Bratislava 23. apríla 2019 (SITA/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)
Ministerstvo školstva mrzí, že prezident SR Andrej Kiska vetovaním zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch zmaril snahu a úsilie všetkých, ktorí sa podieľali na príprave nového zákona v prospech učiteľov
Na snímke ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová
„Rezort školstva pri príprave novej právnej normy vychádzal v ústrety požiadavkám profesijných a stavovských organizácií, aby sa celý proces prípravy predĺžil a vytvoril sa priestor na participáciu všetkých subjektov, ktoré zastupujú pedagogických a odborných zamestnancov. O návrhu diskutovali pracovné skupiny, prešiel riadnym legislatívnym procesom a do jeho prípravy boli zapojené všetky relevantné subjekty. Práve tento participatívny proces svedčí o tom, že počas celej tvorby zákona ministerstvo školstva rokovalo s reprezentatívnymi organizáciami a zohľadňovalo ich pripomienky a požiadavky,” uviedlo ministerstvo pre agentúru SITA.
Prezident vetoval zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch a navrhuje, aby NR SR pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Prezident tvrdí, že schválený zákon nemá potrebnú kvalitu na to, aby sa stal funkčnou súčasťou vyváženého a stabilného právneho poriadku. „Obrátili sa na mňa viaceré subjekty pôsobiace v oblasti školstva a
aj občania so žiadosťou o vrátenie zákona Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. K schválenému zákonu zaslali množstvo pripomienok a vyjadrili obavu, že schváleným zákonom sa neutvoria predpoklady na zvýšenie atraktívnosti výkonu pracovnej činnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov ani sa nezvýši atraktivita výchovno-vzdelávacieho procesu. Vo svojich listoch tiež viacerí uviedli, že sa zúčastnili na rozporovom konaní na ministerstve školstva, pričom viaceré ich pripomienky mali byť po dohode s ministerstvom školstva akceptované. Do schváleného zákona však neboli premietnuté,” dodal prezident.
Parlament schválil zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch 2. apríla. Podľa rezortu školstva má nový zákon priniesť právo na ochranu pred sociálno-patologickými javmi na pracovisku, akými sú mobbing, bossing, ale aj staffing (šikanovanie nadriadených), profesionalizáciu výkonu pedagogickej a odbornej činnosti, prispôsobovanie ďalšieho vzdelávania potrebám škôl a školských zariadení, novú kategóriu odborného zamestnanca – kariérový poradca či znižovanie úväzkov niektorých kategórií zamestnancov alebo zaviesť inštitút Etického kódexu. Zákon tiež rozširuje možnosti príplatkov za inovačné vzdelávanie, prechodné obdobie na vyplácanie príplatkov v profesijnom rozvoji sa predĺži na sedem rokov, odstráni sa povinnosť špecializačného vzdelávania pre triednictvo alebo sa zvýši príplatok za jazykovú skúšku.
Bratislava 23. apríla 2019 (TASR/HSP/Foto:SITA-Martin Medňanský)
Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) bude s japonským premiérom počas jeho historicky prvej návštevy Slovenska diskutovať o posilnení vzájomnej spolupráce v hospodárskej a investičnej oblasti, ale aj vo vede a v technike. V utorok o tom informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR
Na snímke Peter Pellegrini
“Japonsko patrí medzi významných investorov na Slovensku, keďže tu pôsobí viac ako 60 japonských spoločností, ktoré zamestnávajú 13.000 ľudí. Vo februári tohto roka vstúpila do platnosti dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, ktorá pre slovenských exportérov predstavuje príležitosť presadiť sa na japonskom trhu,” pripomenul úrad.
Po bilaterálnom rokovaní s Pellegrinim sa japonský premiér Šinzó Abe zúčastní na samite predsedov vlád krajín V4. Témou tohto rozšíreného formátu bude zintenzívnenie spolupráce krajín Vyšehradskej štvorky s Japonskom. Stretnutie na Bratislavskom hrade sa koná 25. apríla, deň pred samitom Európskej únie s Japonskom v Bruseli.
Bratislava 23. apríla 2019 (SITA/HSP/Foto:SITA-Alexandra Čunderlíková)
Prezident Andrej Kiska považuje medializované údajné sledovanie novinárov a ústavných činiteľov za zlyhanie štátnej moci. Kiska zároveň očakáva od kompetentných, že začnú rázne v týchto prípadoch konať. Novinárov a politikov sledoval údajne Peter Tóth na pokyn Mariana K., ktorý je v súčasnosti obvinený z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka
Na snímke Andrej Kiska
Tóth podľa svedeckej výpovede spolupracoval pri sledovaní aj s bývalým príslušníkom Slovenskej informačnej služby (SIS) Miroslavom Kriakom. Novinárov sledovali pri ich bežných aktivitách. “Sledovanie novinárov a aj chránených členov vlády na objednávku organizovaného zločinu je zlyhaním štátnej moci. O to horším zlyhaním, keď každý deň vychádzajú najavo nové informácie o prepojení mafie na najvyššie zložky orgánov činných v trestnom konaní, ktoré gangstrom asistujú a kryjú ich. Očakávam razantné konanie predsedu vlády, zverejnenie konkrétnych opatrení, aby sa mohli všetci občania tejto krajiny cítiť bezpečne,” povedal prezident Andrej Kiska. Agentúre SITA poskytol stanovisko prezidenta Kisku jeho hovorca Roman Krpelan.
Kauza sledovania novinárov prepukla na jeseň minulého roka, keď bola medializovaná svedecká výpoveď Petra Tótha o tom, že pre Mariana K. vykonával úlohy spojené so získavaním informácií o vybraných novinároch. V súvislosti s vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vyšli najavo aj informácie o lustrovaní novinárov v policajných databázach, vrátane samotného Kuciaka. Polícia v tejto súvislosti vedie samostatné vyšetrovanie.
Bratislava 24. apríla 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Pre opozičné strany SaS a Sme rodina v prípade volebného úspechu v parlamentných voľbách, budú pozemkové úpravy v ich programe prioritou, pričom by si vedeli predstaviť aj ich kratšie trvanie. Uviedli to v reakcii pre agentúru SITA na výzvu ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej, ktorá ešte minulý týždeň prehlásila, že chce, aby v pozemkových úpravách pokračovali aj ďalšie vlády, a aby sa stali pre ne prioritou
Na snímke Jarmila Halgašová, tímlíderka SaS pre pôdohospodárstvo
Podľa súčasného plánu by mal štát každoročne spustiť pozemkové úpravy v 120 katastrálnych územiach počas 30 rokov a úpravy by každoročne podporil sumou vo výške 30,8 mil. eur.
Podnikanie v poľnohospodárstve na prenajatej pôde je podľa strany SaS obrovskou brzdou rozvoja poľnohospodárstva na Slovensku.”Pozemkové úpravy sú v rámci rezortu pôdohospodárstva prioritou strany SaS. Podnikanie na poľnohospodárskej pôde je vykonávané viac ako 90 percent na prenajatej pôde. Toto je obrovskou brzdou rozvoja poľnohospodárstva na Slovensku. Nemôžeme sa potom čudovať, že pridaná hodnota na hektár poľnohospodárskej pôdy je takmer najnižšia v celej EÚ,” uviedla pre agentúru SITA tímlíderka SaS pre pôdohospodárstvo Jarmila Halgašová.
