosť (podľa similarweb.com) im skôr rastie a bude čoraz ťažšie vysvetľovať verejnosti, čo robia zle (Majú iný názor a píšu pravdu – pozn. red. HSP) Teraz síce ešte dostali frčku do nosa s hoaxom o moslimskom „majorovi“, ale to spôsobí, že do budúcna budú interne paranoidnejší a smerom von opatrnejší. Zároveň budú stále päťeurovou informačnou fabrikou vytvárajúcou falošný obraz o prichádzajúcej moslimskej skaze, o našej nesvojprávnosti v EÚ a podobne.
Aj naďalej treba loviť hoaxy a vyvracať aspoň tie najzdieľanejšie konšpirácie, ale asi to už nebude stačiť. Fake news síce bolo vybrané za slovo roka 2017, ale je možné, že v roku 2018 sa vrátime o krok späť a budeme menej riešiť konšpiračné teórie a prvoplánové bludy a viac to, aký je vlastne rozdiel medzi dobrou a zlou žurnalistikou. Aké parametre a kritériá by mali spĺňať seriózne noviny a čo odlišuje poctivú novinárčinu od obsahu náhodného webového portálu alebo od politicky servilného plátku. A prečo nestačí mať elementárnu schopnosť vyhnúť sa očividným hoaxom na to, aby bol človek kvalitne informovaný.
Jeden z najvýraznejších rozdielov medzi nami a krajinami ako Maďarsko a Poľsko je, že u nás existuje relatívne nezávislý a životaschopný mediálny svet. Na rok 2018 sa nám črtá bitka o to, či a do akej miery to tak aj ostane, a nebude to zďaleka len o hoaxoch.
Bratislava 14. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Európa stagnuje a od čias problémov v Grécku sa to neustále zhoršuje. V nedeľňajšej diskusnej relácii TA3 V politike to vyhlásil predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS).
Na snímke predseda NR SR a predseda SNS Andrej Danko
V poslednom období podľa neho zaznievajú pochybnosti, ktoré vznikli v čase migračnej krízy, o tom, aká je miera suverenity Slovenska v rozhodovaní. “Keď nám niekto chce nanútiť migrantov, keď nám prikazuje veci, ktoré nie sú pre nás komfortné. Niektoré rozhodnutia euroúradníkov a europarlamentu vnímame stále ako veci odtrhnuté od reality,” skonštatoval Danko. Z hľadiska ďalšieho vývoja a realizácie potrebných reforiem preto s veľkým očakávaním sleduje zostavenie vlády v Nemecku, ktoré je podľa neho podstatným prvkom v Európskej únii.
Predseda parlamentu vníma Slovensko po 25 rokoch od osamostatnenia sa vo veľmi dobrej kondícii z hľadiska medzinárodných vzťahov. Často pri stretnutí s politikmi z V4 sú podľa jeho slov zástupcovia Slovenska dopytovaní, pretože v integrácii aj z hľadiska eurozóny sa dostalo oveľa hlbšie. “Vo veľa veciach sme Slovensko posunuli oveľa ďalej,” podotkol Danko.
Predseda opozičnej SaS a europoslanec Richard Sulík považuje osamostatnenie sa Slovenska za dobrý krok. Za dôležitú historickú udalosť však považuje aj to, že sa krajina dokázala zbaviť komunistického režimu. “Dokázali sme sa rozísť kultivovane s Čechmi a ostať priateľmi. Je veľmi dobré, že Slovensko je samostatnou suverénnou krajinou. O to viac by som dbal na to, aby sme tu suverenitu nestrácali,” skonštatoval Sulík. Podľa neho nie je správne, aby SR všetky rozhodovacie právomoci odovzdala do Bruselu.
Sulík na adresu Dankovho vystúpenia v ruskej Štátnej dume v novembri 2017 vyhlásil, že tým predseda NR SR vyslal zmätočné signály, keďže predtým podpísal so slovenským prezidentom a premiérom deklaráciu, že budú postupovať spoločne s európskymi partnermi. “Nemenil by som nič na svojom vystúpení, nie je to zmätočné,” argumentoval Danko s tým, že sa snažil len o dobré vzťahy a využite príležitosti pre Slovensko. Rusko totiž považuje za strategického partnera.
Politici okomentovali aj výsledky prvého kola prezidentských volieb v Česku. Sulík priznal, že nie je veľký fanúšik súčasného českého prezidenta Miloša Zemana a predpokladá, že po druhom kole volieb bude mať Česko iného prezidenta. “Pán Zeman by už mal ísť do dôchodku,” povedal. Danko uviedol, že koho si zvolia českí občania, toho bude prezident, predseda parlamentu a predseda vlády SR rešpektovať.
Bratislava 14. januára 2018 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)
Andrej Kiska minul vo svojej prezidentskej kampani viac, ako je povolené zákonom. Opäť to pripomenul premiér Robert Fico (Smer-SD). Kisku preto vyzval, aby zverejnil všetky dokumenty týkajúce sa jeho prezidentskej kampane v roku 2014. “Pretože podozrení je veľa,” povedal Fico v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike.
Na snímke premiér SR Robert Fico
Ak to Kiska neurobí, “do veci vnáša tieň”, a podľa Fica sa tým otvorí diskusia o daňových záležitostiach najvyšších ústavných činiteľov. Fico nevylučuje, že sa to môže riešiť aj formou zákona, lebo verejnosť má právo vedieť o daňových veciach najvyšších ústavných činiteľov. Je za to, aby aj spätne museli preukázať, ako financovali kampaň.
