Bratislava 31. júla 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Dušan Hein)

Najzásadnejšia zmena pri profesionalizácii slovenskej armády v roku 2005 bolo ukončenie povinnej základnej vojenskej služby

Od roku 2005 pôsobia v rámci Ozbrojených síl SR iba profesionálni vojaci. V súčasnosti ich je 12.542. Súčasťou armády sú aj civilní zamestnanci, ktorých je 3761. TASR o tom informovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.

Najzásadnejšia zmena pri profesionalizácii slovenskej armády v roku 2005 bolo ukončenie povinnej základnej vojenskej služby. Od augusta 2005 sa branci prestali povolávať na výkon povinnej vojenskej služby. Zanikol tak systém odvodov platný od roku 1949. “Prinieslo to najmä zvýšenie kvality výkonu služby,” uviedla Balleková.

Ako dodala, povinnú základnú službu absolvovali do roku 2005 všetci občania SR mužského pohlavia starší ako 18 rokov, ktorí sa podrobili odvodu a boli vyhodnotení ako schopní služby.

Za desať rokov profesionálnej armády sú slovenskí vojaci vysoko hodnotení aj u zahraničných partnerov. “Medzi najviac spomínané spôsobilosti patria odborníci v oblasti EOD (Explosive Ordnance Disposal, pozn. TASR), čo sa potvrdilo aj tým, že na Slovensku bolo zriadené Centrum výnimočnosti NATO pre túto oblasť,” priblížila Balleková.

Ďalej sú to odborníci na radiačnú, chemickú a biologickú ochranu (RCHBO), či príslušníci špeciálnych síl. “Všetci príslušníci OS SR, pôsobiaci v medzinárodných operáciách a misiách, sú pravidelne vysoko hodnotení pre ich flexibilitu a kvalitu výkonu zverených činností,” dodala hovorkyňa rezortu obrany.

Príspevok V armáde pôsobí vyše 12.000 vojakov a takmer 4000 civilných zamestnancov zobrazený najskôr Hlavné správy.

Bratislava 31. júl 2015 (/HSP/Foto:NPzŽ/HSP – Terézia Nemčáková)

Nielen Sagan je top cyklista. Na bicykli za život prešli cyklisti stovky kilometrov po celom Slovensku Spoločenstvo

Život ako dar dnes úspešne dokončilo osemnásty ročník cyklistickej akcie Na bicykli za život za záchranu nenarodených detí

Aktivisti vyrazili 4. júla 2015 z Kežmarku, spájajúc radosť zo športu s modlitbovou službou. Akciu ukončili poslednou svätou omšou v Katedrále svätého Martina v Bratislave, odkiaľ pochodovali smerom k nemocnici na Partizánskej ulici.

V minulosti sa spoločenstvo na bicykloch vybralo do viacerých zahraničných miest, akými boli Londýn alebo Betlehem. Osemnásty ročník bol však výnimočný. Jeho účastníci sa vybrali krížom cez celé Slovensko. Hlavnou motiváciou organizátora Jána Hudáčka, otca deviatich detí, bolo stretnúť sa s ľuďmi dobrej vôle z celej republiky, spojiť sa s nimi v modlitbe a odovzdať radostnú zvesť o dôstojnosti človeka od jeho narodenia až po prirodzenú smrť. Zároveň tiež chcel spolu s ostatnými cyklistami podporiť Národný pochod za život, ktorý sa uskutoční 20. septembra 2015 v Bratislave.

„Tento rok sme si stanovili extrémne náročný program ako ešte nikdy predtým, lebo sme chceli navštíviť čo najviac miest. Som šťastný, že sme ho veľmi dobre zvládli a že celá akcia prebehla bez väčších ťažkostí,“ – povedal Ján Hudáček, organizátor akcie Na bicykli za život.

Účastníci podujatia za dvadsaťosem dní spoločne prešli takmer dvetisíc kilometrov a navštívili päťdesiatštyri miest.

„Cením si najmä to, že sme spoznali veľké množstvo ľudí, ktorým záleží na tom, aby bola každému dopriata radosť zo života. Ľudia boli veľmi pohostinní a vďační. Nielen my sme povzbudili ich, ale rovnako aj oni nás. Naša tour bola aj takým symbolom toho, čo o snahách o záchranu počatých detí povedal Ján Pavol II. v Denveri, že bude to dlhá a namáhavá cesta.

Aj tá naša bola dlhá a namáhavá, ale na jej konci je veľká radosť, že sme to zvládli a že na Slovensku je veľká túžba chrániť ľudský život od počatia,“ – zhrnul svoje dojmy Dušan Škurla jeden zo spoluorganizátorov Národného pochodu za život, ktorý ako účastník absolvoval celú trasu.

Na otázku či organizátori uvažujú o ďalšom ročníku akcie Ján Hudáček odpovedal, že sa s cyklistami chytajú na cyklotúru do Krakova, kde sa v lete budú konať svetové dni mládeže.

Terézia Nemčáková

Príspevok 2000 kilometrov na bicykli za život? Stálo to zato! zobrazený najskôr Hlavné správy.

Bratislava 31. júla 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Mikhail Metzel)

Na Slovensko príde deväť amerických vrtuľníkov Sikorsky Black Hawk UH-60M približne za 261 miliónov dolárov. Prvý vrtuľník Black Hawk by mohol byť dodaný už v budúcom roku

Ministerstvo obrany (MO) SR za posledný rok rozbehlo viacero modernizačných armádnych projektov. Vojaci sa môžu tešiť na nové vrtuľníky, dopravné lietadlá, radary, obrnené transportéry, nové zbrane a pravdepodobne aj na nové stíhačky.

Časť vojakov v marci tohto roka dostala nové útočné pušky CZ 805 BREN z Českej zbrojovky Uherský Brod. Zbrane sú určené pre nový útvar s názvom ISTAR. Ide o prápor, ktorý plní úlohy pre bojové jednotky pozemných síl tým, že vyhľadáva, identifikuje a určuje ciele. Útvar bude okrem iného určený pre medzinárodné operácie. Minister obrany Martin Glváč informoval, že cena za útočnú pušku CZ 805 BREN je 2324,69 eura.

Na Slovensko príde aj deväť amerických vrtuľníkov Sikorsky Black Hawk UH-60M približne za 261 miliónov dolárov. Prvý vrtuľník Black Hawk by mohol byť dodaný už v budúcom roku. Rezort obrany má záujem na tom, aby vďaka novým vrtuľníkom vzniklo na Slovensku i výcvikové centrum, kde môžu trénovať aj iné krajiny, napríklad Rakúsko, Chorvátsko či Švédsko. Nové vrtuľníky nahradia súčasné Mi-17, ktorým postupne končí technická životnosť.

Z leteckej techniky dostanú vojaci ešte dve nové dopravné lietadlá Spartan C-27J. Jedno lietadlo bude stáť 34,5 milióna eur. Prvý stroj príde v roku 2016, druhý v roku 2017. Armáda bude mať k dispozícii viacero modulov: na prepravu ranených, hasenie požiarov, pasažierky modul či počítač so softvérom na vyvažovanie nákladov. Z lietadla bude tiež možné zhadzovať náklad. Lietadlá nahradia už dosluhujúci stroj AN-26.

Vojakom by mali pribudnúť aj nové stíhačky. Ministerstvo v súčasnosti rokuje o prenájme lietadiel JAS-39 Gripen so švédskou stranou. Konkrétne počty stíhačiek či letových hodín majú vyplynúť z rokovaní. Armáda potrebuje na plnenie svojich úloh približne 1200 letových hodín za rok. Nové stíhačky majú nahradiť lietadlá Mig-29.

Rezort obrany plánuje prostredníctvom medzinárodného tendra nakúpiť aj 3D rádiolokátory stredného dosahu, ktoré majú postupne do roku 2020 nahradiť súčasné radary typu P-37. Ministerstvo už vyhlásilo súťaž. Dôvodom, prečo sa Slovensko rozhodlo nakupovať novú techniku, sú ruské sankcie, pre ktoré si nemôže zadovážiť náhradné dielce na radary od ruského výrobcu Almaz Antey a predlžovať tak ich životnosť. Životnosť súčasných rádiolokátorov sovietskej výroby P-37 končí postupne. Jednému z nich už v roku 2016.

Najnovšie by armáda mala dostať aj poľské obrnené transportéry Rosomak – Scipio 8×8. Celkovo Ozbrojené sily SR dostanú 66 vozidiel, ktorými budú vyzbrojené dva z troch práporov pozemných síl. V prvej fáze by malo prísť 31 vozidiel. Finančný objem dodávky ešte nie je stanovený.

Príspevok Armáda dostane nové vrtuľníky, lietadlá či obrnené transportéry zobrazený najskôr Hlavné správy.

Bratislava 1. augista 2015 (HSP/Foto: TASR- František Iván)

Na Slovensku je domáca ťažba plynu pomerne nízka, no onedlho by sa mala zvýšiť. Na východe krajiny sú dve výhradné ložiská horľavého zemného plynu – v obciach Lastomír a Žbince v okrese Michalovce. Spoločnosť Nafta tam plánuje ťažiť plyn

S ťažbou horľavého zemného plynu v michalovskom okrese v ložiskách Lastomír a Žbince spoločnosť Nafta plánuje začať už v tomto roku. “Ložisko horľavého zemného plynu Žbince a Lastomír bolo overené geologickým prieskumom a na základe jeho výsledkov bolo preukázané, že je to ložisko zemného plynu, ktorého ťažba bude rentabilná,” uvádza Nafta vo svojich investičných zámeroch, ktoré už predložila kompetentným úradom na posúdenie vplyvov na životné prostredie.

Ložiská majú podobné parametre, bohatšie je však ložisko Žbince, kde sa celkové počiatočné geologické zásoby plynu pohybovali na úrovni 28,5 milióna metrov kubických. Ložisko Lastomír na začiatku disponovalo geologickými zásobami plynu v objeme 20 miliónov metrov kubických. Okrem plynu chce spoločnosť Nafta ťažiť z ložísk aj gazolín. V ložisku Lastomír ho bolo na začiatku 602 ton a v ložisku Žbince takmer 234 ton. Ročná ťažba plynu v lokalite Lastomír je naplánovaná na štyri milióny metrov kubických a v lokalite Žbince na tri milióny metrov kubických. Ročne by sa malo z oboch ložísk vyťažiť aj 135 ton gazolínu.

Experti Nafty, ktorá sa okrem prieskumu a ťažby uhľovodíkov zaoberá aj skladovaním zemného plynu, zistili, že celkové počiatočné geologické zásoby horľavého zemného plynu v ložisku Palín boli na úrovni 45,5 milióna metrov kubických. Ročne chce Nafta vyťažiť pri obci Palín 5 miliónov metrov kubických plynu. Okrem toho sa v ložisku nachádza aj 628 ton gazolínu. Toho by mal podnik za rok vyťažiť približne 70 ton.

Táto novinka nič nemení na tom, že Slovensko bude aj naďalej závislé na dovoze zemného plynu. Domáca ťažba zemného plynu sa na celkovej spotrebe podieľa približne dvoma percentami. Ako uviedla pre portál venergetike.sk hovorkyňa firmy Nafta Monika Feráková, v minulom roku sa na Slovensku vyťažilo 87 miliónov metrov kubických plynu.

Experti pripomínajú, že ročná spotreba plynu na Slovensku sa pohybuje na úrovni okolo 5 miliárd metrov kubických. Za celú približne storočnú históriu ťažby uhľovodíkov na Slovensku sa celkovo vyťažilo niečo vyše 26 miliárd metrov kubických plynu. Firma Nafta predpokladá, že aj v nasledujúcich rokoch sa bude ťažba plynu na Slovensku pohybovať pod hranicou 100 miliónov metrov kubických. Faktom však je, že aj keď na Slovensku je pomerne nízka domáca ťažba plynu, predsa pokračuje.

Príspevok Na východe Slovenska sú dve ložiská zemného plynu. Spoločnosť Nafta tam plánuje začať ťažbu zobrazený najskôr Hlavné správy.

Bratislava 01. augusta 2015 (HSP/parlamentnilisty.cz/Foto:parlamentnilisty.cz)

Pre samý krik o ruskej propagande nejako nemôžem tú samotnú ruskú propagandu započuť. Celkom by ma zaujímala! “Hovorí prednovembrový signatár Charty 77, niekdajší pracovník BIS a teraz bezpečnostný analytik Jan Schneider. Spojené štáty podľa neho síce kritizujú Rusko, že označuje neziskovky financované zvonku za zahraničných agentov, v USA pritom platí totožný zákon už od roku 1938. A my by sme ho mali zaviesť tiež, aby sme “mohli rozoznať, koho pieseň spievajú”.