Tímlíderka SaS pre životné prostredie Anna Zemanová zas doplnila, že obrábaniu pôdy a efektívnej ochrane prírody bránia nielen nejasné vlastnícke vzťahy, ale aj nedokončené reštitúcie či nejasnosti okolo pozemkových úprav. “Pri pozemkových úpravách je jedno z hlavných kritérií, aby pri usporiadaní vlastníckych vzťahov bola štátna pôda prioritne umiestnená do území s verejnoprospešnými funkciami. Pozemkové úpravy pritom majú veľký význam aj pre realizáciu opatrení v krajine, ktoré prispejú k zmierňovaniu dopadov zmeny klímy,” reagovala Zemanová.
Hnutie Sme rodina vníma pozemkové úpravy ako absolútnu prioritu nielen ministerstva pôdohospodárstva, ale aj celého vládneho programu. “Pre hnutie Sme rodina je neprijateľný 30-ročný variant ukončenia projektov pozemkových úprav, ktoré predstavilo ministerstvo. Z pohľadu zachovania potravinovej bezpečnosti štátu vidíme maximálny horizont ukončenia projektov pozemkových úprav 15 rokov,” povedal špecialista hnutia Sme rodina pre oblasť pôdy, pozemkovú reformu a vidiecky turizmus Dalibor Steindl.
V prvom rade musí Slovensko podľa hnutia Sme rodina absolvovať usporiadanie vlastníckych práv v oveľa kratšom termíne, ako navrhuje ministerstvo. “Absolútnou podmienkou je ukončenie reštitučných konaní, ktoré aj takmer 30 rokov po zmene režimu stále nie sú ukončené. Vyzývame preto pani ministerku, aby boli reštitučné nároky už definitívne uzavreté a konania v horizonte piatich rokov ukončené. Nie je možné, aby Slovenská republika riešila agendu reštitúcií pomaly 30 rokov a prehrávala spory na európskych súdoch. Bez ukončenia reštitučných konaní nemá nové usporiadanie vlastníctva zmysel,” dodal Steindl.
Koalícia Progresívneho Slovenska a SPOLU v reakcii na otázky agentúry SITA o budúcnosti pozemkových úprav uviedla, že momentálne ešte nemá hotovú dohodu na postupe v parlamentných voľbách, a teda ani zjednotený program a vedúcich programových sekcií. Agentúra SITA oslovila so žiadosťou o reakciu aj hnutie OĽaNO, ktoré na otázky neodpovedalo.
Bratislava 24. apríla 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Lukáš Grinaj)
Práca na zmeny je v mnohých výrobných oblastiach ešte stále nevyhnutnosťou. Slovensku patrí najmä vďaka rozvoju automobilového priemyslu jedno z popredných miest v práci na zmeny v rámci EÚ. Skĺbiť nastavenie takejto práce s minimálnou mierou vplyvu na biorytmus zamestnanca je pre zamestnávateľov veľmi náročnou úlohou
Ilustračné foto
Ľudský organizmus funguje v určitých časových cykloch – tzv. biorytmoch. Nevhodné, resp. zastarané rozvrhnutie zmien, teda nerešpektovanie rytmov ľudského tela, dokáže s našimi biologickými hodinami dôkladne zamávať. Práve preto by plánovaniu zmenovej prevádzky mala byť venovaná náležitá pozornosť. Narušený biorytmus je potom často príčinou problémov so spaním, resp. s kvalitou spánku, ale ohroziť môže aj iné sféry nášho zdravia. Navyše môže dôjsť aj k narušeniu nášho súkromného a spoločenského života.
Biorytmus ľudského tela je nastavený tak, že počas dňa sme aktívnejší a v noci sa nám chce spať. Najväčšou záťažou na organizmus človeka je preto práca na nočné zmeny. Práca v noci totiž predstavuje nesúlad s prirodzenými ľudskými rytmami spánku, stravovania a sociálnymi aktivitami človeka. Ďalším faktorom vplývajúcim na biorytmus môže mať aj chaotické striedanie pracovných zmien. Ak dôjde teda k narušeniu prirodzených vnútorných biologických hodín, ľudské telo prechádza podobným stavom ako v prípade tzv. jet lagu (resp. pásmovej choroby). Na základe výsledkov štúdií , ak človek bdie 17 hodín vkuse po sebe, organizmus sa správa rovnako, ako keby mal 0,5 promile alkoholu v krvi (čo zodpovedá konzumácii približne 2 pív).
Práca na zmeny môže rozhodiť naše vnútorné hodiny a tým ovplyvniť aj náš výkon a jeho kvalitu. Napríklad vo večerných hodinách telo človeka uvoľňuje primárne melatonín, čo je hormón, ktorý vyvoláva pocit spánku a vytvára priestor na to, aby si človek oddýchol. Na druhej strane kortizol zas podporuje telesnú aktivitu počas dňa. Dostupné štúdie poukazujú aj na to, že rozhodený biorytmus môže spôsobiť problémy spojené s nevoľnosťou, nechutenstvom, zápchou či bolesťou hlavy. Ľudia, ktorí majú narušený biorytmus tiež častejšie trpia stavmi úzkosti a depresie. Z dlhodobého hľadiska môže byť práca na zmeny spolu s nesprávne naplánovanými zmenami aj dôvodom porúch trávenia, obezity, vysokého krvného tlaku a tiež zvýšeného cholesterolu. Popri všetkých spomínaných zdravotných problémoch je veľmi dôležitým faktorom aj samotný životný štýl a to najmä stravovanie, konzumácia alkoholu, fajčenie či pohybové aktivity alebo šport.
Plánovaniu pracovnej doby a práce na zmeny s ohľadom na zdravie a výkon zamestnancov a takisto skĺbeniu zmenovej prevádzky s ľudským biorytmom, ako aj osobným životom zamestnancov, sa venuje poradenská spoločnosť Déhora. „Ak dáte zamestnancom voľnosť a zároveň si budú môcť prácu naplánovať tak, že bude vyhovovať ich biorytmu, zvýšite tým kvalitu ich života. Ideálne nastavenie vzhľadom na namáhavosť práce je, keď sa počet zmien v rade za sebou pohybuje v rozsahu na 2 až 4 zmeny. Najprirodzenejším pre ľudské telo je striedanie zmien – rannej, popoludňajšej a nočnej,“ vysvetľuje Roman Urban, konzultant v českej pobočke Déhora.
Správne striedanie zmien pomáha predchádzať hromadeniu nedostatku spánku počas nočných a ranných zmien. Naopak 5 alebo viac rovnakých zmien v rade vedie k vysokému pracovnému vyťaženiu, únave a zvyšuje riziko zdravotných problémov. Dĺžka zmien by nemala prekročiť 9 hodín a podceňovať by sme nemali ani radenie zmien za sebou. Riziko poranenia je v priemere o 6 % vyššie pri druhej nočnej smene, o 17 % pri tretej nočnej smene a pri štvrtej je to už o 36 %. U troch po sebe idúcich denných zmenách sa riziko úrazu síce tiež zvyšuje, ale podstatne menej.
„Nastavenie zmien by malo sledovať určité pravidlá. V prvom rade by malo čo najviac zohľadniť účinky pracovnej doby na zdravie, výkonnosť a bezpečnosť ľudí a súčasne zohľadniť aj ich priania. Len tak sa dá minimalizovať negatívny vplyv na ich biorytmus,“ vysvetľuje Roman Urban.
Samoplánovanie zmien je koncept, ktorý aplikuje vo firmách so zmenovou prevádzkou spoločnosť Déhora. S využitím špeciálnej softvérovej aplikácie si môžu zamestnanci na základe vopred stanovených pravidiel vytvoriť svoj vlastný rozvrh práce a tráviť tak viac času so svojou rodinou, alebo sa venovať koníčkom. To navyše prináša výhody aj samotným firmám, ktoré na súčasnom trhu práce hľadajú nástroje, ako si udržať, alebo získať zamestnanca a zmierniť ich fluktuáciu.