Premiér tvrdí, že práve najvyšší ústavní činitelia by mali počítať s tým, aby sa na nich nevzťahovalo daňové tajomstvo. “A týkať sa to nebude len prezidenta, ale aj premiéra, aj predsedu parlamentu,” povedal Fico. Treba podľa neho nájsť legálny spôsob, ako zistiť, či najvyšší ústavní činitelia podvádzali na daniach, alebo či a koľkokrát vyjadrili účinnú ľútosť,” povedal Fico k možnej legislatívnej úprave v tejto oblasti.
“Týmto krokom sledujem len to, aby boli nasledujúce prezidentské voľby čisté,” povedal Fico s dôvetkom, že opäť opakuje, že nebude kandidovať na prezidenta. Myslí si totiž, že “kým ostatní mali v marci 2014 bicykle, Kiska si pomohol aj motorčekom”.
Prezident: Premiér by sa už mal vyrovnať s prehrou v prezidentských voľbách
Premiér Robert Fico (Smer-SD) by sa už naozaj mal po štyroch rokoch vnútorne vyrovnať s prehrou v prezidentských voľbách. Odkazuje mu to prezident SR Andrej Kiska v reakcii na Ficove tvrdenia, že na prezidentskú kampaň minul Kiska viac, ako je povolené zákonom.
“Andrej Kiska zverejňoval výdavky priebežne a dobrovoľne už počas kampane na rozdiel od Roberta Fica, a napriek tomu minister vnútra Robert Kaliňák opakovane poslal na neho vyšetrovateľa z NAKA, ktorý bol členom a sponzorom strany Smer,” tlmočil prezidentove slová jeho hovorca Roman Krpelan.
Ten ďalej uviedol, že “kontrola polície nezávislým orgánom, čo je v programovom vyhlásení vlády, pritom stále neexistuje”. “Je nevyhnutné, aby došlo na Slovensku k zmene a takéto mafiánske praktiky definitívne skončili,” povedal hovorca.
Podľa Krpelana by bolo vhodné, “aby sa premiér konečne skoncentroval na svoj výkon, pretože zlyhávanie sociálneho štátu, školstva či neschopnosť v boji proti korupcii strane Smer a premiérovi vytúžené percentá neprinesie”. “Sme takmer v polovici volebného obdobia a nevidno žiadne výsledky pri riešení najväčších problémov krajiny,” dodal Krpelan.
Bratislava 14. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
V západoslovenskom regióne je krízový stav z hľadiska nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, to si treba priznať. Situácia však nedospela do stavu, že by firmy zo Slovenska odchádzali. Myslí si to minister práce Ján Richter (Smer-SD).
Na snímke Ján Richter
“U nás nie je len lacná, ale stále aj veľmi kvalitná pracovná sila,” zdôraznil v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Zároveň podľa neho dozrel čas, aby sa cez štátne dotácie nepodporovali investori na západnom Slovensku. Je to zbytočné, pretože po príchode budú aj tak potrebovať doviezť pracovnú silu zo zahraničia.
“Môj názor je taký, že radšej trojnásobne väčšia štátna dotácia na východ Slovenska. Poďme do regiónov, kde ešte je nejaká pracovná sila, sú tam aj ľudia evidovaní na úradoch práce,” doplnil minister. Vláda podľa neho robí všetko pre to, aby sa mzdy na Slovensku postupne zvyšovali, pretože je na to vhodný čas z pohľadu pracovných výkonov aj výsledkov slovenskej ekonomiky.
Na čo sa doteraz zabudlo a treba to teraz dobiehať, je príprava kvalifikovanej pracovnej sily a zosúladenie potrieb trhu práce so vzdelávaním. “Duálnemu vzdelávaniu sa venovala veľmi malá pozornosť, potrebuje širšiu, celospoločenskú podporu,” zdôraznil Richter. Veľa peňazí sa teraz dáva do rekvalifikácii, čo však podľa neho nemuselo byť, keby bola na Slovensku lepšia štruktúra vzdelávania.
Opozičná poslankyňa Soňa Gaborčáková (OĽaNO) upozornila, že zo Slovenska do zahraničia odchádzajú kvalifikovaní ľudia, ktorí potom chýbajú na trhu práce. Zároveň vidí problém v tom, že slovenská ekonomika je výrazne zameraná na automobilový priemysel a riziko tak nie je rozložené.
“Ak sú korporácie zamerané na zisk, urobia to, čo urobili v Portugalsku, začnú postupne presúvať svoje závody do krajín, kde je lacnejšia pracovná sila,” domnieva sa členka parlamentného sociálneho výboru.
Zároveň si nemyslí, že štát má čarovný prútik, vďaka ktorému by vedel zo dňa na deň preškoliť veľké množstvo ľudí. “Štát sa má už teraz pripravovať na to, aby ľudia začali pracovať podľa toho, na čo majú, čo ich baví, čo vedia robiť. Urobiť si z toho živnosť, a tá živnosť musí byť zjednodušená,” argumentovala Gaborčáková. Zamerať sa teda treba na podporu malých podnikateľov, ktorí zarábajú sami na seba.
Bratislava 14. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Slovensko nechce pripustiť zníženie prídavkov na deti v zahraničí, ako to plánuje zaviesť nová rakúska vláda. Zdôraznil to minister práce Ján Richter (Smer-SD).
Na snímke minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter
“Diferencované rodinné príspevky pre tých ľudí, ktorí tam zo Slovenska pracujú, aby Slovák, ktorý tam odvádza, mal mať menší prospech v sociálnej oblasti ako domáci. To je koniec EÚ, ak to začneme takto diferencovať,” vyhlásil Richter v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Dôležité podľa neho je, že nie sme v tejto veci osamotení. Úplne jednotná je podľa Richtera Vyšehradská štvorka (V4), k výhradám sa pridali pobaltské krajiny, Taliansko, Portugalsko či Španielsko. “Treba oceniť, že aj Európska komisia je na našej strane a som presvedčený, že aj na ministerskej rade si dokážeme obhájiť tieto pozície,” dodal Richter.
