Bratislava 1. júla 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Prezident Andrej Kiska sa tvári ako morálna autorita, no podľa výberu ľudí, ktorými sa obklopil to tak nevyzerá. Jeho poradca Rado Baťo totiž používa vulgárny slovník a uráža ľudí pre ich odlišné politické názory. Baťo sa pustil do poslanca Ľuboša Blahu a nazval ho pripečeným. Po následnej reakcii Blahu ho Baťa dodatočne nazval pošukom.
Na snímke Ľuboš Blaha
Kiskov poradca Rado Baťo si na sociálnej sieti rozhodne servítku pred ústa nedáva. Vládneho poslanca Ľuboša Blahu pomenoval nelichotivým prívlastkom:
“Smer vedie hybridnú dezinformačnú vojnu proti vlastnej krajine systematicky a dlhodobo. Nedajme sa pomýliť tým, že dnes má táto vojna tvár pripečeného Blahu a bezobsažného Pellegriniho.”
Na Baťove tvrdé slová zareagoval aj samotný Ľuboš Blaha: “Priatelia, píšete mi o nejakom statuse Rada Baťa. Netušil som, kto to je, tak som si to meno vygooglil. A stále som si nebol istý, prečo by som mal na neho reagovať – jediné, čo podľa wikipédie v živote dosiahol, je to, že ženu, ktorá by mohla byť jeho matkou, označil za “mimozemšťanku”, čiže zjavne je to hulvát a primitív. Inak nič.”
Následne sa však Blaha poriadne rozpísal a Baťovi nič nedaroval. Podľa Blahu je Baťa vizitkou Andreja Kisku:
“Po prvé, milý pán Baťo, všetky tie reči o hybridných vojnách, ruských agentoch a zlých Putinoch sú len dôkazom, že jednoducho neviete diskutovať. Ak narazíte na argument, ktorý vybočuje z vašej neoliberálnej ideológie, okamžite to musí byť svetové sprisahanie na čele s Putinom a Ficom. A najnovšie aj s Blahom a Pellegrinim. Nedokážete akceptovať iný názor a nedokážete sa s ním inteligentne vysporiadať. Ostáva sa vyhovárať na “hybridné vojny”, “dezinformácie”, “extrémizmus”.
Blaha si naopak myslí, že “pripečené” sú prejavy Andreja Kisku: “Nič “pripečenejšie” a “bezobsažnejšie”, ako sú prejavy Vášho šéfa, nikdy nezočilo svetlo sveta. Však Váš milovaný boss, ktorému robíte podržtašku, dokola číta iba tie isté frázy, marketingové floskule a prázdne slogany. Jediné, čo je v jeho prejavoch autentické, to sú jeho patetické povzdychy. Nič viac. Vy to nevidíte, akú hanbu robí prezidentskému úradu? Alebo mu to rovno radíte?”
Hybridnú vojnu podľa Blahu nešíri SMER, ale práve Andrej Kiska: “Robíte pre človeka, ktorý šíri nenávisť proti Rusku, hlása militarizáciu a zbrojenie. Alebo aby som použil váš slovník – robíte pre človeka, ktorý šíri americkú hybridnú vojnu a dezinformácie. Aby zbrojil proti krajine, ktorá má desaťnásobne nižší rozpočet na armádu ako NATO. Uvedomujete si vôbec, pán Baťo, že robíte užitočného idiota americkým zbrojárom? Že šírite vojnové myslenie?”
Kiska sa podľa Blahu zjavne obklopil ľuďmi bez vzdelania, morálky a úcty k človeku. “A tak aj pôsobí na svojom poste. Zmätene, nemorálne a arogantne. Ako jeho slaboduchý poradca.”
Na slová Ľuboša Blahu okamžite zareagoval Rado Baťo a okomentoval to svojským spôsobom: “Aha, pošuk o mne píše!!!!”