Bratislava 24. apríla 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Marko Erd)
Najvyšší súd SR dnes v prípade bývalej šéfky daňového úradu vo Veľkom Mederi Zity Benovicsovej zrušil pôvodne uložený nepodmienečný trest a uložil jej podmienku. „Obžalovanú Zitu B. odvolací súd odsúdil na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom s probačným dohľadom v skúšobnej dobe päť rokov,” uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová
Ilustračné foto
Senát Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici ešte na jeseň roku 2016 uznal Benovicsovú za vinnú zo zločinov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a neodvedenia dane a poistného. Obžalovanej súd uložil trest 40 mesiacov odňatia slobody nepodmienečne a peňažný trest desaťtisíc eur. Bývalá riaditeľka priznala vinu v rámci procesu so skupinou Jána Z., stíhanej za podvody s daňou z pridanej hodnoty (DPH). Preto očakávala podmienečný trest a po vyhlásení verdiktu to potvrdila i jej obhajkyňa. Tá uložený trest označila za prísny, čo bol aj dôvod podania odvolania.
Skupina Jána Z. operovala na území Slovenska, najmä v Bratislavskom kraji, ale aj v zahraničí. Komplicov mali v Čechách, Maďarsku a inde. Jej členovia aj s pomocou tzv. bielych koní uskutočňovali fiktívne obchody, ktorých jediným cieľom bolo uplatnenie si nároku na nadmerný odpočet DPH. Dokopy si uplatnili nárok na nadmerný odpočet DPH za približne 4,5 milióna eur, vyplatených bolo viac ako deväťstotisíc eur. Obchodným artiklom bola najmä tzv. webkarta, ktorou sa odberateľ mohol dostať do inak neprístupných internetových domén. Fiktívnym obchodným artiklom boli aj kalendáre Space For Fashion 2010. Podľa súdu aktivity celej skupiny boli vysoko sofistikovanou trestnou činnosťou.
Exriaditeľka Daňového úradu vo Veľkom Mederi je známa aj tým, že sa objavila v kauze podnikateľov Salmanovovcov.
Bratislava/Nitra 24. apríla 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR – Colný úrad Nitra)
Takmer 4 000 kusov falzifikátov rozličného značkového tovaru zaistili od začiatku roka nitrianski colníci. Pri kontrolách v predajniach, skladoch, ale aj vo vozidlách pri bežných cestných kontrolách zaistili napodobneniny oblečenia svetových značiek, športovej obuvi, parfumov či telefónov s príslušenstvom. Ako agentúru SITA informoval hovorca Colného úradu Nitra Stanislav Pacher, zadržali aj veľké množstvo falzifikátov pracích prostriedkov a aviváže známej značky
Na snímke zadržaný tovar
Ak by sa tento tovar predal na trhu ako originálny, majiteľom ochranných známok by vznikla škoda takmer 140-tisíc eur. V ďalšom konaní sa bude rozhodovať o prepadnutí tovaru v prospech štátu a o jeho zničení pod colným dohľadom, nakoľko tento tovar nie je možné z dôvodu ochrany spotrebiteľa poskytnúť na charitatívne účely.
Osobám, ktoré sa neoprávneným spôsobom chcú obohacovať na známych značkách, hrozí aj finančný postih. V rámci správneho konania sa môže pokuta od colného úradu vyšplhať až na 67 000 eur. Za opakované porušenie predpisov môže colný úrad uložiť pokutu až do výšky 135 000 eur. Colníci upozorňujú spotrebiteľov, aby sa nedali nalákať na podozrivo nízke ceny a vyhýbali sa nakupovaniu značkového tovaru v pochybných a podozrivo lacných obchodoch či u rôznych podomových predajcov. Falošné výrobky môžu byť totiž svojím vyhotovením, kvalitou spracovania alebo zložením nebezpečné pre ich zdravie.
Bratislava 24. apríla 2019 (SITA/HSP/Foto:SITA-Ľubomíra Ivanková)
Bratislava finišuje s prípravami na majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, ktoré sa uskutočnia v Bratislave a Košiciach 10. – 26. mája. Obyvatelia a návštevníci Bratislavy sa počas šampionátu musia pripraviť na viacero obmedzení a opatrení. „Hokejové majstrovstvá sú najväčším športovým podujatím v našom meste
Na snímke primátor mesta Bratislava Matúš Vallo počas tlačovej konferencie Organizačného výboru IIHF majstrovstiev sveta (MS) v ľadovom hokeji 2019
Spolu s organizátormi sme prijali viacero opatrení, ktoré zabezpečia čo najhladší priebeh šampionátu. Sú to hlavne dopravné opatrenia, informovanie návštevníkov a fanúšikov a bezpečnostné opatrenia. Verím, že sme pripravení,“ uviedol na tlačovej besede primátor hlavného mesta Matúš Vallo.
Medzi hlavné priority organizátorov a bratislavského magistrátu patrí bezpečnosť. Mestská polícia pripravila v spolupráci s Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave bezpečnostné opatrenia a zvýši počet hliadok v bezprostrednom okolí Zimného štadióna Ondreja Nepelu. Bezpečnostné opatrenia sú zamerané na ochranu verejného poriadku v okolí fanzóny na Trnavskom mýte, v miestach ubytovania účastníkov podujatia a ubytovaných fanúšikov po celej Bratislave. Väčší počet policajtov bude aj v centre Starého Mesta, kde sa bude zdržiavať nielen veľa turistov, ale aj účastníkov jednotlivých zápasov šampionátu. Viac hliadok polícia nasadí aj na vlakovej Hlavnej stanici Bratislava, kde organizátori očakávajú najväčší pohyb fanúšikov.
Dopravné obmedzenia najvýraznejšie pocítia obyvatelia, ktorí bývajú v blízkosti Zimného štadiónu Ondreja Nepelu. Tu vytvoria zónu regulovanej dopravy, do ktorej môžu vojsť svojím autom len obyvatelia danej regulovanej zóny. Ďalšie obmedzenia sa týkajú hlavne Trnavskej cesty a Bajkalskej ulice. Prejazd Trnavskou cestou od križovatky s Bajkalskou ulicou po Trnavské mýto bude regulovať polícia. „Chcel by som vyzvať občanov, aby sa pred, počas a po zápasoch vyhli Trnavskej ceste, pretože v tom čase tam očakávame najväčší nápor fanúšikov,“ uviedol riaditeľ krajského dopravného inšpektorátu Milan Pilip. Pozdĺž Trnavskej ulice takisto postavia betónové zábrany, ktoré majú chrániť občanov pred prípadnými teroristickými útokmi.
Návštevníci majstrovstiev môžu okrem využitia platených parkovísk v blízkosti štadióna využiť aj záchytné parkoviská. Celkovo štyri záchytné parkoviská majú kapacitu viac ako 1 200 áut a takmer 80 autobusov. Tri parkoviská – na Tyršovom nábreží, pri futbalovom štadióne ŠKP Dúbravka a na Zlatých pieskoch, sú blízko zastávok električiek, takže návštevníci sa pomerne rýchlo dostanú k štadiónu. Z parkoviska na Technickej ulici zabezpečia kyvadlovú dopravu.
Mestskú hromadnú dopravu (MHD) počas majstrovstiev mesto posilní, predovšetkým zo záchytných parkovísk. Držitelia lístkov na hokejový zápas majú v daný hrací deň MHD zadarmo „Chcem sa poďakovať obom mestám (Bratislave a Košiciam, pozn. SITA), že poskytli MHD zadarmo pre majiteľov lístkov a držiteľov akreditácií. Vo svete je to bežná prax a tešíme sa, že mestá si ju osvojili. Pomôže to aj priechodnosti dopravných trás v oboch mestách,“ povedal prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Martin Kohút.