Nová rakúska vláda zložená z ľudovcov (ÖVP) a slobodných (FPÖ) chce znížiť prídavky na deti žijúce v zahraničí. Rakúska ľudová strana (ÖVP) sa už v predchádzajúcej červeno-čiernej vláde vyslovila za prispôsobenie prídavkov životným nákladom v príslušných krajinách, čo sa však nepresadilo z dôvodu pochybností o zlučiteľnosti s legislatívou EÚ. Nová vláda teraz hľadá riešenie, ktoré by jej neodporovalo.
Podľa posledných údajov ministerstva rodiny v roku 2016, keďže čísla za rok 2017 ešte nie sú dispozícii, dostali rodičia detí žijúcich v zahraničí na prídavkoch 273 miliónov eur. V prípade úpravy týchto prídavkov by Rakúsko mohlo ušetriť 114 miliónov eur.
Bratislava 14. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Zdanenie platu slovenských europoslancov bude témou dňa, nie je totiž možné, aby zarábali aj štvornásobne viac ako slovenský premiér. Vedie to potom k nedôvere ľudí v EÚ. V nedeľňajšej diskusnej relácii TA3 V politike to povedal predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS), podľa ktorého je potrebné sa zaoberať zdaňovaním aj vojenských a policajných pridelencov či veľvyslancov.
Na snímke predseda NR SR Andrej Danko (SNS)
“Chcem, aby Slovensko malo konečne jeden systémový zákon, aby tu neboli teátra ku koncu roka, že poslanci Národnej rady si chcú zdvíhať platy, lebo sú tu také anomálie v štáte a šialené mzdy u niektorých ľudí, že tu rozum zastáva,” povedal Danko. Mesačný plat europoslanca sa podľa neho môže pohybovať až na úrovni 16.000 eur, pričom uviedol, že plat premiéra SR je okolo 4000 eur a jeho čistý plat 2300 eur.
Pri komplexnom riešení odmeňovania ústavných činiteľov a nominantov štátnej správy sa podľa neho treba pozrieť na zdanenie nielen europoslancov, ale aj niektorých ľudí na ambasádach v zahraničí. “Máme niektorých štátnych nominantov v podnikoch, ktorí dostávajú zlaté padáky. Tieto veci chceme riešiť. Chceme, aby bol vytvorený systém odmeňovania ľudí aj v štátnych podnikoch. Chcem viazať ich odmenu k tomu, aby boli hospodárske výsledky,” vysvetlil s tým, že je v tejto veci ešte potrebná diskusia.
Líder opozičnej SaS a europoslanec Richard Sulík odmietol tvrdenia o plate 16.000 eur. Plat europoslanca sa podľa neho hýbe na úrovni 6600 eur. “Keď je problém s peniazmi u iných, treba riešiť iných a nie europoslancov. Ak však prídu takéto návrhy, že ideme dodaniť europoslancov, aby všetci na Slovensku platili rovnako, ja s tým súhlasím,” uviedol. Keď sa ekonomike darí, neexistuje podľa Sulíka ďalší dôvod, aby zostali platy poslancov NR SR zmrazené. “Keby to malo byť dokopy veľa peňazí, radšej znížme počet poslancov a majme ich lepšie zaplatených,” podotkol. Ani slovenský premiér by podľa predsedu SaS nemal zarábať 4000 eur.
Danko zároveň informoval, že sa pripravujú osobitné odvody pre obchodné reťazce z hľadiska získania zdrojov na podporu slovenských potravinárov a pôdohospodárov. V tomto smere je podľa neho vzorom Maďarsko. Predseda parlamentu podotkol, že dôležitou témou bude aj potreba reformy sociálnych dávok.
Systémová zmena je podľa Danka potrebná aj v prípade zákona o politických stranách, kde je nutné nastaviť reálnu kontrolu a zodpovednosť za politické strany. Sulík však tvrdí, že kritériá sú už dnes nastavené prísne, prospel by však lepší dohľad nad ich dodržiavaním.
Bratislava 15. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:pixabay.com)
Dojčenské mliečne výrobky Amilk Bifido môžu byť kontaminované baktériami salmonely. Upozorňuje na to Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
Rodičia by ich preto svojim deťom nemali dávať. “Produkty treba vrátiť do miesta predaja,” povedal hlavný hygienik SR Ján Mikas z ÚVZ SR. Podľa hygienikov ide o preventívne opatrenia, Slovensku zatiaľ rýchlym výstražným systémom nezaslali oznámenie o predmetnom výrobku.
Ilustračné foto
Pre obavy z možnej kontaminácie salmonelou sťahujú tieto dojčenské mliečne výrobky francúzskej firmy Lactalis už z 83 krajín. Celkovo má byť stiahnutých viac ako 12 miliónov škatúľ dojčenského mlieka od Lactalisu.
Spoločnosť Mirakl, a.s, ktorá na Slovensku tieto výrobky distribuuje, už koncom minulého roka pozastavila predaj dojčenskej mliečnej výživy Amilk Bifido. Jej predaj koncom vlaňajška pozastavila aj sieť lekární Dr. Max, od zákazníkov preberajú vrátené balenia bez ohľadu na číslo šarže.
Bratislava 15. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
V rozpočte slovenskej justície nie je dosť zdrojov na to, aby mohlo ministerstvo spravodlivosti zaplatiť miliónové korekcie za chyby pri eurofondových projektoch z éry bývalého ministra Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD). Uviedla to ministerka Lucia Žitňanská (Most-Híd), ktorá bude podľa jej slov musieť o situácii rokovať s ministrom financií Petrom Kažimírom (Smer-SD).