Andrej Kiska obklopením sa takýmito ľuďmi len znížil svoju morálnu autoritu a kvôli agresívnym liberálom polarizuje spoločnosť. Snáď si ľudia pri najbližších voľbách konečne zvolia prezidenta, skutočného štátnika za ktorého sa nebudeme musieť hanbiť.
Polícia v sobotu (30.6.) večer na východe Slovenska zatkla odsúdeného Jozefa Leška (42) z tzv. skupiny okoličányovcov. Leško bol na úteku od apríla tohto roku, keď mu Najvyšší súd (NS) vymeral trest vo výške 24 rokov odňatia slobody. “Po zatknutí bol tak okamžite eskortovaný na miesto výkonu trestu,” potvrdila v nedeľu polícia na svojej facebookovej stránke.
Na snímke Jozef Leško
Na úteku je naďalej na doživotie odsúdený Róbert Okoličány. “Ako sme avizovali, príde rad aj na neho, čo dokazuje včerajšie zadržanie jeho blízkeho človeka,” uviedla polícia.
V prípade skupiny Róberta Okoličányho, označovaného za bossa východoslovenského podsvetia, NS SR 11. apríla vyniesol rozsudok s tromi doživotnými trestami. Ďalším členom skupiny udelil dlhoročné tresty odňatia slobody. V prípade figurovalo spolu 16 obžalovaných, ktorých prokurátor vinil z 20 skutkov. Podľa súdu sa dopustili trestných činov ako založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej a teroristickej skupiny, viacerých vrážd, nedovoleného ozbrojovania, lúpeže, vydierania či krádeže.
V deň pojednávania NS polícia zatkla Jaroslava Potučka, ktorý dostal doživotný trest a bol na úteku. V nasledujúcich dňoch vypátrala ďalšie odsúdené osoby, ktoré taktiež na súdne pojednávanie nemuseli prísť a boli právoplatne odsúdené.
Podľa spravodajského portálu noviny.sk polícia chytila Leška v Košiciach v sobotu pred 20.00 h. Na zatknutí Leška, spájaného s vraždou konkurenčného bossa Jozefa Estóka, sa podieľali okrem Pohotovostného policajného útvaru aj policajní pátrači a členovia protiteroristickej jednotky NAKA východ.
Bratislava 1. júla 2018 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok, Martin Baumann)
Slovensko v nedeľu prebralo svoje piate predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke (V4). Ako ďalej TASR informoval tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR, predsedníctvo potrvá rok, a to do 30. júna 2019. SR ho prebralo od Maďarska a budúci rok ho odovzdá Česku.
Ilustračné foto
Cieľom Slovenska je v rámci predsedníctva zachovať primeranú programovú kontinuitu týchto troch predsedníctiev, maďarského, slovenského a českého.Predsedníctvo SR chce podľa rezortu diplomacie zdôrazniť dôležitosť V4 ako nástroja regionálnej spolupráce a garanta regionálnej stability a dobrých susedských vzťahov.
“Zároveň chce potvrdiť, že V4 je integrálnou súčasťou Európskej únie (EÚ). Pod vedením Slovenska sa V4 bude aktívne podieľať na diskusii o budúcnosti EÚ a prispievať tak k riešeniam aktuálnych výziev, ktorým v súčasnosti spoločne v Únii čelíme. V neposlednom rade chce Slovensko ako predsednícka krajina prichádzať s konštruktívnymi návrhmi a riešeniami, ktoré by boli široko akceptovateľné,” napísalo ministerstvo vo vyhlásení.
Slovenské predsedníctvo chce priniesť tiež konkrétne výsledky v prospech občanov v troch prioritných programových oblastiach. Prvou je Silná Európa, ďalšou Bezpečné prostredie a treťou Inteligentné riešenia. “Dôraz budeme klásť na posilňovanie vnútornej dynamiky, konkurencieschopnosti, bezpečnosti a súdržnosti vyšehradského regiónu, čo je vyjadrené mottom Dynamický Vyšehrad pre Európu,” dodal rezort diplomacie.