Všetky dôležité informácie môžu návštevníci získať na špeciálnych mapách s vyznačeným štadiónom, fanzónou, najkrajšími pamiatkami v meste i záchytnými parkoviskami, ako aj základné informácie o samotnom šampionáte i meste. „Záujmom Bratislava Tourist Board je, aby sa návštevníci Bratislavy cítili komfortne a boli pre nich dostupné všetky potrebné informácie nielen o šampionáte, ale i o meste. Okrem webu visitbratislava.com/hokej, budú poskytovať informácie naše infopointy priamo na vstupných bránach do mesta. Dostupné budú na hlavnej železničnej a autobusovej stanici, na železničnej stanici v Petržalke, na letisku, v osobnom lodnom prístave i v pontónovom prístave Huma 6. Dve ďalšie sú v centre mesta a jedno bude priamo vo fanzóne,“ uviedla predsedníčka predstavenstva Bratislava Tourist Board Alžbeta Melicharová.
Bratislava 24. apríla 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Roman Hanc)
Iniciatíva Za lepšiu políciu predstavila v stredu návrh reformy polície. Bývalý policajt Branislav Diďák ju chce presadzovať v spolupráci s mimoparlamentnou stranou Spolu-OD
Ilustračné foto
Obsahom reformy „Polícia pre 21. storočie“ má byť zabezpečenie obmedzenia politických zásahov do vyšetrovania, zvyšovanie platov policajtov a nástupný plat na úrovni priemernej mzdy. Taktiež presné pravidlá kariérneho rastu, menší dôraz na výber pokút a plnenie štátneho rozpočtu, transparentná policajná štatistika alebo vlastný rozpočet polície.
“Dnes veria našej polícii len štyria z desiatich občanov. Výsledkom reformy by mal byť stav, kedy to bude šesť až osem občanov z desiatich. Potom môžeme hovoriť o úspešnej reforme,” povedal Diďák. Ďalším kľúčovým problémom je podľa iniciatívy aj podriadenie policajného zboru ministrovi vnútra a nie policajnému prezidentovi. To je problém, ktorý je podľa Diďáka riešiteľný jedine v parlamente. “Rozhodol som sa spolupracovať so Spolu – OD pre jej odbornú pripravenosť na vládnutie a úprimný záujem o dôležitú reformu policajného zboru,” tvrdí Diďák.
Predseda strany Spolu a nezaradený poslanec Národnej rady SR Miroslav Beblavý povedal na adresu Diďáka, že je skúseným a rešpektovaným profesionálom a odborníkom. „Už dva roky systematicky so svojím silným tímom pracuje na potrebných zmenách v polícii,“ spresnil.
Bratislava 24. apríla 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)
Predstavenie novej Strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce SR na roky 2019 – 2023 bolo jedným z cieľov konferencie s názvom Quo vadis SlovakAid?, ktorá sa uskutočnila v stredu na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR v Bratislave
Na snímke Lukáš Parízek
“Rok 2019 je pre smerovanie slovenskej rozvojovej spolupráce veľmi dôležitý. Slovensko formálne spúšťa realizáciu novej strednodobej stratégie, hlási sa k celosvetovému úsiliu pri napĺňaní cieľov trvalého udržateľného rozvoja a zároveň sa zapojí do riešenia naliehavých globálnych výziev v podobe klimatických zmien či migračnej krízy,” uviedol na úvod konferencie štátny tajomník MZVaEZ SR Lukáš Parízek.
Pripomenul, že prostredníctvom SlovakAid sa za posledné tri roky SR podieľala na vytvorení viac ako 16.000 pracovných miest, viac ako 43.000 ľuďom sprístupnila zdravotnú starostlivosť a vďaka nej má pitnú vodu viac ako 7000 ľudí.
Parízek zároveň upozornil, že rozdiel medzi výškou príspevkov, ktoré sú donorské krajiny schopné poskytnúť a skutočnou potrebou rozvojových krajín sa meria v miliardách. Kľúčovým riešením tohto problému je podľa neho aj efektívnejšie zapojenie súkromného sektora, o čo sa snaží aj Slovensko spustením pilotných aktivít.
Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce SR na roky 2019 – 2023 je výsledkom spolupráce mnohých aktérov štátnej správy, mimovládneho, akademického a podnikateľského sektora.
Tento kľúčový strategický dokument v oblasti rozvojovej spolupráce, ktorý schválila vláda v januári 2019, určuje víziu, ciele, princípy, teritoriálne a sektorové priority na päťročné obdobie. Medzi sektorové priority patria kvalitné vzdelávanie, dobrá správa veci verejných a budovanie občianskej spoločnosti, potravinová bezpečnosť a poľnohospodárstvo či podpora tvorby trhového prostredia.
Rozvojová spolupráca SR je podľa stratégie v období 2019 – 2023 realizovaná v regiónoch západný Balkán, Východné partnerstvo EÚ, východná subsaharská Afrika a Blízky východ. Aktivity SlovakAid sa naďalej realizujú aj v Afganistane, kde v dôsledku zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie došlo k zúženiu aktivít. Programovými krajinami SlovakAid sú pre toto obdobie Keňa, Moldavsko a Gruzínsko.
Parízek zdôraznil, že dokument tiež reflektuje odporúčania Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (OECD/DAC). Od vstupu SR do Výboru OECD/DAC v septembri 2013 bol systém rozvojovej spolupráce SR zo strany OECD komplexne hodnotený po prvýkrát.
Parízek na konferencii privítal riaditeľa direktoriátu OECD pre rozvojovú spoluprácu (OECD DCD) Jorgeho Moreiru da Silvu. Ten uviedol, že cieľom hodnotenia zo strany DCD bolo poskytnúť návod, ako zlepšiť systém rozvojovej spolupráce SR a „inšpirovať“ reformný proces v tejto oblasti.
Bratislava 24. apríla 2019 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)
Okruh osôb, ktoré sa povinne zapisujú do Registra partnerov verejného sektora (RPVS), by sa mal nanovo vymedziť. Vyplýva to zo zmien, ktoré prináša novela zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorú v stredu schválila vláda
Ilustračné foto
Snahou rezortu spravodlivosti, ktorý návrh predložil, je nájsť vhodné vyváženie právnej úpravy z pohľadu verejného záujmu a záujmov partnerov verejného sektora.
Cieľom návrhu zákona je okrem iného nanovo vymedziť pojem “partner verejného sektora,” a tým aj okruh osôb, ktoré sa povinne zapisujú do registra partnerov verejného sektora postupom podľa tohto zákona.
Podľa novely by sa mal v rámci právnických osôb zúžiť verejný sektor len na “právnické osoby zriadené zákonom alebo založené štátom, obcou, vyšším územným celkom, v ktorých majú tieto osoby samostatne alebo spoločne výlučnú priamu alebo nepriamu majetkovú účasť, a zároveň nahradením definície týchto osôb pojmom ‘verejný podnik'”. Z právnických osôb zriadených zákonom zároveň návrh zákona vyníma komory zriadené zákonom.
Rezort podľa návrhu zredukoval objem možných administratívnych záťaží. Vymedzením verejného sektora by sa tiež mali zúžiť sledované transakcie, ako aj zjednodušiť procedúra verifikácie konečných užívateľov výhod.