Na snímke ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská
Rezort musí zaplatiť celkom 13,8 milióna eur za chyby v tendroch týkajúcich sa piatich IT projektov elektronického súdnictva. Európska komisia preplatí eurofondové projekty len čiastočne, keď bola ministerstvu udelená korekcia vo výške 25 percent výdavkov vyplývajúcich z kontrolovaných verejných obstarávaní.
„Pre rozpočet ministerstva spravodlivosti je to veľa,“ priznala Žitňanská, ktorej rezort sa s Úradom vlády SR dohodol na splátkach. „Budeme musieť na tú tému komunikovať s ministerstvom financií, lebo je to príliš veľa peňazí naraz, a na to nemáme v rezorte zdroje,“ objasnila v odpovedi na otázku, či bude v dôsledku toho nutné siahnuť na niektorú rozpočtovú kapitolu rezortu.
Ministerstvo sa snažilo podľa ministerky argumentovať tým, že časť korekcií ide aj z obstarávaní odobrených Úradom verejného obstarávania, avšak neúspešne. Aj to bol dôvod, prečo zadala Žitňanská vypracovať analýzu situácie. Bez nej sa nechcela vyjadrovať bližšie k tomu, kde sa stala chyba, prípadne, kto pochybil. Vyvodiť personálnu zodpovednosť však zrejme nebude možné, naznačila Žitňanská.
„Počkám si na tú analýzu, ale tí kľúčoví ľudia, ktorí mali projekty na starosti, na ministerstve nepracujú,“ uviedla s tým, že ministerstvo opustili ešte pred jej príchodom.
Podobné pochybenia by sa nemali v budúcnosti zopakovať, prisľúbila Žitňanská. Pod jej vedením zorganizoval rezort verejné vypočutia k dvom štúdiám pre súčasné eurofondové projekty.
„To je tá cesta – maximálna možná miera transparentnosti pri samotných štúdiách, pretože máme skúsenosť z projektu Elektronický systém monitoringu osôb (korekcie sa ho netýkajú, pozn. TASR), že niekde na začiatku sa stala chyba, že to samotné zadanie bolo ako keby nadhodnotené nad reálne možnosti potrieb rezortu, takže tomu sa snažíme predchádzať,“ pomenovala.
Korekcie sa týkajú projektov Elektronická zbierka zákonov (oprávnené výdavky 8,9 milióna eur, korekcie 2,2 milióna eur), Rozvoj elektronických služieb súdnictva (oprávnené výdavky 26,6 milióna eur, korekcie 6,7 milióna eur), Portál právnych informácií (oprávnené výdavky 4,9 milióna eur, korekcie 1,2 milióna eur).
Tiež projektu Informačný systém Registra úpadcov (oprávnené výdavky 5 miliónov eur, korekcie 1,3 milióna eur) a Projektu budovania aplikačnej architektúry a bezpečnostnej infraštruktúry MS SR (oprávnené výdavky 9,4 milióna eur, korekcie 2,4 milióna eur).
Ministerstvo spravodlivosti sa s Úradom vlády SR dohodlo na splátkach do konca júna 2020. Dohody k projektom sú zverejnené v Centrálnom registri zmlúv.
Bratislava 15. januára 2018 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
V sobotu večer otvorili plesovú sezónu na Slovensku tradičným nablýskaným Plesom v opere považovaným za najvýznamnejšiu spoločenskú udalosť roka. Podľa mnohých kritikov však ide len o prezentáciu elít a celebrít a doslova výsmech bežným občanom. Takýto postoj zastáva aj poslanec Národnej rady za vládny Smer-SD Ľuboš Blaha, ktorý na sociálnej sieti nazval účastníkov plesu “snobmi”.
Na snímke poslanec Ľuboš Blaha
Podľa Blahu je ples symbol sociálnej nerovnosti. “Každý rok sa stretnú najväčší snobi Slovenska v róbach, za ktoré by sa priemerná slovenská rodina dokázala odstravovať niekoľko rokov. A tvária sa, že to robia pre ľudí. Pánabeka. Taká malá spomienka na feudalizmus, kedy sa zhýralí boháči v bielych parochniach rozpustilo zabávali v pozlátených salónoch a chudoba umierala na uliciach.”
Poslanec Smeru upozornil aj na to, aký obraz o plese vytvárajú mainstreamové médiá, ktoré podľa neho predstierajú, že je to vlastne dobročinná akcia, a že Ples v opere je vlastne “milé kamarátske stretnutie najväčších dobrodincov Slovenska, aby mohli nezištne pomáhať zúboženým detičkám: počúvam, akí sú tí skvelí biznismení a milionári štedrí, akí sú úžasní, akí sú nezištní. Jasné, ľudia typu Borisa Kollára, údajného mafoša, čo pašoval heroín v zaváraninových fľaškách,” napísal na Facebooku Blaha.