Slovensko sa ujalo ročného rotujúceho predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke
Mottom slovenského predsedníctva je “Dynamický Vyšehrad pre Európu” a program má postavený na troch hlavných prioritách – silná Európa, bezpečné prostredie a inteligentné riešenia.
Predseda vlády SR Peter Pellegrini predsedníctvo oficiálne prevzal už vo štvrtok 21. júna v Budapešti z rúk maďarského premiéra Viktora Orbána.
“Preberáme predsedníctvo v relatívne citlivom politickom období, keď Európa má veľa otvorených otázok, ale tu chcem byť konštruktívny partner, ktorý prichádza s konštruktívnymi návrhmi riešení,” povedal pri tejto príležitosti Pellegrini.
Cieľom slovenského predsedníctva je podľa neho priniesť konkrétne výsledky na prospech občanov krajín V4.
Zámerom predsedníctva je tiež podľa jeho programu “zdôrazniť našu jednoznačnú orientáciu na Európu ako priestoru, ktorý je pre ďalší rozvoj celého regiónu životne dôležitý”. V rámci priority silná Európa sa chce preto usilovať o aktívny prístup V4 v rámci diskusií o budúcnosti EÚ a pri rozhodnutiach o jej kľúčových politikách. Zároveň plánuje intenzívne spolupracovať s európskymi partnermi, akými sú Nemecko, Francúzsko, severské a pobaltské krajiny či Benelux.
Slovensko bude Vyšehradskej štvorke predsedať po piaty raz. Naposledy to bolo v rokoch 2014-15 pod mottom “Dynamický Vyšehrad v EÚ a vo svete”.
Na snímke minister obrany SR Peter Gajdoš
Rezort obrany má počas predsedníctva viaceré hlavné priority
Prioritami v oblasti obrany počas slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke (V4) bude príprava Bojovej skupiny Európskej únie (EÚ), spoločná ochrana vzdušného priestoru a spolupráca v rámci PESCO. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Danka Capáková. Slovensko v nedeľu prebralo predsedníctvo vo V4.
Rezort obrany sa zameria najmä na prípravu Bojovej skupiny Európskej únie krajín V4 a Veliteľstva spoločnej logistickej podpornej skupiny V4, ktoré spoločne budujú v prospech Severoatlantickej aliancie (NATO). “Dominantnými témami v rámci prehlbovania vzájomnej spolupráce budú výmena skúseností v rámci iniciatívy PESCO a koordinácia národných postojov nielen v rámci formátu Vyšehradskej skupiny, ale aj v NATO a EÚ,” vysvetlila Capáková.
“Vyšehradská skupina je dnes silnou značkou, ktorej vplyv presahuje hranice regionálnej spolupráce. A vďaka mnohým spoločným postupom v zásadných otázkach je rešpektovaným zoskupením aj v štruktúrach NATO a EÚ. Aj napriek viacerým globálnym krízam zaznamenali krajiny V4 dynamický rozvoj a stabilný pokrok, ktorý je badateľný aj v rámci príspevku krajín V4 k bezpečnosti euroatlantického priestoru. Aj táto skutočnosť potvrdzuje adekvátnosť hlavného motta slovenského predsedníctva, ktoré je možné nájsť aj v samotnom predsedníckom logu ‘Dynamický Vyšehrad pre Európu’,” vysvetlil šéf rezortu obrany Peter Gajdoš (SNS). Verí, že na všetky doterajšie úspechy nadviažu aj počas predsedníctva a rozpracované projekty dotiahnu do úspešného konca.
Okrem pokračovania v príprave Bojovej skupiny EÚ krajín V4, ktorá bude v pohotovosti v druhej polovici roka 2019, teda bezprostredne po ukončení slovenského predsedníctva, má rezort obrany ambíciu pokračovať v prehlbovaní spolupráce aj v oblasti obranného plánovania, rozvoja vojensko-technických spôsobilostí, vzdelávania, výcviku, cvičení, vojenskej medicíny či spoločnej ochrany vzdušného priestoru, uviedla Capáková. Počas predsedníctva má rezort obrany v pláne otvoriť aj diskusiu o prípadnom spoločnom projekte PESCO v rámci niektorej z ďalších fáz tejto iniciatívy.