V mediálnom, priestore sa debatuje o vplyve ruskej propagandy u nás, o tom kto je, alebo nie je ruský agent. Ako je to s ruskou propagandou u nás?

Aby som povedal pravdu, pre samý krik o ruskej propagande nejako nemôžem tú samotnú ruskú propagandu započuť. Celkom by ma zaujímala! Jediné, čo som zatiaľ počul, bol nárek, že nejaká ruská stanica odvysielala príspevok o prejazde americkej kolóny, ktorý bol podľa mienky tunajších “kontrapropagandistov” údajne nevyvážený. O tom, že sám tento konvoj mal úplne v rozpore s podmienkami prejazdu neskrývane propagandistický charakter, sa nikto z nich nezmienil.

Ani o tom, že v rozpore so svojím poslaním verejnoprávna televízia hanebne neinformovala o dôstojnom zhromaždení Memento Odesa na Hradčanskom námestí, kde naši občania vzdali česť obetiam, upáleným pred rokom pri masakre v Odese!

Krik “kontrapropagandistov” pripomína taktiku europoslanca Jaromíra Štetinu, ktorý neúnavne označuje vinníkov, zločincov, nepriateľov demokracie – len aby odvrátil pozornosť od svojej minulosti. Napríklad od toho, ako v roku 1977 Štátnej bezpečnosti uviedol mená svojich spolupracovníkov, ktorí podľa jeho mienky mohli priniesť na pracovisko protištátnu tlačovinu.

Štetina možno ako jediný z ruského zoznamu “nežiadúcich osôb” nebude mať problém s tým, dostať sa do Ruska. Závisí to od toho, či bude fungovať jeho staré spojenie. Podľa pamätí jeho spolupracovníčky totiž riešil podobné problémy s cestami po ZSSR telefonátmi kamsi do Moskvy. Po nich sa veci zázračne pohli a náš antikomunista mohol zase byť medzi svojimi.

Tak nejako takto to je s tou ruskou propagandou u nás. Je tragikomické, že najviac o nej hovoria prominenti, exponenti a funkcionári bývalého režimu. (Na Slovensku Mesežnikov, Samson, Kusý, Šebej, Duleba a pod. poznámka redakcie)  Ku všetkému ešte tú protiruskú propagandu vedú v štýle propagandy sovietskej, ale ani to nevedia, je to proste úbohé.

A čo západná propaganda ? Jedni hovoria, že žiadna západná propaganda neexistuje a my, čoby Západ, iba uvádzame na pravú mieru ruské lži. Ako to je?

Áno, je to pravda. Presne v štýle uvádzania románových príbehov na pravú mieru, záverečné sekvencie geniálneho Jiroutkovho Saturnina.

Ale vážne – vôbec najúčinnejšou kontrapropagandou, je jednoducho naliať si čistého vína. Prečo sa “kontrapropagandisti” bijú s “ruskými klamstvami” ohľadom Majdanu, malajzijského lietadlá, Odesy? Prečo jednoducho nepovedia pravdu? Kyjevská vláda tie kauzy sľúbila do roka vyšetriť, a za prieťahy a nečinnosť ju teraz kritizujú už aj tí, čo sú k nej doposiaľ ideologicky naklonení! A ešte niečo – propagandou je aj cielené zamlčovanie reality. Toho nie je možné dosiahnuť spontánne, na tom sa určite zhodneme. Propaganda je cielená a organizovaná, nech už si hovorí akokoľvek. Tie detinské slovné hráčky s propagandou a kontrapropagandou mi pripadajú rovnako hlúpe, ako tí vojenskí spravodajcovia v kauze Nagygate. Generáli boli pristihnutí s nohavicami dole, ale neochvejne tvrdili, že tie gate mali práve “v protipohybe”, alebo čo.

Jeden internetový server začal nedávno zostavovať rebríček “prisluhovačov Kremľa”. (Na Slovensku  bol „náhodou“ vytvorený podobný zoznam – Smatanov zoznam) Medzi týchto prisluhovačov zaradil napríklad prezidenta Miloša Zemana, exprezidenta Klausa alebo tiež šéfa Hospodárskej komory Vladimíra Dlouhého. Slúžia títo muži Putinovi? A sú v českom prostredí medzi vysoko postavenými politiky či významnými osobnosťami ľudia, o ktorých sa dá povedať, že slúžia Rusku, alebo naopak, že slúžia inej krajine či veľmoci a nie Českej republike?

Zostavovanie rebríčkov je presne ten typ agresívnej propagandy, využívajúcej dosť hnusné techniky. Jeden donedávna prestížny novinár to predviedol, keď návštevu prezidenta Zemana v Moskve chcel mediálne “odrovnať”, a tak ju opísal výrazmi prezidenta fyzicky dehonestujúcimi (starší muž, schúlený do seba, čosi pasívne vstrebáva od svojho dominantného náprotivku), keď sa mu iných argumentov nedostávalo. Stačí dať do zoznamu dostatočný počet ľudí, ktorí sú schopní vybudiť negatívne emócie, a v súčte dostanete opovrhnutiahodnú spoločnosť, ktorú môžete označiť ako “piatu kolónu” – bez toho aby ste musel priniesť jeden jediný argument!

Zostavovanie a zverejňovanie takých a podobných zoznamov patria k výbave prisluhovačov a udavačov autoritatívnych a totalitných režimov. Berie ma z toho hrôza – aj z toho, ako nekriticky to mnohí prijímajú, ako papagájujú akési banality, údajne z toho vyplývajúce, ktoré sa však príliš rýchlo môžu zmeniť v dôvody pre perzekúcie, či pogromy.

Samozrejme, že každý štát by sa mal starať o to, aby jeho predstavitelia dodržiavali svoje sľuby a zákony danej krajiny. Od toho však štáty majú svoje inštitúcie, vrátane spravodajských. Na nich je, aby zaujali “kruhovú obranu” a nedopustili, aby politici slúžili komukoľvek inému. Teda aj tomu na západ od nás!

Situácia našich “nelojálnych” občanov skrýva väčšie nebezpečenstvo smerom na Západ, pretože mu prisluhujú väčšinou ľudia, donedávna zvyknutí bezvýhradne prisluhovať Sovietskemu zväzu. Tieto zmučené dušičky navyše ani nikdy nehľadali dôstojný postoj voči veľmoci, nemajú preto pocit nepatričnosti svojho konania. Naopak – zase sa primkli k niekomu veľkému a silnému, a preto “majú pravdu” a môžu druhých zasa okrikovať.

Čo sa týka vplyvového pôsobenia Východu či Západu, je možné si robiť čiastkové závery jednoduchým porovnaním. Napríklad aký rev by sa strhol, keby ruský veľvyslanec usporiadal pre naše justičné a trestnoprávne špičky školenie o profesionálnej etike …. Nota bene keby ho usporadúval pravidelne … A tých najlepších by pozýval kvôli prehĺbeniu ich odbornosti a utuženiu vzájomných stykov na študijné pobyty (do Moskvy)…

Nie je to tak dávno, čo sa opäť začalo hovoriť o ruskom zákone, ktorý mimovládne organizácie financované z krajín mimo Ruskú federáciu označuje ako zahraničných agentov a môže ich činnosť ukončiť. Tento zákon bol terčom ostrej kritiky z Európy aj Spojených štátov. Ako s organizáciami, ktoré sú financované zo zahraničia, nakladajú USA? Majú úplnú voľnosť vykonávať svoju činnosť, vzdelávať obyvateľstvo a pod, ako to robia podobné organizácie u nás či v iných menších krajinách?

To je skutočne vrchol pokrytectva a drzosti .V dnešnej dobe internetu skúšať niečo také zavesiť ľuďom na  nos to je sila! Podľa mojej skúsenosti sa najlepšie odhaľuje propaganda prostým porovnaním. V Rusku teda prijali taký “hnusný až neľudský” zákon. V USA ale platí od roku 1938 zákon o povinnej registrácii zahraničných agentov (FARA). Jeho cieľom bolo čeliť hitlerovskej propagande. Rusi teraz v podstate len opísali tento zákon, ktorý v USA platí dodnes. Každého pol roka ministerstvo spravodlivosti zverejňuje registrovaných zahraničných agentov. Ako napríklad České centrum v New Yorku, aj s informáciou, že za prvý polrok dostalo z ČR na svoju činnosť 270 tisíc dolárov.

Zákon obsahuje mnoho presne špecifikovaných výnimiek (diplomati, médiá, právnici, akademici, umelci). Zahraničný agenti musia svoje stanoviská a svoju činnosť prispôsobiť podľa tohto zákona, aby bolo zrejmé, že konajú za cudzie peniaze. Potom je ich činnosť legálna.

Ďalšia vec sú sankcie. Propagandisti búšia do “totalitného Ruska”, že tam môžu podľa toho zákona zakázať akúkoľvek organizáciu. No, a ako je to v Spojených štátoch? Sankcie sú odstupňované, peňažná pokuta bola síce len 50 tisíc dolárov, ale väzenie hrozí až na desať rokov. Niektorí propagandisti už trochu začínajú reagovať, ale opäť diletantsky. Pletú si zákon FARA so zákonom na reguláciu lobizmu (Lobbying Disclosure Act, LDA) a zatiaľ zrejme nič nevedia o ďalších zákonoch, upravujúcich registračné povinnosti všetkých príjemcov zahraničných peňazí, ktorí chcú ovplyvňovať politiku (18 USC § 951), vyvíjajú súkromnú vojenskú činnosť (18 USC § 2386) alebo boli vyškolení na spravodajské činnosti (50 USC § 851).

Pokiaľ ide o fungovanie tzv. Mimovládnych organizácií v štátoch východnej Európy, napríklad v Srbsku sa nedávno ukázalo, že okolo desať najvýznamnejších organizácií tohto typu je financovaných americkou Národnou nadáciou pre demokraciu, Rockefeller Foundation a ďalšími podobnými zdrojmi, pričom tieto NGO bojujú napríklad za členstvo v NATO, EÚ, zmenu metód vzdelávania a všeobecne majú “zoznamovať” obyvateľstvo so západnými hodnotami. Čo si o tom myslíte? Je to prínosná a záslužná činnosť?

Každá pravdivá a kritická činnosť je prínosná a záslužná. Len je potrebné vedieť, o akú situáciu ide. Kto to k nám prehovára a prečo. A či nemá ešte niečo za lubom.

Po 9/11 som veľa študoval rýchlo sa rozvíjajúcu problematiku “financovanie terorizmu” . Veľa materiálov popisovalo činnosť islamských charitatívnych organizácií, typovo podobných Hamasu. Skutočne vyvíjajú z 90 – 95 % záslužnú charitatívnu činnosť. O tom zvyšku ale tí humanitárny pracovníci a lekári a učitelia a ďalší dobrovoľníci nič nevedia. Pretože keby vedeli, buď by sa toho podniku vôbec nezúčastnili, alebo by neboli ako “zástena” dôveryhodní, boli by nervózni, robili by chyby. Ten 5 -10% zvyšok činnosti týchto organizácií je niekedy tým hlavným dôvodom ich vzniku. Môže ísť o transakcie s finančnou hotovosťou, zbraňami, elektronikou, tovarom dvojakého určenia a podobne.

Zaujímavé by bolo v tejto súvislosti zistiť, koľko z tých 5 miliárd dolárov (podľa priznania Nulandovej) prišlo na Ukrajinu legálne …Tento “modus operandi” je jednoducho rozšírený celosvetovo. Vychádza z toho, že proti zneužívaniu humanitárnych organizácií nemá protivník dobrú obranu. Nakoniec to ale vyústi v diskreditáciu týchto pôvodne veľmi potrebných aktivít a organizácií, na škodu všetkých, ktorý ich potrebujú.

Preto by bolo vhodné, aby naši zákonodarcovia prijali zákon podľa toho amerického (FARA). Nech sa všetci priznajú, čí chlieb jedia, aby sme mohli rozoznať, koho pieseň spievajú. Bolo by to veľmi záslužné a bezpochyby by to prečistilo súčasnú atmosféru, nahrávajúcu bezdôvodnému ideologicky propagandistickému osočovaniu. Presne podľa starej poučky emeritného amerického spravodajcu: “Sledujte stopu peňazí. Všetko ostatné je propaganda.