“Na strane druhej však návrh zákona prináša aj nové prvky, ktorých cieľom je posilniť jeho účinnosť a prevenčný charakter zákona (napríklad zavedenie diskvalifikácie zo zápisu do registra),” uviedli predkladatelia.
“Keďže zákon bol úplne nový, mal svoje určite nedostatky. Týmto ich odstraňujeme. Odbúravame aj časť administratívnych záťaží pre podnikateľov,” vysvetlil po rokovaní vlády minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd). Priznáva, že niektoré zákonné požiadavky sú pre podnikateľov ťažko dokázateľné a podnikatelia sa na to sťažujú. Spolieha sa však na to, že súd nebude robiť naprieky. “Súdna prax už ukázala, že má porozumenie pre administratívne nedostatky,” uviedol.
Firmy obchodujúce so štátom odkrývajú skutočných vlastníkov prostredníctvom Registra partnerov verejného sektora (tzv. protischránkový register) od februára 2017. Do RPVS sa zapisuje každý, kto sa uchádza o verejné zdroje v stanovenom finančnom limite, a to nielen priamo zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj o peniaze zo štátnych fondov alebo zo štátnych či obecných akciových spoločností.
Bratislava 24. apríla 2019 (HSP/Foto:TASR/AP/MTI-Zoltan Balogh)
Vyšetrovateľ národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii obvinil troch ľudí z prevádzačstva. Išlo o účelové manželstvá, ktoré zneužívajú nelegálni migranti na získanie pobytu v Európskej únii. Informuje polícia na sociálnej sieti.
Ilustračné foto
Polícia informovala o 29-ročnej Slovenke, Andrey, ktorá si mala v Španielsku vziať 23-ročného Nigérijčana, Mosesa J.
Ďalší 33-ročný Slovák, Karol K. sa zase zosobášil s 29-ročnou Nigérijčankou, Oghoghou O. A.
Za tieto sobáše obaja občania SR dotali podľa polície 5 000 tisíc eur.
Podľa rovnakého scenára sa zosobášila v Rakúsku aj 19-ročná Slovenka, Andrea K. s 27-ročným Egypťanom Phlebaom F. R. A. Za svoju ruku dostala 2 000 eur.
Ak sa osobám podarí dokázať vinu, hrozí im trest odňatia slobody na dva až osem rokov.
Bratislava 24. apríla 2019 (SITA/HSP/Foto:SITA-Ľudovít Vaniher)
Investície amerických firiem na Slovensku, ale aj tarify a clá sú témy, ktorým sa premiér Peter Pellegrini počas návštevy Bieleho domu bude venovať. Tvrdí to minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD). Potvrdil, že jeho rezort poskytne premiérovi všetky potrebné dokumenty na rokovanie o týchto témach. Pellegrini sa už dnes vyjadril, že on osobne by si vedel predstaviť aj nulové clá. Americký prezident Donald Trump je však prívržencom politiky protekcionizmu
Na snímke Peter Žiga
„Aj ja si viem predstaviť nulové clá. Každé clo istým spôsobom degeneruje trhové podmienky a trhové prostredie. Je jasné, že niektoré štáty sa bránia, ale ja si myslím, že najužší spojenci – USA a Európska únia, by mali vytvárať také podmienky pre vzájomný obchod, aby žiadne bariéry neboli,“ povedal dnes po rokovaní vlády Žiga. Myslí si, že témou by mohli byť aj investície amerických firiem na Slovensku, pričom spomenul IT biznis a nepriamo aj U. S. Steel.
Vzájomný obchod medzi Slovenskom a USA za posledných osem rokov rastie. Za január až október 2018 sa na Slovensko importoval tovar a služby za 600 miliónov eur, čo predstavuje 0,9-percentný podiel z celkového importu. Export zo Slovenska dosiahol 2,01 miliardy eur, čo predstavuje trojpercentný podiel z celkového exportu. Na Slovensku pôsobí viac ako 120 amerických firiem, v USA zase pôsobí slovenský Eset, Anasoft, Cauldron či Sygic. Slovensko je tiež piaty najväčší vývozca automobilov do USA. Slovenský rezort hospodárstva podpísal s dvoma americkými štátmi memorandá o porozumení, ide o Texas a Indianu.
Premiéra Petra Pellegriniho prijme americký prezident Donald Trump 3. mája. Návšteva sa koná pri príležitosti 30. výročia demokratických zmien v strednej Európe – Nežnej revolúcie aj 15. výročia Slovenska v Severoatlantickej aliancii. Obranné a vojenské otázky budú takisto predmetom rokovaní. Návšteva Pellegriniho sa koná krátko po návšteve amerického ministra zahraničných vecí Mikea Pompea. Ten navštívil Bratislavu v polovici februára, pričom išlo o prvú návštevu amerického šéfa diplomacie na Slovensku od roku 2005, keď Condoleezza Riceová sprevádzala prezidenta Georgea Busha na summit s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Predtým vo funkcii ministerky zahraničných vecí navštívila Slovensko česká rodáčka Madeleine Albrightová. Naopak, naposledy bol vo Washingtone za éry Baracka Obamu vtedajší premiér Robert Fico v novembri 2013.
Bratislava 25. apríla 2019 (HSP/Foto:HSP-Ivan Lehotský)
V stredu sa v bratislavskom Hoteli Tatra konal krst knihy štyroch renomovaných slovenských autorov o tom, ako nadnárodná mediálna a ideologická sekta pretvára dejiny, ale aj súčasnosť na svoj obraz, aby vytvorila z obyvateľstva nesvojprávny ohlúpnutý dav
Krst knihy Prepisovači dejín. Zľava Jozef Šimonovič, Štefan Harabin, Ľudovít Števko, Marek Mahút, Roman Michelko, Maroš Púchovský
Vlastenecká pospolitosť sa v stredu stretla pri príjemnej príležitosti: Štefan Harabin bol krstným otcom knihy, ktorá zrejme veľmi rýchlo zmizne z pultov kníhkupectiev. Má názov Prepisovači dejín a podnadpis hovorí: Západ falšuje históriu a vzostup fašizmu ho netrápi. Ľudovít Števko, Marek Mahút, Maroš Púchovský a Roman Michelko v tomto neveľkom, ale o to hutnejšom diele píšu o tom, ako mediálna a ideologická mašinéria prekrúca fakty v prospech pomalého pretvorenia verejného povedomia smerom požadovaným majiteľmi nového svetového poriadku.
Históriu píšu víťazi – týmto známym výrokom uviedol predstavenie knihy jeden z jej autorov Ľudovít Števko, ktorý potom porozprával o niektorých z pokusov prepisovať históriu, o ktorých kniha píše.
„Väčšina Američanov je presvedčená, že nacistické Nemecko porazili Spojené štáty a mnohí z nich si dokonca myslia, že Sovietsky zväz bojoval na strane Hitlera. V Európe búrajú pamätníky osloboditeľov z čias 2. svetovej vojny, z verejných priestranstiev mocní odstraňujú ideologicky „nevhodné” sochy, mainstream presviedča, že „humanitárne” bomby NATO v Juhoslávii pred 20 rokmi chránili ľudské práva. Na ukrajinských uliciach pochodujú fašisti s horiacimi fakľami a v kanceláriách štátnych funkcionárov visia portréty Banderu, jedného z najväčších zločincov v histórii. V pobaltských republikách poberajú bývalí členovia nacistických jednotiek výsluhové dôchodky. Ambasáda USA presviedčia Slovákov, že v SNP bojovali Američania po boku partizánov…“ hovorí oficiálny text, ktorý uvádza knihu do predaja.