“Takíto idú predstierať, že celé dni od rána do večera rozmýšľajú len nad tým, ako pomôcť chúďatkám detičkám… hej, hej a tak si nakúpili šperky a róby za desiatky tisíc eur, aby to dnes v opere dokázali. Ach, až mi slza vyhrkla z toľkého dobrodenia… Ak chcú pomôcť detičkám, možno by stačilo, ak by milionári a biznismeni platili dane a nie tak, ako Kiska, ale naozaj. Ak by biznismeni vo svojich firmách furt len nešpekulovali, ako “optimalizovať” (rozumej neplatiť) dane, potom by štát mal zdroje na sociálne služby. Stačilo by tiež, aby nekšeftovali a nerobili špinavý biznis, ale aby tvorili reálne hodnoty. A aby nevykorisťovali zamestnancov vo svojich podnikoch. A platili ľuďom také mzdy, aby mohli viesť dôstojný život a venovať sa tým svojim detičkám. A aby neplatili dane v daňových rajoch, ale tu na Slovensku. Keď sú už takí sociálni… A tak ďalej. Netvrdím, že sú takí všetci, ale keď tam má dvere otvorené Kollár, to už tam rovno mohli zavolať aj Černáka z basy – možno aj on by chcel prispieť na detičky.”
Ples v opere je podľa Blahu “najsnobskejšia udalosť roka a všetko to predstieranie, že je to vlastne dobročinná akcia, plná sladkých a chrumkavučkých dobráčikov, je čistý blud: je to elitárska, povýšenecká a milionárska akcia, ktorá má Slovensku ukázať, že ajhľa, toto sú tí nadľudia, čo si to môžu dovoliť… Papaláši sa radujú, Slovensko, teš sa s nimi… Pre normálnych ľudí “no-go” zóna,” dodal Ľuboš Blaha.
Bratislava 15. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Predstavitelia mimoparlamentného KDH majú obavu, aby sa z pripravovanej tzv. exekučnej amnestie nestal jeden kolosálny podvod. Na pondelkovej tlačovej konferencii to vyhlásil líder KDH Alojz Hlina s tým, že požiadal o konzultáciu ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú (Most-Híd), ktorá zákon pripravuje.
Na snímke predseda KDH Alojz Hlina
“Ak sa budú odpisovať roky staré pohľadávky, v praxi to môže skončiť tak, že sa odpíšu staré pohľadávky štátu, ale štát bude musieť zaplatiť exekútorom za to, že ich vymáhali. Nakoniec štát môže prísť o 30 či 50 miliónov eur,” pripustil Hlina, ktorý chce veriť, že to takto nedopadne a štát si prizná chybu.
“Tešíme sa, že vec, ktorej sme sa intenzívne venovali ešte ako poslanci NR SR, sa znova otvára a vyzerá to, že sa blížime do finále. Problém je to veľký a my sme boli prví, kto sa ho snažil zákonom riešiť. Podávali sme návrh o jednorazovom mimoriadnom oddlžení obyvateľstva, čo je správnejší termín, ako hovoriť o amnestiách. Amnestovať môžete niekoho, kto spáchal nejaký zločin,” upozornil Hlina.
Podpredseda KDH Pavol Zajac informoval, že na Slovensku je 3,7 milióna exekúcií, ktoré sa týkajú 970.000 ľudí. “Značný podiel majú exekúcie za vymáhanie pohľadávok od nebankových subjektov. Politickú zodpovednosť za tento stav nesie Smer-SD a jeho predseda Robert Fico, lebo v marci 2010 jeho minister financií Ján Počiatek predložil návrh zákona, ktorým sa zrušil strop na úroky a poplatky pri takýchto pôžičkách,” konštatoval Zajac.
Touto zákonnou zmenou sa podľa jeho slov na Slovensku rozbehol úžernícky Klondike.
“Nebankovky žiadali stovky až tisícky percent na úrokoch a poplatkoch. Ľudia si v naivite tieto pôžičky zobrali a následne ich nedokázali splácať. Preto sme v NR SR dávali opakovane návrh, aby existoval strop na ročné úroky, za ktoré si človek peniaze požičia.
Napokon sa to podarilo a od roku 2016 opäť existuje strop. A zrazu počet nebankoviek klesol z 250 na 20. Ale veľké množstvo exekúcií zostalo. Smer-SD má preto povinnosť to riešiť,” apeloval.
KDH preto vyzýva koalíciu, aby sa nebála ísť do zákona, ktorý sa bude týkať čo najväčšieho počtu exekúcií. “Aby celým zmyslom bolo nie to, že zarobia exekútori, ale aby sa ľudia zbavili starých dlhov,” dodal Hlina.
Predseda SNS Andrej Danko cez víkend v relácii RTVS Sobotné dialógy avizoval, že pondelková Koaličná rada sa bude zaoberať pripravovanou exekučnou amnestiou z dielne ministerstva spravodlivosti. Ministerka Žitňanská by mala podľa neho prísť už s konkrétnymi opatreniami a bude sa o nich diskutovať. “A to nielen v rámci koalície, pôjde to na diskusiu aj stranám, ktoré nie sú vo vláde,” uviedol Danko s tým, že rozhovory budú prebiehať aj s predstaviteľmi Sociálnej poisťovne (SP), finančnej správy či zdravotných poisťovní.
Danko si dá podľa jeho slov záležať na tom, “aby sa vycibrila téma okolo daňových, sociálnych či zdravotných pohľadávok”. On je za generálny pardon zo strany Sociálnej poisťovne, problémom však podľa neho je, že pre SP vymáhali dlhy exekútori, pre ktorých vyfinancovanie musí štát nájsť desiatky miliónov eur.
Bratislava 15. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Erika Ďurčová)
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR nedalo sestrám všetky kompetencie, ktoré sľúbilo. Poukazuje na to Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA).
Na snímke prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) Iveta Lazorová
Sestrám by sa mali upraviť právomoci od polovice februára, vyhláška, ktorá to určuje, je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK). Komora chce o úprave kompetencií ešte diskutovať, má k tomu viacero zásadných pripomienok. Snahu rezortu upraviť kompetencie však víta, volá po tom dlhodobo.