Príspevok Jan Schneider obsiahlo o propagande a agentoch (nielen) Ruska. Navrhuje nástroj, ktorý ukáže, kto koho chlieb je. zobrazený najskôr Hlavné správy.

Bratislava 01. augusta (TASR//HSP/Foto:TASR/AP-František Iván)

Slovenskému súdnictvu aj naďalej dominujú ženy – je to jediná zo štyroch základných právnických profesií, kde výraznejšie prevažujú nad mužmi. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý uskutočnila TASR

Ženy tvoria až dve tretiny (63 percent) sudcovského stavu. Z celkovo 1337 aktívnych sudcov je žien 843. V prokuratúre je ich zastúpenie v porovnaní s mužmi vyrovnané. Z celkovo 930 prokurátorov je žien 452 (48,6 percenta).

Menej žien je v advokácii a exekúcii. Medzi 5919 advokátmi je ich 2462, čo je o niečo menej ako polovica (41,6 percenta). V exekútorskom stave tvoria ženy jednu tretinu – z celkovo 334 advokátov je ich 109.

Údaje poskytli TASR ministerstvo spravodlivosti, generálna prokuratúra, Slovenská advokátska komora a Slovenská komora exekútorov. Hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová vysvetlila, že nepomer žien a mužov v súdnictve je zdedený a jeho vysvetlenie treba hľadať v histórii.

„Myslíme si však, že v súčasnosti už nie je adekvátne deliť sudcov na mužov a ženy, ale skôr posudzovať ich profesionalitu, odbornosť, kvalitu a presvedčivosť ich rozhodnutí,“ uviedla.

Dominancia žien v súdnictve má korene ešte v predchádzajúcom socialistickom zriadení. Aj dnes je táto profesia pre ne stále príťažlivejšia. V dvanástke nových sudcov, ktoré vlani v apríli menoval predošlý prezident Ivan Gašparovič, bolo až 11 žien.

Zo 14 sudcov, ktoré potom vlani menoval Gašparovičov nástupca Andrej Kiska, je polovica žien. V tohtoročných konkurzoch na celkovo 42 sudcovských miest uspelo 24 žien (57,1 percenta).

Historický nepomer sa tak zmenšuje iba mierne. Donevová pripomenula, že pri výberových konaniach kritérium pohlavia prirodzene nemožno zohľadňovať. „Uskutočňujú sa v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, ktorá je ustanovená zákonom,“ vysvetlila.

„Sami by sme uvítali, keby bolo v súdnictve viac mužov,“ reagovala na pretrvávajúci stav sudkyňa a prezidentka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska. „Náročnosť funkcie je tak vysoká, že po desiatich rokoch jej výkonu má každá žena zdravotné problémy z neustáleho stresu, vypätia a preťaženosti,“ vysvetlila s tým, že ženský organizmus duševne náročnú prácu ťažšie znáša.

„Výkon činnosti exekútora je najťažším právnickým povolaním,“ ozrejmila hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov Stanislava Kolesárová, prečo ženy radšej mieria do súdnictva. Člen súdnej rady Dušan Čimo si zase všíma, že ženám je menej vlastná dravosť, ktorá je podstatou podnikateľských právnických profesií.

Sudcovská práca mala tiež podľa sudcu v minulosti povahu pokojnejšieho povolania, ktoré je pre ženy lepšie zlučiteľné s úlohou matky. Prevaha žien podľa Bystrianskej spôsobuje problémy. Pri odchode sudkýň na materskú dovolenku sa ich prípady musia nanovo prerozdeľovať, čo spôsobuje súdom komplikácie.

Podľa Čima môže v špecifických prípadoch, napríklad pri rodinnom práve, keď sa rodičia sporia o deti, vyvolávať rozhodovanie čisto ženských senátov pochybnosti. „Ťažšie sa v tomto prípade verí v objektivitu,“ doplnil.

Príspevok Sudcovská kariéra je na Slovensku pre ženy stále najpríťažlivejšia zobrazený najskôr Hlavné správy.

Bratislava 01. augusta 2015 (TASR//HSP/Foto:TASR/AP-Štefan Puškáš)

Plán spoločnosti Arthur DS otvoriť v historických priestoroch Klubu slovenských spisovateľov v bratislavskom Dome spisovateľov Night club pobúril umelcov, ale aj politikov a bude o ňom rokovať parlamentný výbor pre kultúru a médiá. Pre TASR to avizoval predseda výboru Dušan Jarjabek (Smer-SD), aj podpredseda Jozef Viskupič (OĽaNO)

Spisovateľ Jozef Banáš hovorí v súvislosti so striptízom v historických priestoroch Klubu spisovateľov o provokácii.

Podľa samotnej spoločnosti ARTHUR DS ich k tomuto kroku motivujú ekonomické faktory a neochota Spolku slovenských spisovateľov situáciu riešiť. „Vzhľadom na nevyhnutnosť technickej úpravy základnej infraštruktúry budovy, ktorá sa nachádza v podzemí, je jedine prevádzka Night clubu v tejto chvíli zmysluplná,“ uviedol v tlačovom vyhlásení konateľ ARTHUR DS Erik Mikurčík.

Spolok spisovateľov v tejto súvislosti apeluje na ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD), aby zaradil Klub slovenských spisovateľov do zoznamu kultúrnych pamiatok, vrátane jeho interiéru, a tak zabránil jeho prestavbe na nočný podnik. Túto výzvu podporila aj petícia s viac ako 250 podpismi slovenských osobností.

„Určite to prednesiem ako tému na najbližšom výbore a budem žiadať rozpravu zainteresovaných poslancov. Nie je to politická téma, je to podľa mňa obyčajné svinstvo, že sa takéto niečo môže stať,“ komentoval plány na prestavbu spisovateľského klubu predseda kultúrneho výboru NR SR Dušan Jarjabek (Smer-SD).

Podobný názor má aj podpredseda výboru Jozef Viskupič (OĽaNO). „Neviem si predstaviť väčší výsmech tradícii, je povinnosťou výboru zaujať stanovisko,“ reagoval.

„Je to v podobnej rovine, ako keď si nevážime históriu a namiesto múzea staviame na hradnom kopci garáže. A to som ešte zvedavý, ako dopadnú Budmerice,“ poznamenal Viskupič.

O plánovanom Night clube v Dome spisovateľov sa chce v najbližšom čase rozprávať s predsedom výboru Jarjabkom. Podľa Viskupiča by mal byť tejto otázke venovaný bod riadneho rokovania kultúrneho výboru, ktorý by však v takom prípade mal podľa neho zasadnúť skôr, nie až tesne pred septembrovou schôdzou Národnej rady.

„O akej kultúre tu hovoríme, ak má byť v Dome spisovateľov striptízový bar? Potom spravme z Národného divadla wellness a z Národnej galérie požičovňu porno DVD,“ podčiarkol Viskupič.

„Nemám nič proti striptízu, ale nie v Klube slovenských spisovateľov,“ reagoval pre portál Teraz.sk spisovateľ Jozef Banáš. „Podľa mňa je to provokácia. Možno to má aj nejaký iný cieľ. Ale tento klub je významným symbolom pre slovenskú literatúru a kultúru,“ zdôrazňuje. Podľa Banáša sa v klube počas desaťročí stretávali umelci, nielen spisovatelia, ale aj herci a výtvarníci. V klube bolo napríklad možné stretnúť básnikov Miroslava Válka či Jána Buzássyho.

„Vídal som tam množstvo názorovo rôzne orientovaných ľudí, chodil tam Drahoslav Machala aj Tomáš Janovic, Ľubo Feldek, Dušan Dušek, Peter Ševčovič, Gusto Murín, Anton Hykisch, Etela Farkašová,“ spomína Banáš.

Na rozdiel od Viskupiča sa na budúcnosť kaštieľa v Budmericiach, ktorý sa má stať účelovým zariadením rezortu kultúry a slúžiť pre potreby všetkých umelcov, pozerá s nádejou. „Možno by podobný model mohol byť riešením aj pre Klub spisovateľov,“ uvažuje Banáš.

Konateľ ARTHUR DS Mikurčík zámery spoločnosti obhajuje. „Spoločnosť ARTHUR DS, vstúpila do manažmentu nehnuteľnosti Dom spisovateľov v septembri roku 2012. Už vtedy bolo zrejmé, že celá táto budova v centre Bratislavy je bez väčších investícií ekonomicky neudržateľná. Do budovy z obdobia socializmu sa od jej výstavby takmer nič neinvestovalo. Spolok spisovateľov Slovenska (SSS) ako spoluvlastník budovy však odmieta akúkoľvek investíciu do jej opravy,“ tvrdí.

„Ak by sme nezasiahli my, budova by sa dostala až do havarijného stavu. Urobili sme všetko pre to, aby sme existenciu Klubu spisovateľov zachovali a to bez akejkoľvek pomoci zo strany SSS,“ dodáva Mikurčík s tým, že Night club sa im v tejto chvíli javí ako logické riešenie.

„Naša spoločnosť má záujem budovu kompletne zrekonštruovať, ale pre tento cieľ je nevyhnutná súčinnosť SSS, na ktorú trpezlivo vyčkávame už od začiatku tohto roku,“ uzatvára Mikurčík.

Spolok slovenských spisovateľov je 50-percentným spoluvlastníkom budovy, v ktorej klub sídli. O budúcnosť celej budovy, ako aj platnosť zmlúv v minulosti podpísaných so správcovskou spoločnosťou ARTHUR DS, sa súdi.

Príspevok Jarjabek: Kultúrny výbor prerokuje plán otvoriť v Klube spisovateľov Night club zobrazený najskôr Hlavné správy.

Bratislava 1. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Ahn Young-joon)

Podľa spoločnosti Würth Slovensko živnostníci zanedbávajú kvalitu ochranných pracovných prostriedkov

Slovenské firmy svojich zamestnancov pri zákazkách v zahraničí vybavujú štandardnými ochrannými pracovnými prostriedkami. Mnohé si však zaobstarajú len to najnevyhnutnejšie a najlacnejšie. Najhoršia situácia je v prípade živnostníkov. Upozornila na to spoločnosť Würth Slovensko, ktorá je globálnym dodávateľom pre strojársky, kovospracujúci, automobilový, stavebný, drevársky a nábytkársky priemysel a dodáva firmám aj ochranné pracovné prostriedky.

Medzi najčastejšie hrozby pre pracovníkov firiem na Slovensku patrí hluková nedoslýchavosť, strata zrakovej ostrosti či ohrozenie dýchacích ciest. Tie pritom pramenia práve z nedostatočného vybavenia ochrannými pracovnými prostriedkami. Slovenské firmy podľa spoločnosti Würth Slovensko používajú dvojaký meter. Ak majú napríklad zákazku v susednom Rakúsku, na vybavenie zamestnancov kladú väčší dôraz. “Vzhľadom na to, že v Rakúsku je legislatíva prísnejšia ako na Slovensku, je nutné ju dodržiavať, a preto firma investuje do ochranných prostriedkov. Zaobstará si naozaj správne a štandardné ochranné prostriedky, aby predišla pokutám a problémom,” priblížila rozdielny prístup firiem konateľka spoločnosti Würth Slovensko Martina Gaislová.

Hoci sa na slovenskom trhu situácia postupne zlepšuje, podľa nej stále nedosahuje úroveň vyspelých európskych krajín. “Napríklad v slovenskom stavebníctve sa základné ochranné pracovné pomôcky ako pracovné rukavice, pracovné topánky, pracovné oblečenie, ochranné prilby a výstražné vesty postupne stávajú štandardom, no treba dodať, že to zároveň vyžaduje legislatíva,” doplnila Gaislová s tým, že na druhej strane ochrane zraku a sluchu sa v závislosti od druhu priemyslu už neprikladá taký dôraz.

Kvalita a používanie ochranných pracovných prostriedkov tak závisí od typu spoločnosti a legislatívy. “Slovenské firmy majú sklon zväčša kupovať to najlacnejšie,” spresnila konateľka. Podľa jej slov najmä slovenské podniky s menším počtom zamestnancov kupujú len to najnevyhnutnejšie.