Mimochodom, na krst knihy bolo pozvaných 27 mainstreamových médií. Neprišiel z nich nikto, jedna agentúra sa ospravedlnila, že nemá dosť ľudí. Čo treba ešte viac dodávať?
Bratislava 25. apríla 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)
Ak chceme pre našich ľudí, ale aj nasledujúce generácie presadiť ekologické riešenia, menej škodlivín v emisiách, menej jednorazových plastov alebo kvalitnú pitnú vodu, potrebujeme sa podľa europoslanca Józsefa Nagya (Most-Híd) oprieť o Európsku úniu (EÚ). „Úniu považujem za najväčšieho garanta, dostatočne vzdialeného od záujmov miestnych lobistov a priemyslu, aby sa pre ľudí presadili dobré veci.
Ilustračné foto
Na tých malých smetiskách sa presadzujú ťažko. Vidíme, ako často sa stretávame s odporom lokálneho priemyslu nielen na Slovensku, ale kdekoľvek v Európe, keď EÚ prijme nejaké prísnejšie pravidlá,“ povedal v diskusii na Tablet.TV v utorok (23. 4.) Nagy.
Dodal, že to sa týka aj používania rôznych chemikálií v poľnohospodárstve, genetických manipulácií a odpadu. Nagy v minulosti pôsobil na poste slovenského ministra životného prostredia a ekologickej problematike sa venuje aj v europarlamente. „Pre mňa je srdcovou záležitosťou ochrana životného prostredia a prírody,“ povedal.
Aktuálne sa podľa neho Európska únia napríklad snaží výrazne znížiť produkciu jednorazových plastov. „Pred viac ako rokom Čína úplne zastavila dovoz druhotnej suroviny z plastov. S tým, čo sme na 90 percent vyviezli do Číny, zrazu nemáme trh. Nie je ekonomicky efektívne u nás to spracovávať, tak sa EÚ rozhodla tvrdo zakročiť a čo najviac znížiť tvorbu toho odpadu,“ povedal s tým, že v línii tejto filozofie sa Slovensko dostalo pomerne ďaleko.
„Zakážme jednorazové veci, ktoré sa dajú nahradiť trvalými riešeniami, či už sú to plastové tašky, slamky, plastové taniere a podobne. Ja som za to, aby sme prísne kontrolovali a postupne vyraďovali produkty, ktoré nie sú kvalitné, majú krátku životnosť a nie sú opraviteľné,“ povedal Nagy.
Únia podľa neho môže veľa spraviť aj v agende ochrany pitnej vody, ktorá, paradoxne, tiež súvisí s otázkou odpadu z plastov. Čím kvalitnejšia voda totiž tečie z kohútikov, tým menej sú ľudia nútení nakupovať vodu balenú v plastových fľašiach. „Voda z vodovodu má byť rovnako kvalitná v Bratislave, Budapešti a Bruseli, aby ľudia nekupovali vodu v umelohmotných fľašiach. Je nepredstaviteľné, akým spôsobom narastá množstvo fliaš od pitnej vody, ktorú by sme mohli piť z vodovodu. Chceme presadiť aj to, aby boli vo všetkých verejných inštitúciách, či sú to školy, úrady, nákupné strediská, verejné priestranstvá, vlakové stanice, letiská, povinne zriadené zadarmo pitné fontánky. Tieto veci sa často nedajú urobiť lokálne, musí to byť jednotne riešené,“ povedal Nagy.
Za ekologické riešenie by považoval aj podporu EÚ pri obnovovaní zavlažovacích poľnohospodárskych systémov. V minulosti podľa neho boli na Slovensku vybudované, časom sa však rozpadli a ich zvyšky sa rozkradli. Postaviť ich dnes znovu je však pre poľnohospodárov veľmi nákladné. „Chceme, aby EÚ otvorila program na podporu a prevádzkovanie pôdohospodárskych závlah. Niekedy to u nás fungovalo, dnes je to všetko zničené a rozkradnuté a poľnohospodári na to nemajú. Takto voda neodtečie dole Dunajom a dostane sa späť do pôdy,“ vysvetlil Nagy.
Dodal, že počas svojho doterajšieho mandátu neraz kritizoval alebo dokonca hlasoval proti riešeniam, ktoré navrhovali kolegovia z jeho vlastnej frakcie Európskej ľudovej strany. Napríklad vtedy, keď chceli vychovávať voličov v krajinách východnej Európy hrozbami zníženia eurofondov. „Eurodotácie sú aj naše peniaze. Je pravda, že dostávame dvojnásobok toho, čo zaplatíme, ale aj tak sú to naše peniaze. Nemôže sa zastaviť dotácia pre poľnohospodára, prestavba školy alebo diaľnice preto, lebo možno v Bruseli majú iný názor na nejakú výmenu ľudí alebo preto, že prezident Kiska (v minulosti – pozn. TASR) dva a pol roka nevymenoval ústavných sudcov. Vláda to v tom čase nemohla nijako ovplyvniť,“ poznamenal.
Hoci EÚ podľa neho nie je dokonalá, má problémy s byrokraciou či kontrolou svojich inštitúcií, prináša podľa neho pre členské štáty obrovskú pridanú hodnotu, za ktorú sa oplatí bojovať. „My sme za Európsku úniu. Podľa mňa je to najlepšia vec, ktorá sa pre Slovensko pred 15 rokmi mohla stať. Nesmieme to nechať rozbiť alebo zneistiť ľudí, či to má zmysel,“ povedal Nagy.
„Často sa pýtajú, načo nám je Únia. Keby sme chceli medzi 28 štátmi dohodnúť len colnú úniu, spoločný systém na využívanie diaľnic, na občianske preukazy, pasy a víza… Také veci, ktoré nám zjednodušujú život aj obchod. Keby ste to mali bilaterálne dohadovať, trvalo by to desiatky rokov,“ upozornil Nagy.
„Možno sa zdá, že EÚ rozhoduje pomaly, ale dynamika je omnoho väčšia, ako by to bolo v prípade dynamiky bilaterálnych vzťahov. Veď aké problémy majú teraz Briti s Írmi? Vymoženosti, ktoré sa dnes zdajú prirodzené, sa nezachovajú,“ pripomenul komplikácie okolo brexitu.
Výhody členstva v EÚ podľa neho mnohým Britom po rokoch už pripadali také samozrejmé, že ich ani nevnímali a sústreďovali sa skôr na únijné problémy. Dnes, keď by mali z Európskej únie vystúpiť, zrazu zisťujú o čo všetko môžu prísť. Aj preto je podľa Nagya dobré, že EÚ umožnila Veľkej Británii odklad s podmienkou zorganizovania eurovolieb. Tie podľa neho ukážu, či sú britskí voliči definitívne rozhodnutí pre odchod, alebo ešte má zmysel uvažovať o exite z brexitu.
„Každému je jasné, že keď z EÚ vystúpi taká veľká krajina, ako je Veľká Británia, úplne to zmení celú architektúru a možnú budúcnosť Únie. Samozrejme, že máme záujem, aby nevystúpila,“ povedal. „Takto sme jej mohli podať pomocnú ruku. Musí spraviť eurovoľby, kvôli nám, a tieto voľbu budú určitým predreferendom, či ľudia chcú vystúpiť, alebo nie. Ak zvíťazia probrexitové strany, v zásade druhé referendum ani nemá zmysel, a ak aj bude, tak vystúpi. Ale verím, že nevyhrajú probrexitové, ale proeurópske strany, lebo ľudia si to už uvedomili. Z tohto dôvodu by sme mohli zabudnúť na brexit, prípadne spravia nové referendum a Európa ostane ako celok,“ dúfa Nagy.