SKSaPA je za to, aby sestry s pokročilou praxou dostali ešte právomoc vystavovať recepty niektorých druhov liekov a dietetických potravín pre vybrané skupiny pacientov. Mohlo by to podľa nej znížiť čakacie lehoty u lekárov. “A legalizovať tak činnosť, ktorú aj doposiaľ vykonávajú sestry v ambulanciách,” povedala šéfka sesterskej komory Iveta Lazorová.
Komora tiež tlačí na to, aby sestra na akútnych pracoviskách mohla odsávať sekréty u pacientov so zaistenými dolnými dýchacími cestami. “Pretože predtým to robiť mohla, z vyhlášky to ale teraz vypadlo,” vysvetlil Milan Laurinc zo SKSaPA. Komora takisto navrhuje, aby sa sestry podieľali na realizácii výkonov v oblasti telemonitoringu a telemedicíny.
Komora si však napriek výhradám snahu rezortu o úpravu kompetencií váži. “Doterajšia prax bola taká, že mnohé vykonávané činnosti sestier boli často na hrane zákona pre nedostatočnú legislatívu,” povedala Lazorová. Úprava právomocí môže podľa nej byť motiváciou pre súčasné sestry ostať v systéme.
Rezort zdravotníctva si od zmeny kompetencií sľubuje vyššiu kvalitu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti pacientovi. Po novom budú môcť sestry odporúčať voľnopredajné lieky, niektoré dietetické a zdravotnícke pomôcky. Tiež na základe indikácie lekára odstrániť stehy, zaviesť žalúdočné a dvanástnikové sondy či kanylu do periférnej žily. Podľa ich vlastného posúdenia budú môcť podávať lieky na tlmenie bolesti a lieky na zníženie telesnej teploty v dávke predpísanej lekárom.
MZ rozdelilo sestry do kategórií. Pôjde o základnú sestru (s bakalárskym vzdelaním), sestru so špecializáciou, sestru s pokročilou praxou a sestru manažérku. Kompetencie majú odstupňované podľa vzdelania a praxe.
Základná sestra bude robiť bežnú ošetrovateľskú činnosť. Napríklad orientačné vyšetrenia zraku či sluchu, zábaly a obklady, vystavovať potvrdenia a správy súvisiace s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti. Sestra špecialistka sa bude starať o pacientov na akútnych pracoviskách.
Sestra s pokročilou praxou bude musieť mať najmenej päť rokov praxe a vyššie vzdelanie v odbore ošetrovateľstvo. Mala by byť vedúcou medzi sestrami v danej službe, rozhodovať o ošetrovateľskom pláne pacienta, po konzultácii s lekárom bude môcť indikovať odbery.
Sestra manažérka by mala byť na pracovisku plánovačom. Pod palcom bude mať napríklad rizikový manažment pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti na úseku ošetrovateľstva, riešiť by mala aj spokojnosť pacientov.
Bratislava 15. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)
Okresný súd Bratislava I naplánoval na štvrtok (18.1.) hlavné pojednávanie s Liborom J., ktorý je považovaný za bossa jednej z najstarších bratislavských skupín – jakšíkovcov a s ďalším spoluobžalovaným Miroslavom M. TASR o tom v pondelok informoval hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.
Ilustračné foto
Oboch mužov polícia zadržala v júli 2015. Potom bolo voči nim vznesené obvinenie zo zločinu neplatenia dane spolupáchateľstvom. Podľa vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) dlhuje Libor J. štátu viac ako 890.000 eur. Daňový únik sa má týkať prevodu nehnuteľnosti vo výške takmer 1,8 milióna eur z roku 2009.
Suma mala skončiť na účte spoločnosti, ktorej predsedom predstavenstva bol Miroslav M. Libor J. zostal v tejto súvislosti dlžný štátu 540.000 eur na dani z príjmu a na dani z pridanej hodnoty, ktorú dodnes nezaplatil. Dlh vrátane príslušenstva narástol na viac ako 890.000 eur. Libor J. pár dní strávil vo väzbe, potom ho prepustili.
V apríli 2013 Okresný súd Bratislava I však oslobodil Libora J. a ďalších piatich obžalovaných v inej kauze, a to v prípade vydierania bratislavského architekta. Žalobu v tejto veci podala Generálna prokuratúra SR.
Slovenský Grob 15. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR/KR PZ v Bratislave)
Služobnú zbraň a donucovacie prostriedky použili policajti v nedeľu 14. januára krátko po 21.30 h voči vodičovi vozidla Opel Corsa, ktorý nerešpektoval ich výzvy na zastavenie.
Na snímke osobné auto Opel Corsa
Podľa slov hovorkyne Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Bratislave Veroniky Slamkovej policajti spozorovali dotyčného muža, ako vychádza z pohostinstva na Hlavnej ulici v Slovenskom Grobe a nastupuje do auta.
„Následne začal viesť vozidlo vysokou rýchlosťou v smere do Pezinka, preto sa ho rozhodli zastaviť a podrobiť kontrole. Muž však vysokou rýchlosťou pokračoval v bezohľadnej jazde,“ povedala hovorkyňa, podľa ktorej opakovane nerešpektoval výzvy polície vrátane varovných výstrelov. “V súlade so zákonom policajti vystrelili napokon i do ľavej spodnej časti vozidla,” informovala Slamková. Vodič podľa jej slov napokon zastavil, nakoľko však nereagoval na ďalšie opakované výzvy, aby z vozidla vystúpil, boli voči nemu použité donucovacie prostriedky.