U firiem strednej veľkosti v závislosti od druhu priemyslu, v ktorom pôsobia, je situácia lepšia. Aj tak sa však základné ochranné pracovné pomôcky síce používajú, no v nízkej kvalite a v nižších cenových reláciách. “Najlepšia je situácia v prípade zahraničných spoločností pôsobiacich na slovenskom trhu. Pracovníci sú vybavení správnymi a kvalitnými produktmi zohľadňujúcimi najvyššiu ochranu a takisto i komfort používania pri práci,” tvrdí Gaislová.

Naopak, u slovenských živnostníkov je situácia asi najhoršia. “Hlavným dôvodom nepoužívania ochranných pracovných pomôcok pri práci je u živnostníkov neznalosť a nedbanlivosť,” dodala Gaislová.

Príklady z praxe podľa nej ukazujú aj na dvojaký meter zo strany slovenských firiem v prístupe k bezpečnosti pri práci. Ak pôsobia na zákazke v zahraničí, všetky dbajú na bezpečnosť pracovníkov veľmi dôsledne. Ako príklad uviedla povinné zaisťovacie systémy proti pádu. “Podľa rakúskej legislatívy sú povinné pri práci vo výškach na strechách, prípadne stavbách, kde je problematické inštalovať dočasné zábradlie, používať povinné zaisťovacie systémy proti pádu. Preto tam nedochádza k takým prípadom ako na Slovensku, kde vlani došlo k smrteľným úrazom pri výstavbe diaľnic,” tvrdí Gaislová s tým, že v slovenskej legislatíve však takáto povinnosť absentuje.

Celkovo sa ale situácia podľa konateľky Würth Slovensko mení k lepšiemu aj z dôvodu postupného zosúlaďovania legislatívy SR s európskou a vďaka častejším kontrolám používania takýchto ochranných prostriedkov pri práci.

Príspevok Veľký dôraz na ochranné pracovné prostriedky nekladú najmä živnostníci zobrazený najskôr Hlavné správy.

Bratislava 01. augusta 2015 (TASR/HSP)

Na Slovensku stúpa záujem o elektronické služby štátu, ktoré na vybraných pobočkách poskytuje Slovenská pošta

Kým v júni minulého roka poskytla občanom 166 výpisov z listu vlastníctva, v januári 2015 to bolo už takmer 400, vo februári 667 výpisov. Od marca tohto roka rozšírila službu z 12 pilotných na 300 pracovísk, čo sa prejavilo aj vo zvýšenom počte vydaných výpisov.

“V marci sme poskytli už 1154 výpisov z listov vlastníctva, v apríli 1419, v máji 2167 a v júni 2099. Z elektronických služieb je najväčší záujem o výpis z registra trestov. Službu sme spustili v júli minulého roka. Vtedy sme za prvý mesiac na 12 poštách poskytli 855 výpisov z registra trestov, v auguste to bolo 1527 a v septembri 2166. Od novembra 2014 sme rozšírili počet pracovísk na 300, a tým aj čísla výrazne stúpli. V decembri 2014 sme poskytli 7307 výpisov z registra trestov, v januári 2015 to bolo 13.209 výpisov a vo februári až 14.795 výpisov,” vyčíslila hovorkyňa Slovenskej pošty (SP) Stanislava Pondelová.

Stúpajúci trend tejto služby pokračoval aj v marci, kedy pracoviská poskytli na poštách až 18.866 výpisov. V ďalších mesiacoch sa čísla ustálili na približne 17.000 výpisoch. Rekordný bol jún, keď bolo vydaných až 19.912 výpisov z registra trestov. V novembri 2014, kedy SP počet pracovísk, na ktorých sa vydávali výpisy z obchodného registra na právne účely rozšírila z 213 na 300, poskytla 9753 výpisov. V januári tohto roka vydala 11.612 a v júni 12.766 výpisov.

Príspevok Na Slovensku stúpa záujem o výpisy z registrov, ktoré vydávajú vybrané pošty zobrazený najskôr Hlavné správy.

Bratislava 01. augusta 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Michael Probst)

Pokles priemernej nákupnej ceny mlieka v SR pokračoval aj v júni 2015

Jeho cena sa medzimesačne znížila o 3,2 % na úroveň 27 eur/100 kilogramov (kg). V porovnaní s júnom 2014 sa priemerná cena surového mlieka oslabila o 19,7 %. Vyplýva to z aktuálnej správy Agrárnych trhových informácií Slovenska (ATIS).

Spracovatelia nakúpili od producentov v júni tohto roka spolu 75.487 ton surového mlieka, čo bolo o 4,2 % menej ako v máji. V medziročnom porovnaní nakúpili v júni 2015 spracovatelia o 3,5 % viac surového kravského mlieka.

Mlieka Q. triedy sa nakúpilo 53.451 ton, čo bolo o 6,9 % menej ako v máji. Na júnovom nákupe sa Q. trieda podieľala 70,8 %. Mlieka 1. triedy sa nakúpilo 20.726 ton, medzimesačne viac o 2,5 %, to predstavovalo 27,5 % z nákupu. Neštandardné mlieko tvorilo z júnového nákupu 1,7 %, teda 1309 ton, čo bolo medzimesačne viac o 13,4 %.

Priemerné nákupné ceny sa znížili v Q. a v 1. triede kvality. Mlieko Q. triedy stálo 27,47 eura/100 kg, teda medzimesačne menej o 2,6 %. Za mlieko 1. triedy zaplatili spracovatelia 26,18 eura/100 kg, čo bolo v porovnaní s májom menej o 4,8 %. Neštandardné mlieko bolo pri cene 20,64 eura/100 kg medzimesačne drahšie o 8,8 %. Medziročne nákupné ceny klesli od 18,8 % u mlieka Q. triedy do 24,1 % pri neštandardnom mlieku.

Príspevok Nákupná cena surového mlieka v júni klesla až na 27 eur/100 kg zobrazený najskôr Hlavné správy.

Bratislava 1. augusta (TASR/HSP)

V minulom roku využilo výcvikové zariadenia v Lešti vyše 10.000 osôb, z toho bolo približne 1.000 zahraničných príslušníkov

Centrum výcviku Lešť využívajú aj zahraniční vojaci. V druhom polroku 2015 sú naplánované cvičenia, ktorých sa zúčastnia vojaci z USA, Česka či Dánska.

Napríklad od 8. septembra do 2. októbra sa v Lešti uskutoční cvičenie Slovak Shield 2015, na ktoré príde približne 320 vojakov z Česka, Maďarska, Poľska a USA. Zamerané bude na ochranu územnej celistvosti štátov NATO. Začiatkom septembra budú slovenskí a českí delostrelci precvičovať v Lešti streľbu zo samohybnej húfnice Zuzana. V termíne od 29. novembra do 5. decembra tu zas budú vojenskí ostreľovači z USA, ČR, Dánska, Rakúska či Nórska, aby si precvičili taktiku a strelecké postupy.

V Lešti môžu ozbrojené zložky využívať množstvo trenažérov. Zariadeniami určenými na poľný výcvik sú napríklad strelnica bojových vozidiel či pechotná strelnica. Taktiež je možné precvičiť hádzanie granátov. Nachádza sa tu aj cvičisko trhania a mínovania, ako aj cvičisko vodenia bojových vozidiel. V oblasti špeciálneho výcviku je k dispozícii napríklad vrtuľníkový a výsadkový trenažér, lezecké trenažéry, ale aj laserová strelnica.

Centrum prešlo v poslednom období modernizáciou. Začiatkom mája otvoril minister obrany Martin Glváč nové zariadenia, a to val pechotnej strelnice a cvičisko trhania a mínovania a stanový tábor. Modernizácia a dobudovanie valu a cvičiska trhania a mínovania stáli 3,5 milióna eur, financie išli z rozpočtu rezortu obrany. Stanový tábor bol dobudovaný v minulom roku za 1,3 milióna eur. Ministerstvo taktiež koncom júna vypísalo súťaž na vybudovanie ubytovacieho a stravovacieho zariadenia s hygienickým a technickým zázemím pre špeciálny výcvik s kapacitou 750 vojakov. Predpokladaná hodnota zákazky je 27,5 milióna eur bez DPH.

Centrum výcviku Lešť umožňuje komplexný výcvik pre vojenských, policajných, záchranárskych a zdravotníckych profesionálov, vrátane výcviku pre boj proti terorizmu a organizovanému zločinu.

Príspevok V Centre výcviku Lešt cvičilo vlani vyše 10.000 osôb zobrazený najskôr Hlavné správy.

Banská Bystrica 01. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Martin Baumann)

Pripomínať si rómsky holokaust je veľmi dôležité, ako aj nezabudnúť na to, čo sa dialo počas 2. svetovej vojny, aby sme v budúcnosti nemuseli stavať pamätníky tým, ktorí za nás vybojovali slobodu

Uviedol to dnes v areáli Pamätníka SNP v Banskej Bystrici splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák počas pietneho aktu kladenia vencov pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu.

Na dnešnej spomienke sa zúčastnil aj veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko Thomas Götz, zástupcovia ministerstiev, rôznych organizácií i združení, ktorí položili vence a kvety pri pomníku obetiam rómskeho holokaustu. Ten sa často označuje aj ako “zabudnutý” holokaust.

V rokoch 1939 – 1945 v Európe zahynulo viac ako 300.000 európskych Rómov. Nacistické Nemecko Rómov, podobne ako Židov, klasifikovalo ako “element zabraňujúci čistote rasy”. Jeden z najväčších koncentračných táborov, v ktorom boli internované celé rómske rodiny, bol v Auschwitz-Birkenau. Jeho bránami prešlo viac ako 21.000 osôb. Likvidácii tábora predchádzalo kruté vyvražďovanie. V noci z 2. na 3. augusta 1944 skončilo v plynových komorách 2900 rómskych mužov, žien a detí.

“V nedeľu 2. augusta si už po 71.-krát pripomenieme deň, keď príslušníci SS vyvraždili v roku 1944 v plynových komorách Osvienčimu posledných 2900 Rómov a Sinti (tzv. nemeckí Rómovia – pozn. TASR) – medzi nimi deti, matky a starých ľudí. Druhý august je dňom, ktorý je pre nás všetkých dnes nepochopiteľným. Každý jeden osud v koncentračných táboroch je príbehom nekonečného utrpenia a za každým jedným osudom je meno a život. Boli to ľudia ako my. Toto nás ešte vždy robí bezradnými a nás Nemcov napĺňa veľkým smútkom a hanbou,” konštatoval v príhovore nemecký veľvyslanec Götz. Podľa neho to, čo sa vtedy udialo a vyšlo z Nemecka, ostane navždy nepochopiteľné.

“Rómovia umierali v koncentračných a pracovných táboroch. Bojovali spoločne s partizánmi a v Československej armáde za našu slobodu. Aj môj dedo a príbuzní boli súčasťou protifašistického odboja,” zdôraznil pre TASR vládny splnomocnenec Pollák v súvislosti s významom tohto pamätného dňa. Ako dodal, o rómskom holokauste sa akoby zámerne dlhé roky nerozprávalo, preto sa o ňom hovorí aj ako o zabudnutom holokauste. Rómovia však zažili tie isté kruté zverstvá ako Židia a ostatní ľudia.

Príspevok Peter Pollák: Rómsky holokaust nesmie zostať zabudnutý, musíme si ho pripomínať zobrazený najskôr Hlavné správy.

Slovensko 01. augusta 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Roman Hanc)

Prinášame Vám prehľad spolunažívania slovenskej armády s jednotlivými mestami

Trebišov

Na území mesta Trebišov pôsobí vojenský útvar – 21. zmiešaný mechanizovaný prápor. Vzájomná spolupráca je podľa mesta na veľmi dobrej úrovni, týka sa rôznych oblastí, najviac však spoločenskej a kultúrno-spoločenskej. V minulosti vojaci útvaru pomáhali aj pri rôznych krízových situáciách v meste, ako boli povodne či snehové kalamity.

“Vojenský útvar vedie s mestom Trebišov aktívnu spoluprácu pri prípravách slávnostných aktov kladenia vencov pri rôznych príležitostiach, napríklad ukončenia 2. svetovej vojny, osláv SNP, pripomenutia si Dňa oslobodenia mesta a podobne,” uviedla pre TASR Martina Kužmová z kancelárie primátora. Predstavitelia mesta sa zároveň pravidelne zúčastňujú na slávnostných aktoch odchodu či príchodu vojakov z alebo do rôznych zahraničných misií.