Aj počas predsedníctva budú krajiny podľa jej slov upriamovať svoju pozornosť na pomoc a podporu Ukrajine a ostatným dôležitým partnerským krajinám v Európe formou odovzdávania skúseností a podpory pri realizácii reforiem bezpečnostného sektora. “Zamerajú sa aj na posilňovanie vzájomných interakcií EÚ a NATO, a to v súlade so Spoločnou deklaráciou lídrov EÚ a NATO o posilnení strategickej spolupráce a aktuálnym vývojom na pôde oboch organizácií,” dodala.
Analytička: Výzvou pre slovenské predsedníctvo vo V4 bude napraviť jej imidž
Pre slovenské predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke bude výzvou napraviť negatívny imidž, ktorý skupina získala svojím postojom k migrácii. V rozhovore pre TASR to povedala Darina Malová z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Samotné slovenské priority sú podľa nej vágne, čo je však pre predsedníctvo vo V4 bežné.
Dobré meno z minulosti, ktoré V4 podľa Malovej získala najmä vďaka práci Medzinárodného vyšehradského fondu, prekryla nezvládnutá komunikácia skupiny ohľadom migračnej krízy. Práve tá však V4 stmelila. “Nebyť migračnej krízy, V4 by sa k sebe nedostala tak blízko, ako je v súčasnosti,” myslí si Malová. Podľa nej to však nebol dobrý krok. “Vyšehradskí politici vybudovali imidž krajín, ktoré iba berú a nie sú solidárne,” konštatuje.
Slovensko sa v porovnaní s ostatnými krajinami javí ako najproeurópskejšie, podľa Malovej však ide o pragmatickosť, ktorá charakterizuje celý vzťah Slovenska k EÚ. “Slovensko plní predovšetkým technokratické záväzky, ktoré súvisia s naším členstvom v eurozóne. Pokiaľ ide o ostatné otázky, tam sa Slovensko veľmi nelíši od Česka a do istej miery Poľska,” upozornila s tým, že Maďarsko má vzhľadom na svoje hranice a vládu napríklad k migrácii iný postoj – robí aj rezolútne kroky pre jej zastavenie.
Zvolené priority slovenského predsedníctva politologička hodnotí pozitívne, upozorňuje však, že nie je jasné, akým spôsobom budú naplnené. Preto sa ani nedá počítať s tým, že sa ich podarí dosiahnuť. Podľa nej však nejde o výnimočnú situáciu. “Priority V4 bývajú veľmi všeobecné. Predsednícka krajina nikdy nedokáže garantovať, že sa úloha zrealizuje,” vysvetľuje Malová. Priority sa preto často opakujú – či už v rámci predsedníctiev jednotlivých krajín, alebo celkovo v rámci V4.
Bratislava 1. júla 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára teší, že sa európski lídri pri otázke migrantov dohodli na riešeniach bez povinných kvót. Napísal to na sociálnej sieti Facebook.
Na snímke predseda strany Most-Híd Béla Bugár
“Považujem to za významný dôkaz toho, že lídri pristupujú k jednotlivým otázkam EÚ veľmi zodpovedne. Každá dohoda, každý zdravý kompromis robí totiž Európu silnejšou, a o to by nám malo ísť predovšetkým. Slovensko má šancu byť silnejšie len v silnej Európe,” zdôraznil Bugár.
Lídri EÚ dosiahli v piatok (29.6.) na summite v Bruseli dôležitú dohodu o migrácii. Štáty EÚ budú môcť na svojom území zriadiť migračné hot-spoty, v ktorých sa má operatívne určiť, ktorý migrant zachránený na mori má nárok na azyl a ktorý bude vrátený do vlasti. Z Talianska, ktoré čelí najväčšiemu náporu migrantov, si jednotlivé krajiny majú prisťahovalcov preberať na dobrovoľnej báze, teda bez vytyčovania kvót.