Jeho vlastná strana sa chce orientovať na europolitiku, ktorej cieľom nebudú len jazykovo vzdelaní ľudia s ambíciou presadiť sa v zahraničí. „Hlavný odkaz našej politiky je, že chceme lepšiu Európu nielen pre tých ľudí, ktorí ovládajú množstvo cudzích jazykov, pracujú v zahraničí a veľa cestujú, ale aj pre tých, ktorí chcú žiť doma. EÚ je naozaj veľmi solidárna. Bez nej by zrejme len veľmi málo investícií išlo do zaostalých regiónov. Únia nechce len „odcucať“ ľudský materiál, ale vytvárať podmienky aj na to, aby ľudia mohli ostať doma a tvoriť hodnoty tam. A pritom si môžu zachovať svoju identitu,“ povedal Nagy.
V tomto zmysle Most-Híd postavil aj kandidátnu listinu, na ktorej je jednotkou práve on. „Naša kandidátka je pestrá, ako je pestrá aj Európska únia. Aj z hľadiska odbornosti sa nám podarilo získať ľudí reprezentujúcich tie európske politiky, ktoré sú podľa nášho názoru pre Slovensko najdôležitejšie,“ tvrdí. Okrem dvoch štátnych tajomníkov možno na kandidátnej listine nájsť napríklad aj hudobníka Richarda “Ricco” Šarköziho.
„Pán Norbert Kurilla, ktorý je štátnym tajomníkom na životnom prostredí, predtým desať rokov robil v Bruseli, pozná dobre podmienky, ako funguje Európska únia. Pán Gábor Csicsai, ktorý je štátnym tajomníkom na pôdohospodárstve, prevažne zastupuje Slovensko pri rokovaniach na Európskej rade, presadzuje najmä podporu malých a stredných podnikateľov a farmárov,“ vysvetľuje Nagy.
Pri očakávanej nízkej volebnej účasti je pre každú kandidujúcu stranu kľúčová mobilizácia voličov a konečný výsledok menej záleží na preferenciách do parlamentných volieb. Napríklad KDH zvládlo v roku 2014 mobilizáciu veľmi dobre a výsledkom bol druhý najlepší eurovolebný výsledok, pritom v nasledujúcich parlamentných voľbách vypadlo z Národnej rady SR.
„Je to naozaj otázka mobilizácie voličov, ale aj programu. Oslovujeme voličov, ktorí sú za Európsku úniu. Samozrejme, je to vždy o trochu ťažšie, ako byť proti niečomu,“ poznamenal Nagy.
„Možno to dosiahneme pozitívnou komunikáciou, ale aj poukazovaním na to, že kotlebovci alebo euroskeptici, ktorí sa potom pridajú do frakcie ich krvnej skupiny, kde sú už potom oveľa radikálnejšie strany, to môžu rozbiť. Európska únia nie je žiadna ríša, ktorá obsadila Európu a diktuje, je to krehký demokratický mechanizmus. A aj ľudia sa dajú veľmi ľahko presvedčiť, že je to zlé,“ upozornil Nagy.
Euroskeptické strany podľa neho nemusia mať v úmysle priamo rozbiť EÚ, ale keďže sa v kampani zaviažu k rušeniu či okliešťovaniu európskych inštitúcií, po voľbách to už budú musieť robiť podobne, ako sú dnes britskí politici povinní realizovať výsledok referenda o brexite. „Veľmi ťažko sa z toho politickým stranám potom cúva,“ upozornil Nagy, že kampaňovitý prístup k európskej politike nemá racionálne jadro a v konečnom dôsledku ju môže nenávratne poškodiť.
Bratislava 25. apríla 2019 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) nebude v súčasnosti žiadnym spôsobom poskytovať informácie o stave vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej alebo ďalších úkonoch. TASR o tom informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Andrea Predajňová. Zdôraznila, že zverejňovanie podrobností z vyšetrovania môže negatívne zasiahnuť do vyšetrovania a spochybniť jeho závery
Na snímke Ján Kuciak a Martina Kušnírová
Úrad špeciálnej prokuratúry si podľa Predajňovej plne uvedomuje záujem médií aj verejnosti o informácie o aktuálnom stave vyšetrovania. Upozornila, že prípravné konanie je zásadne neverejné.
“Zverejňovanie akýchkoľvek podrobností z prebiehajúceho vyšetrovania, najmä zverejňovanie neoverených informácií, domnienok či hypotéz, môže v konečnom dôsledku negatívnym spôsobom zasiahnuť do vyšetrovania a najmä spochybniť jeho závery,” zdôraznila hovorkyňa s tým, že v danom prípade je záujem spoločnosti na riadnom zistení, usvedčení a potrestaní páchateľov nadradený záujmu o informácie o stave vyšetrovania.
Predajňová doplnila, že v aktuálnom štádiu trestného konania nebude ÚŠP reagovať ani na otázky jednotlivých médií. “Uvedené informácie budú verejnosti poskytnuté v čase a vo forme, ktoré budú v súlade s účelom trestného konania,” vysvetlila.
Vyšetrovací tím podľa Predajňovej aktívne vykonáva úkony trestného konania. “Ich výsledkom je zabezpečenie ďalších dôkazov, ktoré spolu s už zabezpečenými významným spôsobom napomôžu pri jednoznačnej identifikácii a usvedčeniu všetkých osôb, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na spáchaní uvedenej úkladnej vraždy,” dodala.
Novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú zavraždili 21. februára 2018 v ich dome vo Veľkej Mači výstrelmi z pištole kalibru 9 milimetrov. Obvinených je zatiaľ päť osôb – Alena Zs., Tomáš Sz., Miroslav M., Zoltán A. a Marian K. Všetci obvinení sú vo väzbe.
Mariana K. obvinili z objednávky vraždy novinára v polovici marca. Jeho likvidáciu si mal objednať pre jeho novinársku prácu. Voči obvineniu podal na ÚŠP sťažnosť. Koncom marca ho spolu s ďalším z obvinených v prípade vraždy Kuciaka Tomáša Sz. obvinili aj z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami.
Bratislava 25. apríla 2019 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)
V Štrasburgu schválili smernicu, ktorá by mala chrániť spotrebiteľov pred nekalými praktikami. Smernica sa venuje aj dvojakej kvalite výrobkov. Avšak, neprešiel pozmeňovací návrh českej europoslankyne Oľgy Sehnalovej, a preto to v praxi nepovedie k definitívnemu zákazu. Za návrh podporujúci výnimky hlasovali aj slovenskí europoslanci (viac v článku). Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pod vedením Gabriely Matečnej napriek výnimkám deklaruje ochranu spotrebiteľa
Na snímke ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS)
Česká europoslankyňa Oľga Sehnalová (ČSSD), ktorá voči smernici EÚ predkladala pozmeňovací návrh neskrývala sklamanie z jeho neschválenia:
“Európska smernica nedopadla podľa mojich predstáv, ale stále sú to jednotlivé členské štáty, ktoré z nej urobia zákon, ktorý bude v jednotlivých krajinách platiť. Za vyjednávaním stálo ministerstvo priemyslu a obchodu, ktoré pre českých spotrebiteľov nepohlo prstom,“ vysvetlila europoslankyňa a dodala:
„Obrátim sa preto na ministra poľnohospodárstva, ktorý mi v boji proti dvojaký kvalite pomáhal, aby sme v Českej republike zákonom požadovali od zahraničných výrobcov, aby potraviny dvojakej kvality odlišne značili. Nech je značené rovnako len to, čo je naozaj rovnaké. A nech majú spotrebitelia na prvý pohľad jasno, čo kupujú.“
Zároveň upozornila, že to sa Európskej komisii nebude páčiť, takže sa dvojaká kvalita na pôdu európskych inštitúcií znovu čoskoro dostane.