Príslušníci mechanizovaného práporu sa zapájajú aj do osláv Dni mesta Trebišov, ktoré sa každoročne konajú v druhej polovici leta. “Prínos ich aktivít a prezentačnej činnosti je pre verejnosť pozorovateľný. Ukážkami vojenskej techniky, zbraní, dynamickými ukážkami sebaobrany s použitím streliva a imitačného materiálu, ale aj fingovaným vojenským výcvikom získavajú najmä najmladší Trebišovčania reálnu predstavu o charaktere pracovných povinností profesionálov v uniformách,” konštatovala Kužmová.

Sereď

Vojenská posádka je podľa obyvateľov Serede súčasťou mesta od nepamäti. Konkrétne niekoľko desiatok rokov, od roku 1949, preto sa stala už jeho prirodzenou súčasťou. Kontakty so Ženijným práporom Pozemných síl OS SR, ktorý v seredských kasárňach sídli, označil súčasný primátor Serede Martin Tomčányi za intenzívne.

“Naše vzťahy majú podobu v zastúpení predstaviteľov mesta na akciách práporu a recipročne na účasti veliteľa, členov jeho štábu a vojakov na podujatiach organizovaných mestom,” uviedol Tomčányi pre TASR. Vojaci sa zúčastňujú na väčšine aktivít, akými sú brigády, kultúrne podujatia, akcie pre školy a podobne. Mesto im v rámci svojich možností podľa primátora vychádza tiež v ústrety, spolupracuje aj s organizáciou Zväz vojakov SR – klub Sereď a UN Slovakia – veteráni. “Veľmi pekným podujatím v ostatných rokoch býva spoločné organizovanie osláv Medzinárodného dňa detí v priestoroch vojenského areálu pri Váhu spolu s dobrovoľnými organizáciami, hasičmi, policajtmi, mestskou políciou, kynológmi, s ukážkami techniky a zásahov,” povedal Tomčányi.

Primátor povedal, že v minulosti sa opakovane stávalo, no v posledných rokoch na to nebol dôvod, že vojaci boli nasadení pri záchranných prácach napríklad pri živelných pohromách. “Pomáhali u nás pri povodniach, pri evakuácii obyvateľov, v ostatných rokoch sme našťastie neboli konfrontovaní s potrebou pomoci pri živelnej udalosti. Je však dobrý pocit, že tu sú a v prípade naliehavej potreby aj v čase mieru môžeme s ich pomocou počítať,” uviedol Tomčányi.

Nedávnu skúsenosť so ženistami zo Serede má len štyri kilometre vzdialená obec Vinohrady nad Váhom. Starostka Eva Hanusová požiadala v júli 2011 o pomoc, keď sa začal zosúvať svah nad dedinou. “Prišli zo Serede, ale aj Hlohovca a Nitry a boli u nás štyri dni. Vojaci ručne, lebo pre techniku to nebolo dostupné, vykopávali v blate rigoly, klčovali porast, odvádzali vodu. Bez nich by sme to nikdy neboli urobili, nemali sme na to ani sily, ani prostriedky. Sme im veľmi vďační,” uviedla Hanusová pre TASR.

Že Ženijný prápor Sereď nemá od pomoci nikdy ďaleko, dokazuje aj udelenie ocenenia Vojenský čin roka 2014, v kategórii pomoc verejnosti. Získali ju za 30 rokov trvajúcu spoluprácu a podporu Domova sociálnych služieb (DSS) pre deti a dospelých Šoporňa – Štrkovec. Ženisti dvakrát ročne v dobrovoľnej zbierke darujú financie na potrebné skvalitnenie života klientov zariadenia. Teraz v júni pomohli pri organizácii Medzinárodných rybárskych pretekov pre mentálne postihnutých Zlatá rybka 2015, v marci odchádzali obohatení kultúrnymi zážitkami zo Štrkoveckej barónky – súťaže divadiel DSS Trnavského samosprávneho kraja.

Martin

Mesto Martin už niekoľko rokov spolupracuje s Ozbrojenými silami (OS) SR predovšetkým pri organizovaní dôstojných pietnych aktov, oslavách oslobodenia mesta, víťazstva nad fašizmom a Slovenského národného povstania. TASR o tom informovala hovorkyňa mesta Martin Zuzana Kalmanová.

“Tento druh spolupráce sme neskôr povýšili aj na vytváranie priestoru pre organizovanie spoločných podujatí. Príkladom je už tretí ročník otvorenia letnej cyklistickej sezóny a zároveň prehliadka armádnych súborov Folk Rock Army, ktoré sa súčasne konajú každoročne začiatkom mája,” uviedla Kalmanová.

Doplnila, že okrem toho zabezpečuje armáda pri podujatiach cestovného ruchu ukážky bojovej techniky a podobné atrakcie pre malých i väčších návštevníkov. “Na základe týchto skúseností možno hodnotiť našu vzájomnú spoluprácu ako obojstranne prospešnú,” dodala hovorkyňa mesta Martin.

Močiar

Vojenský útvar v katastri obce Močiar je najvyššie položeným trvalo obsadeným pracoviskom celých Ozbrojených síl (OS) SR. Podľa hovorkyne ministerstva obrany Martiny Ballekovej ide o jednotku Brigády velenia riadenia a prieskumu Vzdušných síl OS SR.

Starostka Močiara Adriana Vančová si spoluprácu s vojenským útvarom pochvaľuje. “Poskytujeme im multifunkčné ihrisko, ktoré oni využívajú v rámci telesnej výchovy, chodia si naň zahrať futbal a podobne. Oni nám zase pomáhajú tak, že majú cestu hore na vojenský útvar, ktorú využívajú aj naši občania a ministerstvo obrany poskytuje finančné prostriedky na rekonštrukciu,” podotkla s tým, že tento rok ju zrekonštruovali. Útvar sa nachádza približne 1,5 kilometra nad obcou. Cesta je tak prínosom aj pre miestnych, ktorí ju využívajú ako prístupovú kominukáciu k poliam, pričom obec sa nemusí starať ani o jej zimnú držbu.

Prítomnosť vojakov si však starostka pochvaľuje aj v inej rovine. “Nedávno mali Deň otvorených dverí, tak boli hore naše deti. Naopak, prídu aj oni, keď máme napríklad oslavy MDD, tak vo svojom voľnom čase prídu aj so svojimi rodinami a podobne,” povedala Vančová. Obec, našťastie, zatiaľ podľa jej slov nepostihla vážnejšia mimoriadna situácia, keď by bola odkázaná na profesionálnu pomoc vojakov.

Príslušníci roty kedysi v dedine aj bývali. Bytovka, ktorá sa tam nachádza, bola kedysi vojenská. “Boli tam vojenské byty, až v roku 1999 to prešlo na obec, pretože im postavili novú bytovku na Drieňovej v Banskej Štiavnici,” informovala starostka s tým, že sa tam nachádza 12 bytov, ktoré sú dnes všetky obývané.

Priestory roty rádiolokačného prieskumu Močiar sa nachádzajú v Štiavnických vrchoch. Jeho zabezpečovacia časť je v nadmorskej výške okolo 730 metrov nad morom a bojová vo výške 792 metrov. Ako uvádza ministerstvo, rota zabezpečuje nepretržitý rádiolokačný prieskum vzdušného priestoru Slovenska a plní úlohy v rámci NATINADS.

Zemianske Kostoľany

Ešte pred niekoľkými desaťročiami našli vojaci svoje pôsobisko v hornonitrianskej obci Zemianske Kostoľany. Samospráva obce prievidzského okresu hodnotí súžitie s vojenským útvarom ako dobré, spoločne sa podieľajú aj na viacerých podujatiach.

Posádka, ako priblížila pre TASR zástupkyňa starostky Zemianskych Kostolian Ivana Plachá, je v obci, niekdajších Dolných Lelovciach, dnes v lokalite Pod horou, od konca 30. rokov, keď do nej prichádzali nielen príslušníci armády, ale aj tí, ktorí sa podieľali na výstavbe objektov, okrem iných aj ubytovacích. “Až do 50. rokov administratívne patrila časť, kde posádka operuje, Novákom, potom sa však zlúčila s Kostoľanmi. Občania teda žijú s vedomím, že tu posádka je už celé desaťročia,” poznamenala.

Za posledné obdobie, skonštatovala Plachá, sa spolupráca obce s vojakmi veľmi zintenzívnila. “Máme dobré skúsenosti s vojenskou posádkou, pomáhali pri organizovaní rôznych podujatí, ale najväčšiu pomoc nám poskytli napríklad vlani pri organizovaní výročia Slovenského národného povstania. Teraz spolupracujú so školou na účelových cvičeniach, čiže takto prezentujú svoju prácu aj navonok,” ozrejmila. Bližšiu spoluprácu obce so Zásobovacou základňou III podľa Plachej ukáže vždy až nejaká aktivita, ktorú obecný úrad pripravuje a osloví vojakov o pomoc. Na druhej strane, ak by posádka potrebovala s niečím pomôcť, obec je pripravená vyjsť jej v ústrety.

“Nikdy som neuvažovala nad tým, či sa cítim bezpečne kvôli tomu, že tu posádka je, možno preto, že tu celý život s tým žijem. Žijem celý život aj s tým, že je tu elektráreň, že sú tu iné podniky, ktoré nám prinášajú to, čo život, aj plus aj mínus,” dodala Plachá.

Zemianske Kostoľany spolupracujú aj s tamojším Výcvikovým a testovacím centrom radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, ktoré patrí pod Vojenský útvar 1606 Nováky. Obec im poskytuje priestory pre členov zahraničných delegácií, ktoré tam prídu, prijíma ich, čím sa podieľa na reprezentácii Slovenska vo svete.

Žilina

Pomoc Ozbrojených síl (OS) SR využilo mesto Žilina pri výskyte diviačej zveri na sídlisku Hájik. Hovorca mesta Žilina Pavol Čorba pripomenul, že mesto môže s OS SR, ktoré sú súčasťou integrovaného záchranného systému, spolupracovať pri riešení mimoriadnych udalostí.

“Ide o prípady, kedy je potrebné nasadenie ťažkej techniky pri záchranných prácach. Od roku 2012 nebolo nutné využiť ich sily a prostriedky pri riešení mimoriadnych udalostí,” uviedol Čorba.

Podľa hovorcu 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline Mária Pažického spolupracujú s mestom Žilina najčastejšie poskytnutím príslušníkov pluku pre dôstojný priebeh pietnych aktov, osláv, kladení vencov pri výročiach oslobodenia či víťazstva nad fašizmom. “K vzájomnej kooperácii prichádza i v čase prijímania zahraničných návštev, či už mestom Žilina, alebo 5. plukom – recipročne si dopĺňame obsah programov. Žilinskí špeciáli sa snažia prispieť účasťou s vybranými druhmi techniky a zbraní k vzdelávaniu a výchove nasledujúcich generácií a šíreniu dobrého mena OS SR na branných dňoch, dňoch detí organizovaných v rôznych stupňoch a druhoch vzdelávacích inštitúcií a škôl, ktorých zriaďovateľom je práve mesto Žilina,” doplnil Pažický.

Zdôraznil, že pre domáci krízový manažment je 5. pluk špeciálneho určenia pripravený pomôcť samospráve v zmysle platnej legislatívy pri riešení mimoriadnych situácií obyvateľov mesta. “Aktivity mesta Žilina nevynechávajú príslušníci pluku ani vo voľnom čase a snažia sa byť nápomocní. Za zmienku stojí pomoc pri eliminácii výskytu diviačej zveri ohrozujúcej obyvateľstvo miestneho sídliska Hájik a majetok jeho obyvateľov,” uzatvoril hovorca 5. pluku špeciálneho určenia.

Kuchyňa

Ak by bolo v blízkosti obce Kuchyňa na Záhorí niečo iné ako vojenské letisko, napríklad továreň, nemocnica či starobinec, pre obec by to podľa starostu Kuchyne Róberta Bujnu malo možno väčší efekt. O letisku hovorí ako o niečom, čo je len v blízkosti, no nie je súčasťou obce.