“Po vytiahnutí osoby z vozidla policajti zistili, že muž má strelné poranenie v oblasti stehna ľavej nohy. Z tohto dôvodu mu okamžite poskytli prvú pomoc a privolali záchranárov, ktorí ho previezli do nemocnice,” uviedla Slamková s tým, že dychová skúška požitie alkoholických nápojov nepreukázala a za účelom zistenia prítomnosti omamných a psychotropných látok bol vodičovi nariadený odber krvi. Lustráciou policajti zistili, že muž v súčasnosti nemá platné vodičské oprávnenie.
Vyšetrovateľ PZ začal v tejto súvislosti trestné stíhanie vo veci trestného činu útoku na verejného činiteľa. „V prípade preukázania viny mužovi hrozí za uvedené konanie trest odňatia slobody na tri až osem rokov. Bližšie okolnosti prípadu sú v súčasnosti predmetom vyšetrovania,“ zakončila hovorkyňa.
Trnava 15. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Muž podal voči rozsudku odvolanie
Okresný súd v Trnave odsúdil v pondelok na doživotný trest 35-ročného Ladislava M. z Dunajskej Stredy, ktorý v roku 2015 zabil 55-ročnú Máriu a o niekoľko mesiacov neskôr aj 63-ročného Františka z rovnakého mesta.
Ilustračné foto
Mŕtvolu muža našli u páchateľa v byte v decembri 2015, kam ju predtým doniesol zabalenú do potravinovej fólie a nechal ležať s úmyslom spáliť. Františka zavraždil bodnými ranami do hlavy, krku a rúk, dôvodom mal byť majetok nebohého. Ladislav M. bol v tom istom roku podozrivý aj zo zabitia invalidnej dôchodkyne Márie, ktorú našli v jej byte s rozbitou hlavou a ranami v krku. Vtedy ho zadržali, ale prokurátor ho prepustil na slobodu, nakoľko neboli podľa neho nazhromaždené dôkazy dostatočné.
„Súd vyhlásil rozsudok a uznal obžalovaného Ladislava M. za vinného z dvoch obzvlášť závažných zločinov vraždy a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody na doživotie so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Rozsudok nie je právoplatný, obžalovaný podal odvolanie,“ informovala TASR hovorkyňa Krajského súdu v Trnave Jana Kondákorová.
Bratislava 15. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Marko Erd)
Medzi priority Ozbrojených síl (OS) SR bude v budúcom roku patriť pokračovanie v modernizácii, budovanie aktívnych záloh či skvalitnenie výcviku vojakov. Na pondelňajšej tlačovej besede to uviedol minister obrany Peter Gajdoš.
Na snímke zľava generálny tajomník Služobného úradu MO SR Ján Hoľko, predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko, minister obrany SR Peter Gajdoš a predseda poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany Tibor Bernaťák
Rezort obrany okrem toho v roku 2018 plánuje aj zvýšiť využiteľnosť kapacít Centra výcviku Lešť či vybudovať pamätník padlým novodobým vojnovým veteránom.
„Budujeme moderné, funkčné a akcieschopné profesionálne ozbrojené sily,” povedal Gajdoš. Pri hodnotení roka 2017 spomenul v prvom rade prijaté strategické dokumenty. „Vypracovali sme niekoľko strategických dokumentov, na ktorých chceme budovať ozbrojené sily, ktorých základom je Dlhodobý plán rozvoja obrany s dôrazom na rozvoj a výstavbu ozbrojených síl do roku 2030,” skonštatoval Gajdoš. Práve na základe tohto dokumentu chce rezort obrany ozbrojené sily modernizovať. „Tak, aby mali vojaci zabezpečené všetko z hľadiska výcviku, výstroje a výzbroje,” doplnil.
V minulom roku získala slovenská armáda prvé dva vrtuľníky UH 60 M Black Hawk, v tomto roku ozbrojené sily získajú ďalšie dva stroje a v roku 2019 potom ďalších päť kusov. Na Slovensko v minulom roku priletelo aj prvé z dvoch dopravných lietadiel Spartan, príchod druhého rezort obrany očakáva v prvej polovici roka 2018. Pri dodanom lietadle MO SR vyrokovalo z ceny zľavu 900.000 eur z dôvodu jeho neskorej dodávky.
Pri 3D radaroch MO SR pokračuje v medzinárodnom tendri. Zmodernizovalo taktiež 18 kusov bojových vozidiel pechoty Svatava, ktoré dodalo do vytváraného nového práporu Istar. „Zároveň už modernizujeme ďalších desať kusov bojových vozidiel pechoty, prieskumných vozidiel,” povedal šéf rezortu obrany.
MO SR spustilo aj najväčšiu modernizáciu ozbrojených síl SR a to pri obrnených vozidlách vozidlách 8×8 a 4×4 v celkovom objeme 1,2 miliardy eur. „Je to historická modernizácia a som presvedčený o tom, že sa nám to podarí splniť a zabezpečiť,” dodal Gajdoš.
Minister ocenil aj prijatie viacerých legislatívnych dokumentov, ako bola novela zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave, novela zákona o brannej povinnosti či vojnových veteránoch.
Bratislava 15. januára 2018 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Branislav Račko)
Bezpečnostná situácia na Slovensku v roku 2017 sa opäť zlepšila. Spáchaných bolo celkovo 66.215 trestných činov, pri ktorých došlo ku zvýšeniu ich objasnenosti na 58,67 percenta. Na pondelkovej tlačovej konferencii to oznámil minister vnútra SR Robert Kaliňák (Smer-SD) a prezident Policajného zboru Tibor Gašpar s tým, že ide o najlepšie čísla v histórii samostatnej SR.