„Medzitým chcem nazbierať dôkazy o tom, že sa zďaleka nejedná len o potraviny,“ dodala.
Predloží aj slovenské ministerstvo svoj zákon?
Pokúsi sa nepriamo otvoriť smernicu aj slovenské ministerstvo? Z uvedených vyjadrení vyplýva, že nie.
Kompetentní slovenského ministerstva pôdohospodárstva majú totiž odlišný názor ako česká europoslankyňa, smernicu považujú za dobrú. Svoje stanovisko zdôvodňujú tým, že „našim potravinovým inšpektorom dáva do rúk také nástroje, ktoré dokážu dvojakú kvalitu postihovať.“
„Smernica obsahuje pre MPRV SR prioritné ustanovenia o dvojakej kvalite, ktoré boli oproti pôvodnému návrhu Komisie a mandátu Rady posilnené. Upozorňujeme tiež, že pôvodne na návrh rakúskeho predsedníctva boli ustanovenia o dvojakej kvalite v decembri minulého roka vypustené. Z iniciatívy slovenského ministerstva pôdohospodárstva sa ustanovenia vrátili späť,“ uviedol Michal Feik štátny radca.
„Čo je veľmi dôležité, členské štáty budú mať možnosť na báze case-by-case kontrolovať prípady, kde je podozrenie na dvojakú kvalitu,“ dodáva.
Feik tiež pripomenul, že smernica zavádza aj tzv. doložku o preskúmaní, ktorá zaväzuje Európsku komisiu zhodnotiť do 2 rokov po implementácii smernice potrebu dvojakú kvalitu celkovo zakázať presunutím do zoznamu zakázaných praktík alebo prípadnú potrebu posilniť ustanovenia týkajúce sa označovania rozdielov.
„Je stanovený otvorený zoznam tzv. legitímnych a objektívnych dôvodov rozdielnosti výrobkov, medzi ktoré sú zaradené národná legislatíva, dostupnosť a sezonálnosť surovín, dobrovoľné stratégie na zlepšenie prístupu k zdravým a výživným potravinám a právo spracovateľov ponúkať výrobok v rozdielnej váhe a množstve. Je však uvedené, že je v kompetencii príslušných orgánov rozhodnúť, či je spotrebiteľ o týchto dôvodoch na základe dostupných informácií oboznámený,“ dodal.
„Slovenskí potravinoví inšpektori budú veľmi prísne kontrolovať, či nedochádza ku klamaniu alebo zavádzaniu spotrebiteľa. Slovenským spotrebiteľom môžeme garantovať, že menší podiel mäsa, menej oblohy alebo umelé náhrady určite nebudeme tolerovať,“ sľubuje ministerstvo.
Bratislava 25. apríla 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)
Na Slovensko príde misia Japonskej vládnej agentúry na podporu obchodu a investícií (JETRO), ktorá bude hľadať ďalšie príležitosti pre japonských investorov. Pre TASR to počas návštevy japonského premiéra Šinzóa Abeho povedal štátny tajomník japonského rezortu diplomacie Takeši Osuga
Ilustračné foto
“So slovenskými orgánmi budú diskutovať o obchode a investíciách aj o možnostiach, ako podporiť ďalší obchod a najmä investície japonského súkromného sektora na Slovensko,” priblížil Osuga.
V najbližších týždňoch sa tiež v Tokiu uskutoční spoločný seminár Japonska a krajín V4 na úrovni expertov. Jeho hlavnými témami budú globálna ekonomika a voľný obchod.
Japonsko sa tiež podľa tajomníkových slov teší na spoluprácu so Slovenskom v rámci OECD, pretože témy slovenského predsedníctva v Rade OECD a japonského predsedníctva v G20 majú množstvo prienikov. Témou slovenského predsedníctva v Rade OECD je “Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy”.
Bratislava 25. apríla 2019 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)
Minimálna hodnota gastrolístkov a cestovných náhrad pre zamestnancov má vzrásť. Dôvodom je vyšší index cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Ministerstvo práce preto predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh opatrenia na zvýšenie sumy gastrolístkov
Ilustračné foto
Vo februári tohto roka bol mesačný kumulovaný index cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní na Slovensku vyšší o 5,8 percentuálneho bodu. Minimálna hodnota stravovacích poukážok by tak mala vzrásť z 3,60 eura na 3,83 eura, čo predstavuje zvýšenie o 23 centov. Zvýšenie by podľa rezortu práce malo mať pozitívny vplyv na približne 724.000 zamestnancov.
Stúpnuť majú aj cestovné náhrady. Pre časové pásmo päť až 12 hodín trvania pracovnej cesty majú ísť nahor zo 4,80 eura na 5,10 eura, pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín trvania pracovnej cesty sa náhrady zvýšia zo 7,10 eura na 7,60 eura a pre časové pásmo nad 18 hodín trvania pracovnej cesty náhrady vzrastú z 10,90 eura na 11,60 eura.
Bratislava 25. apríla 2019 (TASR/HSP/Foto:SITA-Ľudovít Vaniher)
Štát by nemal špekulovať, ale okamžite by mal dokončiť projekt Rázsochy. Na tlačovej konferencii to vo štvrtok povedal člen Výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo Marek Krajčí (OĽaNO). Najnovšie rokovania o odkúpení súkromnej nemocnice Penty štátom sú podľa opozičného hnutia OĽaNO nevhodné, pretože projekt nebude spĺňať to, čo slovenské zdravotníctvo potrebuje
Na snímke Marek Krajčí
“Žiadame preto predsedu vlády Petra Pellegriniho (Smer-SD), aby prestal ťahať slovenských pacientov za nos a nezakrýval neschopnosť posledných vlád Smeru-SD. Žiadame ho, aby čím skôr dokončil projekt Rázsochy a zlepšil podmienky slovenským lekárom tak, aby neodchádzali do zahraničia, prípadne k súkromníkom,” povedal Krajčí.
Nemocnicu na Rázsochách označil poslanec “za tunel Višňové slovenského zdravotníctva”. Pripomenul, že doterajšia výstavba skeletu na Rázsochách, ktorá sa začala približne pred 30 rokmi, stála 80 miliónov eur. Ďalších 65 miliónov stálo udržiavanie a stráženie stavby.
Pellegrini sa spolu s ministerkou zdravotníctva SR Andreou Kalavskou (nominantka Smeru-SD) a odborníkmi stretli v stredu (24. 4.) so zástupcami Penty. Rokovali o možnosti odkúpenia rozostavanej nemocnice Bory v bratislavskej mestskej časti Lamač. Táto nemocnica však podľa premiéra nespĺňa parametre toho, čo potrebuje veľká moderná univerzitná nemocnica v Bratislave. Preto chce v najbližšom období presvedčiť skupinu Penta, aby štátu ponúkla svoju nemocnicu budovanú v lokalite Bory, ktorej projekt by však bolo potrebné rozšíriť.
Otázku nemocnice podľa Pellegriniho treba doriešiť počas mája. Premiér pripúšťa, že pokiaľ sa budú stavať Rázsochy, nová štátna univerzitná nemocnica by za tou súkromnou na Boroch mohla meškať asi dva roky. Postavená by tak mohla byť okolo roku 2024.
Zástupcovia lekárov, ktorí sa na rokovaní zúčastnili, sú za postavenie Rázsoch. Zhodujú sa na tom, že štát potrebuje komplexnú univerzitnú nemocnicu aspoň s 1000 lôžkami.