Bujna priznal, že letisko neprináša obci prakticky žiadny ekonomický prínos. “Je tam zamestnané minimálne množstvo ľudí z Kuchyne,” uviedol. Pre obec je určitým benefitom len to, že vďaka letisku nie je pre verejnosť Kuchyňa na Záhorí neznáma. “Väčšinou ľudia na Slovensku vedia, že ak povieme Kuchyňa, tak sa opýtajú či je to tam, kde je vojenské letisko,” vysvetlil. Hoci na letisku, ktoré je vybavené i leteckou vojenskou strelnicou, cvičili aj Američania či Francúzi, žiadne bližšie väzby sa podľa starostu nezrodili. Vlažným nechávajú Bujnu aj úvahy o možnom zrušení vojenského letiska. “Istotne sa nikto nebude pýtať na náš názor, a preto nám to je viac-menej jedno,” povedal pre TASR.

Prvé historické zmienky o prítomnosti leteckých útvarov v blízkosti Kuchyne sa datujú do rokov 1922 a 1924. V roku 1939 došlo k okupácii územia nacistickým Nemeckom a postupnému využívaniu ako letiska, tak aj priľahlého výcvikového priestoru. V období rokov 1945 až 1989 bola na území letiska postupne vytvorená výcviková základňa letectva, zabezpečujúca plnenie bojového výcviku pre takmer všetky letecké útvary Československej ľudovej armády (ČSĽA), fungujúca v priamej podriadenosti 10. Leteckej armády. V roku 1999 bolo podpísané memorandum o porozumení o využívaní leteckej strelnice útvarmi leteckých síl USA v Európe. Na letisku sa nachádzajú transportné lietadlá.

Poslaním Dopravného krídla generála M.R. Štefánika Kuchyňa, ako znie oficiálny názov tohto útvaru Vzdušných síl OS SR, je zabezpečenie taktickej leteckej prepravy osôb, materiálu a výzbroje, výpomoc v plnení úloh leteckej pozemnej pátracej služby a plnenie úloh pozemnej pátracej záchrannej služby.

Sliač

Ako korektné a bezproblémové označujú zástupcovia mestskej samosprávy v Sliači spolužitie mesta s vojakmi a obslužným personálom tamojšej leteckej základne. Sliačske letisko, ktoré zabezpečuje obranyschopnosť krajín NATO, je však pre asi 5000 obyvateľov Sliača nielen zárukou zamestnanosti, ale má aj svoje záporné stránky, keďže prináša do mesta hluk a ľudia vnímajú tiež negatívne dopady leteckej činnosti na životné prostredie.

“Tie prínosy sú jednoznačne v oblasti zamestnanosti, keďže na letisku pracuje približne 1000 ľudí a značná časť ich pochádza práve z nášho mesta,” povedal TASR primátor Sliača Daniel Dunčko.

Letisko tak po svojom rozmachu v uplynulých desiatich rokoch nahrádza v zamestnanosti sliačske kúpele, ktoré sú dlhodobo v útlme a počet ľudí tam zamestnaných v novodobej histórii mesta výrazne klesol. Vojaci navyše priniesli do Sliača aj zvýšený ruch v obchodoch či v oblasti služieb.

“Zvýšil sa nám tiež záujem o mesto zo strany zahraničných turistov. K vojakom totiž nezriedka prichádzajú kolegovia z iných krajín s rodinami na dovolenky,” pripomenul primátor.

Od roku 2010 sa na letisku konajú aj prestížne medzinárodne letecké dni SIAF, na ktoré prichádza i vyše 100.000 návštevníkov. V tom čase sú všetky ubytovacie kapacity v meste i okolí plné už týždne dopredu.

Letecké dni však časť obyvateľov Sliača nepovažuje za prínos. V uplynulých rokoch založili iniciatívu s názvom Dajme občanom Sliača ticho, ktorá poukazuje práve na hluk a zhoršenie stavu ovzdušia najmä pri nácvikoch na letecké dni, ako aj v čase ich konania.

Keďže mesto má len minimálny finančný prínos z letiskových daní z pozemkov či nehnuteľností (väčšia časť sa nachádza v katastri obce Sielnica), primátor by bol rád, keby takto postihnuté mestá mohli dostávať aj nejaké zákonné kompenzácie, vypočítané napríklad na jedného obyvateľa. “Bola by to aspoň čiastočná náhrada za to, že naši občania musia znášať záťaže, ktoré nie sú výsledkom ich činnosti, ale dopadom na nich po rozhodnutiach štátnych a mocenských orgánov a inštitúcií,” uzatvoril Dunčko.

Vlkanová

Centrum výcviku a kynológie Vojenskej polície sa nachádza v katastrálnom území dvoch obcí v Banskobystrickom okrese, a to Vlkanová a Hronsek. Centrum vykonáva na základe požiadaviek organizačných zložiek ministerstva obrany výcvik psovodov a služobných psov, odbornú prípravu kynológov útvarov, profesionálnych vojakov a zamestnancov na úseku kynológie. Podľa starostu Vlkanovej Ľubomíra Longauera obec prítomnosť centra vníma pozitívne.

Ako pre TASR konštatoval starosta, armádni kynológovia sú ochotní kedykoľvek prísť do ich školy či škôlky a ukážkovou činnosťou priblížiť deťom svoju prácu. Vždy vopred upozornia, keď majú cvičenie a vykonávajú nejaké streľby, aby sa obyvatelia nevystrašili.

“Žiadnu oficiálnu dohodu s nimi nemáme podpísanú, ale platí nepísané pravidlo, že v prípade nejakej živelnej udalosti, napríklad záplav a podobne, ich prioritne nasadia a pomôžu obci. Môžeme sa na nich v prípade núdze spoľahnúť,” dodal Longauer.

Príspevok Ako slovenské mestá vnímajú Ozbrojené sily SR? zobrazený najskôr Hlavné správy.

Gabčíkovo 2. augusta 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Markus Schreiber)

V Gabčíkove sa dnes koná referendum. Tu sa už pripravujú sa príchod utečencov – aj keď väčšina obyvateľov to nechce. Účelové zariadenie obsadí asi 500 „hostí“. Viedenský tábor je preplnený /môžeme za to?!/ a utečencov premiestnenia na Slovensko. Vraj dočasne…

Ahoj, Jožo. Ako sa máš? Počasie sa nám umúdrilo, však? Čo máme nového?

Ty to nevieš? Píšu o tom všetky média. Čakáme vzácnu návštevu z Rakúska.

Akú? Príde nejaký minister alebo premiér či nebodaj samotný prezident?

Bude to oveľa vzácnejšia návšteva. Najlepšie by ti o tom porozprávali v Gabčíkove.

Prečo práve tam? Rakúšania prídu rokovať o kúpe elektrárne v Gabčíkove?!

Horšie. Z Rakúska nám pošlú utečencov. Asi až 500 ľudí. Niektoré médiá tvrdia, že do Gabčíkova pošlú „iba“ 250 utečencov. Je to veľký rozdiel? Pochopiteľne, v Gabčíkove vyhlásili poplach. Zvolali verejné zhromaždenie, protestujú proti migrantom, spisujú petíciu. Celá obec je hore nohami. Ja sa tamojším ľuďom nečudujem.

Prečo? Veď v Gabčíkove od r. 1992 mali utečencov v tábore – a čo? Nikdy s nimi veľké problémy neboli. Samozrejme, pre niektorých je to nepríjemné. Boli časy, keď v tejto 5-tisícovej obci žilo 800 utečencov. Jasné, že občania mali obavy, ale nič zlé sa nestalo. Prečo by práve teraz malo dôjsť ku katastrofe? Z ničoho nič nafukujú bublinu. Prečo potom sa v Gabčíkove búria práve teraz?  

Niektorí to vysvetľujú tým, čo sa deje u susedov – v Maďarsku. Je to tam napínavé. Preto majú veľké obavy. Predsa do Gabčíkova pošlú trochu inú garnitúru utečencov v porovnaní s tými, ktorí tam bývali. Roky tam bol utečenecký tábor pre ľudí z bývalej Juhoslávie. Ale už 6 rokov sú tie  budovy neobývané. Zasa to tam „ožije“. Miestnym sa to nepáči, migrantov nechcú. Je zaujímavé, že tie budovy sa nachádzajú len 2 km od vodného diela. V minulosti na tomto mieste bývali stavbári vodného diela. Odteraz tam budú utečenci…

No a? Tiež sú to iba ľudia. Čítal som, že niektorí odborníci hovoria, že v Gabčíkove majú majú zbytočné obavy a situácia s Maďarskom sa nedá vôbec porovnávať. Je to v prvom rade o pomoci ľuďom v núdzovej situácii. Máme sa vykašľať na týchto ľudí?

Treba im pomáhať v tej krajine, kde žijú a nepodporovať migráciu akoby to boli lastovičky. Na čo sa premení tá nešťastná Európa, keď sem každý rok budú prichádzať desaťtisíce emigrantov s úplne inými tradíciami, kultúrou a zvykmi. Bude to Sodoma Gomora.

Prečo? Sú to obyčajní ľudia – takí istí ako sme my. Nerob paniku.

Nerobím. Nie som rasista, ale tvrdím, že to nie sú takí istí ľudia ako my. Sú iní. A preto sú s nimi problémy. Už sme sa o tom bavili. Títo ľudia prichádzajú sem „na návštevu“, ale žiť tu chcú podľa svojich zvykov a tradícií – tak, ako si zvykli v rodnej vlasti. Ale tu máme trochu odlišné zákony, tradície a zvyky. Musia sa prispôsobiť, ale nechcú – a vznikajú veľké problémy. Mali by si uvedomiť, že máme tu naše zákony.

Musíš byť tolerantný a pomôcť im, aby sa lepšie prispôsobili k tunajšiemu životu.

Lenže nechcú! Väčšina z nich sa ani nesnaží. Musím byť tolerantný? Povedz to tým, ktorých vietor náhodou zavial do tých krajín, odkiaľ k nám prichádzajú utečenci. Tam, ak sa na 100 percent neprispôsobíš k tamojším pravidlám hry, tak to určite neprežiješ. A nik tam neberie ohľad na to, že nie si zvyknutý na takýto štýl života a na to, že mnohé pravidlá hry sú dosť divoké. Buď sa prispôsobíš, alebo… Žiadna tolerancia, demokracia, sloboda a iné prehrešky európskeho spôsobu života. Ale my musíme byť tolerantní! Musí to byť rovnaké – musí byť aspoň nejaká spravodlivosť. Potom sa čuduješ, že ich tu mnohí nechcú?

Chápem to, ale tým ľuďom je treba pomáhať. Veď utečenecký tábor nezriadili niekde vo väčšom meste alebo v rekreačnom stredisku. Dajú ich do Gabčíkova, kde nie je veľa obyvateľov. Komu tam budú vadiť? Musíme sa správať ako kresťania.

Áno – áno. To povedz obyvateľom Gabčíkova. Každý je múdry, tolerantný a demokratický, ak sa ho to netýka osobne. Nech ich tí, ktorí chcú pomáhať utečencom, ubytujú vo svojej obci alebo meste či radšej vo vlastnom byte… Možno by v Gabčíkove občania neprotestovali, keby utečencov ubytovali v Bratislave, Trenčíne alebo v Košiciach. Ale majú s nimi negatívne  skúsenosti. Preto sú proti tomu, aby do ich obce prišli utečenci. Nemajú nič proti nim ako ľuďom, ale v prvom rade chcú chrániť svoj domov. V minulosti tam boli utečenci, ktorí kradli a vyvádzali, obyvatelia oprávnene majú strach. Preto nechcú utečencov v rodnej obci.

Ale aj tak. To dnešné miestne referendum týkajúce sa migrantov považujem za smutné a nešťastné. Veď aj tak nič nevyrieši. Nech dopadne hocijako – čo to zmení? Aj tak tých utečencov do Gabčíkova nasťahujú. Je to iba zbytočné divadielko.

Možno. Ale neber ľuďom možnosť vyjadriť svoj názor – aj keď sa vedenie štátu naň vykašle. Ak by všetci takto rozmýšľali, tak potom takmer žiaden protest nemá zmysel – aj tak sa takmer nič nemení. Voda však roky, desaťročia, stáročia kvapká na kameň, kým v ňom prerazí dieru. Bohužiaľ, niektoré veci trvajú veľmi dlho. Ľudia musia bojovať, musia vyjadrovať vlastný názor. Ktovie, možno toto gabčíkovské referendum zaváži?