Na snímke zľava podpredseda vlády SR a minister vnútra SR Robert Kaliňák a prezident Policajného zboru SR Tibor Gašpar
“Ide o najmenší počet trestných činov a najvyššia objasnenosť, ktorá je dokonca vyššia, ako bola v roku 1990. Z môjho pohľadu je dôležité nie len to, že klesá trestná činnosť, ale že sa nám darí páchateľov zadržiavať,” skonštatoval. V roku 2016 sa stalo celkom 69.635 trestných činov, pričom objasnenosť bola 56,74 percenta.
K dlhodobému znižovaniu trestnej činnosti dochádza podľa policajného prezidenta aj vďaka preventívnej činnosti polície. Ako spresnil, klesá najmä uličná kriminalita násilného charakteru a naopak sa darí zvyšovať podiel latentnej odhalenej trestnej činnosti, a to najmä daňovej. “Robili sme prepočet trestných činov na 1000 obyvateľov v rámci okresov Slovenska. Najbezpečnejšie to vyšlo na okres Bánovce nad Bebravou, prípadne Dolný Kubín. Medzi najnebezpečnejšie okresy patria Bratislava I, II a III, čo je logické, lebo je tu aj najvyšší počet ľudí, ktorí nežijú priamo v Bratislave z hľadiska trvalých pobytov,” vysvetlil Gašpar. Priemer sa pohybuje podľa jeho slovo okolo jeden trestný čin na 1000 obyvateľov. Okres Bánovce nad Bebravou je pod týmto priemerom, spomínané časti Bratislavy niekde nad ukazovateľom dva.
V roku 2017 zaznamenala polícia 6132 prípadov násilnej trestnej činnosti. Objasnenosť bola v tomto prípade na úrovni 76,22 percenta. Vrážd bolo 57, objasnených bolo 39. V štatistike majetkovej trestnej činnosti v rámci minulého roka je evidovaných 25.154 prípadov s 41,64-percentnou objasnenosťou. Polícia zaznamenala v uplynulom roku 5734 prípadov skrátenia dane a poplatkov, z toho 4082 sa im podarilo vyriešiť. Ide tak o objasnenosť 71,19 percenta. Z celkového počtu 10.615 obetí trestnej činnosti bolo 51,23 percenta mužov a 48,77 percenta žien. Z 42.911 páchateľov bolo 83,51 percenta mužov a 16,49 percenta žien.
Polícia chce aj v tomto roku pokračovať v znižovaní kriminality “Mám predstavu, žeby sme mohli dosiahnuť 60-percentnú objasnenosť,” poznamenal Gašpar.
Polícia SR zverejnila videozáznam z nebezpečnej jazdy vodiča pod vplyvom alkoholu, ktorý v nedeľu ohrozoval premávku jazdou v protismere na diaľnici a aj v tunely. Po zastavení mu diaľničná polícia v dychu namerala viac ako 2 promile alkoholu.
Záber z policajnej kamery na diaľnici v okolí Bytče, na snímke nebezpečná jazda vodiča v protismere
V nedeľu 14. januára pred desiatou hodinou večer bola operátorom správcu tunela Považský Chlmec v okrese Žilina na diaľnici D3 oznámená nebezpečná jazda vozidla v protismere. Vodič mal viesť vozidlo v smere na Bytču. “Okamžite po prijatí oznámenia to preverila hliadka z Diaľničného oddelenia Kunovec, ktorá vozidlo zastavila na diaľnici D1 v katastri obce Hlboké nad Váhom,” uvádza polícia v oficiálnom vyhlásení.
Po zastavení sa 42-ročný vodič z Kysuckého Nového Mesta podrobil dychovej skúške s pozitívnym výsledkom 1,19 mg/l (2,48 promile) alkoholu vo vydychovanom vzduchu. “Policajti mužovi obmedzili osobnú slobodu a zadržali mu vodičský preukaz. Počas procesných úkonov bolo zaistené aj poškodené motorové vozidlo Škoda Superb. Okolnosti jeho poškodenia sú predmetom objasňovania.”
“V súvislosti s touto udalosťou prebieha vyšetrovanie vo veci prečinov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla. Ďalšie okolnosti prípadu sú predmetom prebiehajúceho vyšetrovania,” uvádza sa na facebookovej stránke policajného zboru.
Televízia JOJ dnes prišla s informáciou, že Ivan Katrinec, ktorý tvrdil, že letecká nehoda v Hejciach neprebehla tak, ako sa to uvádza v záveroch z oficiálneho vyšetrovania, bol dnes zadržaný políciou. Katrinec sa v médiách prezentoval aj v prípadu rodinného násilia bývalého poslanca Vladimíra Jánoša, keď v tomto prípad ako advokát zastupoval poslancovu manželku.
Na snímke aktivista Ivan Katrinec
Informáciu televízii JOJ potvrdil policajný prezident Tibor Gašpar. Katrinca mala zadržať Národná kriminálna agentúra (NAKA) ešte v piatok ráno kvôli obvineniu z vydierania. Vyšetrovateľ dal podnet na vzatie obvineného do väzby, o ktorej by súd mal rozhodovať v najbližších dňoch.
“Pokiaľ viem, tak ešte v piatok bola uskutočnená zaisťovacia akcia, kde došlo k zadržaniu viacerých osôb, medzi ktorými by mal byť aj Ivan K. Malo by ísť o trestný čin vydierania,” uviedol policajný prezident Tibor Gašpar.
Katrinec spochybňoval skutočnú príčinu nehody vojenského lietadla AN-24, ktoré havarovalo pri maďarskej obci Hejce. Katrinec tvrdí, že uznesenie vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove k nehode vychádzalo z neúplných a čiastočne nepravdivých informácií. Za haváriou lietadla je podľa neho zlyhanie techniky a nie chyba pilota. Prokuratúru požiadal o odtajnenie spisu, ten však zostal utajený aj naďalej.