A keby zaúradovalo? Čo to zmení? Že nedajú utečencov do Gabčíkova, ale niekde inde? A takto živých ľudí budú prehadzovať ako horúci zemiak? Toto považuješ za východisko? Pochop, nemôžeme stať v ústraní a tváriť sa, že sme iba muzikanti. Slovensko sa nemôže tváriť tak, akoby sa ho globálne problémy netýkali. Drvivá väčšina krajín mieni utečencom pomáhať, ale my a ešte zopár podobných „odpadlíkov“ nebudeme? A potom celý demokratický svet na nás bude ukazovať prstom – akí sme nedemokratickí, netolerantní a arogantní! Chceš, aby sme takto dopadli?           

Nie, chcem, aby sme dopadli dobre. Veď ti hovorím, vôbec neodmietam pomoc utečencom. Nepáči sa mi iba zvolená forma pomoci: liečime následky, ale nie príčinu choroby. Ale každý lekár ti povie: ak budeš liečiť iba následky choroby, nikdy sa nevyliečiš. Musíš odstrániť príčiny, ktoré ti choroby vyvolávajú. Opýtaj sa stavbárov: dom začínajú stávať od základov, nie od strechy. Ale s tými utečencami nás tlačia robiť presne pravý opak – stávať budovu od strechy. Veď spadne! Preto som ti hovoril: treba pomáhať a robiť poriadok v tých krajinách, odkiaľ utekajú utečenci. Treba tam obnovovať ekonomiku a zlepšovať životné podmienky pre ľudí. Do toho treba investovať, ale nie do utečeneckých táborov na vlastnom území.

Samozrejme, treba pomáhať krajinám, odkiaľ ľudia utekajú, pretože sú tam veľké problémy. Ale to je hudba budúcnosti. V súčasnosti Európska únia hasí aktuálny požiar: ľudia utekajú každý deň – čo s nimi? Otáčať lode späť, strieľať na ne?! Nejako treba riešiť problém, ktorý je mimoriadne aktuálny. Preto zatiaľ prijímajú utečencov. A zasa, nie je to také strašné. Väčšina utečencov je bezproblémová. Ostatných je treba trochu postrážiť a nasmerovať. Naučia sa, zvyknú si – nie je to také hrôzostrašné… Pozri sa, keď sa takto búrime proti utečencom, mýtus o pohostinnosti slovenského národa definitívne padá. Ako si na nás budú pozerať na celom svete?

Normálne sa budú pozerať. Nik sa neteší na utečencov. Bohužiaľ, tejto gabčíkovskej „partii“ sa už nevyhneme: náš minister vnútra pred takmer dvoma týždňami podpísal s rakúskou kolegyňou  dohodu o dočasnom ubytovaní 500 žiadateľov o azyl v Rakúsku. Prídu do Gabčíkova z rakúskeho tábora Traiskirchen. Dohoda platí na dva roky. Takže vraj pôjde iba o dočasné, niekoľkomesačné ubytovanie ľudí, ktorí sú v azylovom procese v Rakúsku a po jeho ukončení pôjdu späť. Kde je však záruka, že nepríde aj ďalšia „várka“?

Vidím, že sa v tejto otázke nezhodneme. Táto diskusia nemá zmysel. Dupľom, je to jedno, na čom sme sa dvaja zhodneme. Pani si aj tak urobia po svojom.

Ale táto diskusia má zmysel. Ak sa budeme spoliehať iba na pánov či z Bratislavy, Bruselu alebo Washingtonu, veľa sa toho nezlepší. Hlas ľudu – aj pani budú musieť vypočuť hlas ľudu. Vypočuť a poslúchnuť. Zatiaľ je to iba hudba budúcnosti. Ale iba na nás záleží, nakoľko je tá budúcnosť vzdialená…

Eugen Rusnák

Príspevok PAHREBA. „Utečenecký Viedenský valčík“ v Gabčíkove alebo z Rakúska nám posielajú špecifickú „zásielku“ zobrazený najskôr Hlavné správy.

Bratislava 2. augusta 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Zsolt Szigetvary,MTI)

Mimovládky oslovujú politické strany

Obnoviť inštitút podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, prijať zákon o životnom partnerstve, ale aj verejný záväzok desegregovať vzdelávanie. To sú niektoré z opatrení týkajúce sa ochrany ľudských práv, ktoré organizácie Iniciatívy Slovensko pre všetkých predkladajú politickým stranám a vyzývajú ich, aby sa k nim prihlásili vo svojich politických programoch pred parlamentnými voľbami 2016.

Opatrenia sú rozdelené do šiestich oblastí – ochrana ľudských práv, rómska menšina, zamestnanosť a sociálne veci, LGBTI ľudia, práva žien, migranti a ľudia so zdravotným postihnutím.

Predkladané návrhy opatrení nadväzujú na memorandum, ktoré členovia Iniciatívy Slovensko pre všetkých zverejnili na začiatku mája. Ako sa píše v materiáli, ktorý je uvedený na stránke Centra pre etnicitu a kultúru (CVEK), navrhovaný sumár opatrení nepredstavuje všetky kroky, ktoré je potrebné prijať. “Ich prijatie by však výrazne pomohlo vytvárať Slovensko, v ktorom sa každý človek môže cítiť dobre a rešpektovane,” píše sa vo vyhlásení.

V oblasti ochrany ľudských práv sa okrem výzvy na obnovenie funkcie podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny uvádza aj návrh prijať nový zákon o Národnom stredisku pre ľudské práva, ktorý by mal zabezpečiť finančnú nezávislosť tejto inštitúcie. Mimovládne organizácie považujú za dôležité takisto vytvoriť nezávislý inšpekčný orgán, ktorý by preveroval možný rasový motív pri podozreniach zo spáchania trestných činov, mučenia a krutého zaobchádzania zo strany polície.

Medzi opatreniami navrhovanými v prípade rómskej menšiny sa deklaruje potreba zabezpečiť bezodkladne prístup ku kvalitnej pitnej vode a úžitkovej vode pre každú domácnosť, prijať účinné opatrenia zabraňujúce segregácii v školách a taktiež cielené a lokalizované rušenie špeciálneho školstva. Podľa predstáv Iniciatívy by kvalitný pedagogický personál zo špeciálnych škôl mal prejsť do bežného vzdelávacieho prúdu.

V oblasti zamestnanosti sa spomína návrh zamestnať najvýkonnejších aktivačných pracovníkov na skrátený alebo plný úväzok v obecných či sociálnych podnikoch. Impulzom k zvýšenej zamestnanosti v marginalizovaných komunitách má byť aj výraznejšia podpora sociálneho verejného obstarávania, ktoré zaväzuje dodávateľa zamestnať určitý podiel nezamestnaných Rómov. Opatrenia v sociálnej oblasti by sa mali zamerať aj na zlepšenie prístupu chudobných marginalizovaných komunít k štandardným bankovým službám, čo by podľa predkladateľov malo zabrániť problémom s nevýhodnými krátkodobými pôžičkami.

Iniciatíva Slovensko pre všetkých takisto navrhuje prijať vládny akčný plán pre LGBTI ľudí, zriadiť poradný orgán pre cudzincov pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, urýchlene ratifikovať Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu páchanom na ženách a domácemu násiliu. Jedným z opatrení v oblasti ochrany ľudí so zdravotným znevýhodnením by malo byť zabezpečenie kvalitného vzdelávania budúcich tlmočníkov posunkového jazyka.

Návrhy opatrení spoločne pripravili Amnesty International Slovensko (AI SK), Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC), eduRoma, Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK), Iniciatíva Inakosť, Inštitút SGI, Myslím – centrum kultúry Nepočujúcich, Nadácia Milana Šimečku, OZ Občan, demokracia a zodpovednosť, OZ Antigona, OZ Equity, OZ Možnosť voľby, People in Need Slovenská republika, TransFúzia, Záujmové združenie žien MyMamy.

Príspevok Mimovládne organizácie žiadajú prijať vládny akčný plán pre LGBTI ľudí a zákon o životnom partnerstve zobrazený najskôr Hlavné správy.

Gabčíkovo 2. augusta 2015 AKTUALIZOVANÉ (HSP/TASR/Foto:TASR- Michal Svítok)

Pred referendovými miestnosťami prebiehajú rozsiahle diskusie

Dnešné referendum v Gabčíkove prebieha v pokojnej atmosfére, občania prichádzajú k urnám priebežne. Konštatoval to pre TASR predseda referendovej komisie Teodor Bodo.

„Doteraz sme nezaznamenali žiadne nedostatky. Ak občania o to požiadali, majú k dispozícii aj prenosnú urnu,“ konštatoval Bodo.

Pred referendovými miestnosťami prebiehajú rozsiahle diskusie o tom, či je potrebné hlasovať, alebo nie. „Prišiel som, ale mám dojem, že je to zbytočné. Zmluva sa podpísala už pred niekoľkými dňami, na náš názor nikto nie je zvedavý,“ povedal obyvateľ obce v dôchodkovom veku Ladislav H. Iní sa zas domnievajú, že napriek tomu treba prezentovať názor obyvateľstva.

Ako potvrdil starosta obce Iván Fenes, dočasný utečenecký tábor je naďalej prázdny.

Ministerstvo vnútra tvrdí, že výsledok tohto hlasovania preň nebude záväzný

V Gabčíkove sa dnes koná miestne referendum. Dôvodom jeho usporiadania je príchod migrantov, ktorých premiestnia z rakúskeho utečeneckého tábora neďaleko Viedne.

Hlasovacie miestnosti sa otvorili o 7.00 hodine. V zoznamoch je zapísaných približne 4 300 voličov.

Jediná otázka miestneho referenda znie: “Ste proti zriadeniu dočasného utečeneckého tábora v účelovom zariadení Slovenskej technickej univerzity  v obci Gabčíkovo?”

Referendu predchádzala petícia, ktorú podpísalo takmer 3500 ľudí.

Ministerstvo vnútra však tvrdí, že výsledok tohto hlasovania preň nebude záväzný. O príchode migrantov sa definitívne rozhodlo po podpísaní memoranda o spolupráci medzi Slovenskom a Rakúskom. Memorandum podpísali 21. júla slovenský minister vnútra Robert Kaliňák a rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová.

Príspevok Referendum o zriadení utečeneckého tábora v Gabčíkove je bezproblémové zobrazený najskôr Hlavné správy.

Bratislava 2. augusta 2015 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Ďurčo)

Profesionalizácia armády priniesla so sebou aj nenaplnené očakávania, uviedol Martin Fedor

Projekt profesionalizácie armády predstavoval jeden z mála plánovaných a tiež zrealizovaných veľkých projektov v procese transformácie slovenských ozbrojených síl. Pre TASR to uviedol bývalý minister obrany a súčasný poslanec Národnej rady SR Martin Fedor.

“Plná profesionalizácia slovenských ozbrojených síl bola v čase spustenia nesporný úspech,” konštatoval Fedor. Mladí ľudia sa podľa jeho slov mohli konečne rozhodnúť, či chcú byť vojakmi alebo nie.

Pri zavedení profesionálnych ozbrojených síl sa podľa Fedora vychádzalo z niekoľkých predpokladov. A to, že po vstupe do NATO a získaní priamych bezpečnostných garancií pre SR sa dramaticky mení bezpečnostné prostredie, v ktorom sa Slovensko nachádza. Taktiež, že klesá potreba ľudskej sily ako podstatného elementu pri prípadných konfliktoch, či to, že budú efektívnejšie využité zdroje, ktoré Slovensko vynakladá na obranu.

Zavedenie profesionálnej armády podľa Fedora prinieslo aj niekoľko nenaplnených očakávaní. “Klesá záujem o službu do ozbrojených síl, a to najmä v odbornostiach, ktoré sú žiaduce pri budovaní modernej, technologicky vyspelej armády. Taktiež stúpa priemerný vek profesionálnych vojakov,” vymenúva exminister obrany. Ako dodal, za 10 rokov sa nepodarilo spustiť projekt, ktorý mal byť synergický a doplnkový k plnej profesionalizácii. “Projekt aktívnych záloh, ktoré by umožňovali masovejší kontakt civilistov s armádou a mohli by byť zároveň prirodzeným rezervoárom možných uchádzačov o profesionálnu službu,” dodal Fedor.

Profesionálne ozbrojené sily nie sú podľa Galka len o zrušení základnej vojenskej služby

Práve vďaka profesionálnej armáde dnes v nej môžu pôsobiť ľudia, ktorí to berú ako poslanie a skutočne majú o takúto prácu záujem. Na margo 10. výročia profesionalizácie slovenskej armády to uviedol exminister obrany a poslanec Národnej rady za stranu SaS Ľubomír Galko.

“Povinná základná vojenská služba, na ktorú boli ťahaní slovenskí mladíci nasilu, a na ktorej sa väčšina z nich snažila len zašiť a prežiť, pre Slovensko neprinášala takú pridanú hodnotu, akú krajina potrebuje,” uviedol Galko. Ako dodal, pre mnohých “záklaďákov”, ktorí tam boli na dva roky, to boli dva roky strateného času.

Ministerstvo obrany v súčasnosti pripravuje projekt dobrovoľnej vojenskej prípravy. Záujemcovia by absolvovali 12-týždňový výcvik a následne by mali byť zaradení do záloh. “Dobrovoľné aktívne zálohy z radov civilov, ktoré boli legislatívne naštartované ešte počas môjho vedenia rezortu a môj nasledovník v tejto téme pokračuje, ale kvôli financiám sa ich dodnes nepodarilo uviesť do života, podporujem,” dodal exminister obrany.

Profesionálne ozbrojené sily nie sú podľa Galka len o zrušení základnej vojenskej služby, ale aj o lepšej koordinácii a spolupráci so spojencami a o postupnej špecializácii, lepšom výcviku a vyššej odbornosti. “Toto sa Slovensku podarilo, a to vidím ako jednoznačné pozitívum. Ako negatívum hodnotím to, že sa nepodarilo celkom odstaviť viaceré staré vojenské politické komunistické kádre a tie si to v OS SR tak nejako ‘doklepali’ až do svojho výsluhového dôchodku,” zdôraznil Galko.

Najsilnejšou stránkou armády sú priame skúsenosti z vojenských misií,

K najsilnejším stránkam Ozbrojených síl (OS) SR patria priame skúsenosti z operácií v zahraničí, predovšetkým v Afganistane, ale napríklad aj na Balkáne, domnieva sa riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA) Róbert Ondrejcsák.

“Prostredníctvom týchto operácií naši vojaci získali skúsenosti s priamymi bojovými operáciami či pôsobením v bojových podmienkach, alebo zo spolupráce so spojeneckými a partnerskými ozbrojenými silami,” uviedol pre TASR Ondrejcsák. Ako dodal, tieto skúsenosti a ľudský potenciál je to najcennejšie, čo armáda má.

“K najslabším stránkam jednoznačne patrí nedostatočná modernizácia, veľmi vysoký podiel vojenskej techniky, ktorá je za hranicou technickej životnosti alebo blízko k tejto hranici,” dodal bezpečnostný analytik. Ozbrojené sily by podľa jeho slov potrebovali komplexne prezbrojenie na základe jasných plánov a koncepcií.

“Profesionalizácia Ozbrojených síl bola prirodzeným krokom a základným prvkom ich transformácie z masovej armády, ktorá bola založená na konskripcii, na menšiu, ale modernú a nasaditeľnú do akejkoľvek operácie na Slovensku aj v zahraničí,” uviedol na margo 10. výročia profesionalizácie armády Ondrejcsák. Pripomenul, že profesionalizácia v období po studenej vojne prebehla v podstate takmer v každom členskom štáte NATO a EÚ, až na niekoľko výnimiek, pri ktorých aj tak došlo k redukcii armády.

Príspevok Fedor a Galko o profesionalizácii armády zobrazený najskôr Hlavné správy.

Bratislava 2. augusta 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Roman Hanc)

Ako presne bude kampaň Polláka vyzerať, zatiaľ jasné nie je

Opozičné hnutie OĽaNO je pripravené v predvolebnej kampani prezentovať aj prácu splnomocnenca vlády pre rómske komunity a poslanca Národnej rady SR Petra Polláka (OĽaNO). TASR to potvrdil líder hnutia Igor Matovič s tým, že Pollák má dobré výsledky a treba ich voličom podať.

“Musíme o tom hovoriť, lebo ľudia si myslia, že rómska problematika sa vyrieši, keď zrazu na ulici neuvidia Róma,” odkázal Matovič. Dobrých vecí, ktoré Pollák presadil, je podľa jeho slov veľa. “Najodvážnejším krokom bol zákon, podľa ktorého každý dlhodobo nezamestnaný si sociálnu dávku musí odpracovať. To sa týka hlavne Rómov. Peter Pollák sa nebál s týmto zákonom pred Rómov predstúpiť,” zdôraznil Matovič.

Ako presne bude kampaň Polláka vyzerať, zatiaľ jasné nie je. Splnomocnenec bude svoje počiny najmä vysvetľovať. Na otázku, či by OĽaNO túto pozíciu zobralo aj po voľbách, Matovič odvetil, že jeho hnutie sa chystá do vlády. “Myslím si, že nebudeme v opozícii, takže toto neriešim. Určite ale neľutujeme, že sme to vzali. Išlo o prejav, že sa vieme správať zodpovedne a nebojíme sa ani zrejme najzložitejšieho problému SR,” dodal šéf Obyčajných.

Pollák si však musel počas svojho pôsobenia vypočuť aj kritiku. Napr. predstavitelia KDH odkázali, že Rómov nespája, ale ich rozdeľuje a že napätie medzi majoritou a Rómami sa zvýšilo. Jeho návrhy označili za marketingové, nie systémové. Po Pollákovom odvolaní volala Rómska iniciatíva Slovenska, podľa ktorej zneužíva funkciu na politické ciele OĽaNO. Jeho odchod chcela aj Strana rómskej únie na Slovensku, lebo vraj problematiku nijako nerieši.

“Rómskych strán sú desiatky. Niektoré fungujú za účelom, aby v čase volieb správne motivovali ľudí v rómskych osadách, a potom to takto vyzerá. Nechce sa mi ani komentovať bludy takýchto ľudí,” reagoval vtedy Matovič.

Príspevok OĽaNO bude v kampani prezentovať aj výsledky Polláka, cení si ich zobrazený najskôr Hlavné správy.

Košice 2. augusta 2015 (TASR/HSP)

Ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie

Ústavný súd (ÚS) SR v prvom polroku tohto roka vyslovil v ôsmich nálezoch porušenie práva sťažovateľov na osobnú slobodu. Išlo o prípady väzby, ktoré boli v rozpore s Ústavou SR alebo Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Celkovo za dané obdobie ÚS rozhodol o 61 sťažnostiach, v ktorých sťažovatelia namietali porušenie práva na osobnú slobodu.

Predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková v tejto súvislosti zdôraznila, že právomoc ÚS na rozhodovanie vo väzobných veciach predpokladá výlučne skúmanie toho, či sa v konaní pred súdmi, ktoré rozhodovali o väzbe, dodržali ústavno-procesné princípy takého obmedzenia osobnej slobody, akým je väzba obvineného.

„Predovšetkým vo vzťahu k mediálne známym kauzám považujem za dôležité vysvetliť, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva závažnosť obvinenia sama osebe nemôže ospravedlňovať dlhú dobu väzby. V prípade dlhšie trvajúcej väzby pre oprávnenosť jej ďalšieho trvania musí existovať uznesenie o vznesení obvinenia, kvalifikované podozrenie zo spáchania skutku, pre ktorý je vznesené obvinenie, musí existovať niektorý z väzobných dôvodov a napokon musí byť splnená podmienka, aby orgány činné v trestnom konaní vo veci samej postupovali s osobitnou starostlivosťou a urýchlením,“ uviedla Macejková.

ÚS SR pripomína, že väzba je najzávažnejším zásahom do osobnej slobody a do práv obvineného, preto si vyžaduje po celý čas súdnu kontrolu ústavnosti a zákonnosti. Je výsostným právom, ale aj povinnosťou všeobecného súdu dbať o to, aby doba väzby obvineného neprekročila nevyhnutnú hranicu. Z doterajšej judikatúry ÚS vyplýva, že všeobecné súdy musia skúmať všetky okolnosti svedčiace pre a proti väzbe – so zreteľom na prezumpciu neviny – a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe.

V každom konkrétnom prípade musí byť väzba obvineného podľa ÚS úmerná daným podmienkam. Nie je prípustné ďalšie trvanie väzby obvineného v prípadoch, v ktorých podľa výsledkov dokazovania možno dôvodne očakávať zastavenie trestného stíhania. V prípade jedného zo sťažovateľov bolo obvinenie proti nemu vznesené v apríli 2013. Do väzby ho vzali v septembri 2013, v apríli 2014 jeho väzbu predĺžili do októbra 2014, a to pre skutok, ktorý sa stal v roku 1999. Ústavný súd tak podľa jej šéfky nemohol rozhodnúť inak ako vyslovením porušenia jeho práva na osobnú slobodu.

ÚS SR priznal aj primerané finančné zadosťučinenie, a to troma nálezmi v celkovej výške 5300 eur. Najvyššie – v sume 4000 eur priznal sťažovateľke, ktorú v júli 2014 predviedli na políciu, zadržali a vzali do väzby ako podozrivú zo zločinu, a to aj napriek tomu, že aj z jej občianskeho preukazu bolo zrejmé, že nie je svojprávna. Jej opatrovník v deň zadržania doručil polícii rozsudok okresného súdu o zbavení spôsobilosti sťažovateľky na právne úkony ešte v roku 2006, keďže sťažovateľka trpí chronickým schizofrenickým ochorením. “Orgány činné v prípravnom konaní sa otázkou schopnosti sťažovateľky obhajovať sa dostatočne nezaoberali a neumožnili zastupovať ju jej manželovi – opatrovníkovi (ten bol v rámci trestného konania zároveň spoluobvineným), ale nedošlo ani k ustanoveniu opatrovníka sudcom pre prípravné konanie. Konali priamo so sťažovateľkou, a to napriek jej zrejmej a zjavnej neschopnosti brániť svoje práva,” ozrejmila ďalší prípad porušenia práva na osobnú slobodu predsedníčka ÚS. Sťažovateľka zotrvala vo väzbe až do októbra 2014 napriek tomu, že ju nebolo možné považovať za obvinenú.

Podobne ako maloletí aj ľudia s psychickými poruchami patria podľa Macejkovej k mimoriadne zraniteľným skupinám občanov, preto Ústavný súd SR bude naďalej dôsledne monitorovať ochranu ich práv.

Za prvý polrok 2014 konštatoval ÚS porušenie práva na osobnú slobodu v piatich prípadoch.

Príspevok Ústavný súd za 1. polrok 2015 konštatoval osemkrát porušenie práva na osobnú slobodu zobrazený najskôr Hlavné správy.

Bratislava 2. augusta 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Záujemcovia o vstup do armády prejdú testom fyzickej zdatnosti, zdravotnou prehliadkou a psychologickými testami

Záujem o prácu profesionálneho vojaka podľa Ministerstva obrany SR pretrváva. Armáda dostáva každoročne asi 3000 žiadostí, najviac ich je z Košického a Prešovského kraja.

Ako informuje rezort obrany, napríklad v roku 2012 dostali 3205 žiadostí, o rok neskôr 3492. Výnimkou bol rok 2014, keď ich prišlo iba 2865. V tomto roku je situácia taká, že ku koncu júla evidujú ozbrojené sily už 3248 záujemcov. Podľa rezortu obrany záujem o vstup do armády rastie aj zo strany žien. V súčasnosti ich je v ozbrojených silách 9,45 percenta.

Nábor do armády vykonávajú regrutačné strediská, ktoré pôsobia v krajských mestách. “Pracovníci týchto stredísk pravidelne navštevujú stredné školy a akcie OS SR na verejnosti, kde poskytujú informácie záujemcom,” vysvetlila hovorkyňa ministerstva obrany Marina Balleková.

Záujemcovia o vstup do armády prejdú testom fyzickej zdatnosti, zdravotnou prehliadkou a psychologickými testami. Následne postupujú do práporu výcviku, kde vykonajú základný 9-týždňový výcvik. Samotný výcvik nových vojakov je rozdelený do troch častí. V prvej absolvujú napríklad zdravotnícku prípravu, vojenskú etickú výchovu či logistickú prípravu. V druhej časti si precvičia napríklad hádzanie granátu či streľbu zo samopalu. Tretia časť je zameraná na taktickú prípravu a získanie topografických zručností.

Po úspešnom absolvovaní základného vojenského výcviku sú noví vojaci slávnostne vyradení a nastupujú na funkcie vo svojich materských vojenských útvaroch.

Príspevok Najviac záujemcov o vstup do armády je z východného Slovenska zobrazený najskôr Hlavné správy.