EÚ bude okrem toho pracovať aj na koncepte vzniku centier mimo Európy – pravdepodobne v severnej Afrike, do ktorých by mali byť prepravovaní migranti zachránení na mori, a v spolupráci s medzinárodnými organizáciami by sa potom rozhodovalo, ktorý z nich bude mať nárok na azyl a môže byť prevezený do Európy. Ekonomickí migranti budú repatriovaní.
Medzi prioritami migračnej politiky EÚ sa v záverečnom dokumente uvádza aj nutnosť navýšiť objem financií pre operácie, ktorých cieľom je brániť ilegálnemu prenikaniu migrantov do krajín EÚ, a poskytnúť finančnú podporu analogickým aktivitám na území Turecka a v štátoch Afriky.
Bratislava/Kyjev 1. júla 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Christian Bruna)
Pred Zahraničný výbor Národnej rady predstúpil budúci slovenský veľvyslanec na Ukrajine Marek Šafin, aby poslancov informoval o svojich plánoch na svojom budúcom pôsobisku. Na Ukrajine v minulosti už niekoľko rokov pracoval, dôverne ju pozná a poslancom porozprával veľmi zaujímavé veci. Niektoré z nich zazneli z oficiálnych miest po prvýkrát.
Ilustračné foto
„Ukrajina by sa rada stala členským štátom Európskej únie,“ uviedol svoje vystúpenie pred členmi zahraničného výboru budúci veľvyslanec v tejto krajine. „Podľa reakcií niektorých členských krajín to však tak skoro nebude. Krajina momentálne prechádza veľmi zložitým obdobím. Potom ako v roku 2014 deklarovali snahu dostať sa do euroatlantických štruktúr, vyvolalo to nesúhlas ich veľkého suseda, ktorý Ukrajinu považuje za svoje takzvané blízke zahraničie. Stali sa tam udalosti, o ktorých informovali médiá po celom svete.“
„Našou snahou bolo a bude, aby sme mali na hranici suseda, ktorý bude predvídateľný, bezpečný, a od ktorého nebude hroziť žiadna destabilizácia. Preto sa snažíme Ukrajine maximálne pomáhať, podporujeme ju a budeme ju podporovať v tom smerovaní, ktoré si vybrala. A zároveň by sme boli veľmi radi, keby sa vyriešil problém, ktorý dnes v krajine existuje,“ sformuloval postoj Slovenska k situácii v najväčšej susednej krajine Šafin. „To však nebude možné bez toho, aby sa o riešenie usilovali obidve strany konfliktu.“
„Nesmieme zabudnúť, že na Ukrajine žije aj slovenská menšina,“ upozorňuje Šafin. „Táto je historicky sústredená v Zakarpatí, kde pôsobí aj slovenská škola, resp. ukrajinská škola s vyučovacím jazykom slovenským. Od prvého po štvrtý ročník sa deti učia všetko v slovenčine a od piateho do deviateho ročníka majú slovenčinu ako jeden z predmetov. Slovensko dosť významne tejto škole pomáha, či už finančne alebo učebnicami, a pomáhajú aj slovenskí podnikatelia.“
Čo môže Slovensko urobiť pre Ukrajinu? Šafin hovorí: „My vieme pomerne veľa urobiť v rámci Vyšehradskej štvorky, všetky štyri krajiny dohromady. Ibaže tu je teraz ten problém, že maďarská menšina dosť tvrdo vystúpila proti novému ukrajinskému jazykovému zákonu a Maďarsko, ako aj teraz nedávno minister zahraničných vecí Maďarska Szijjártó povedal, mieni chrániť Maďarov kdekoľvek a proti komukoľvek. Oni sa rozhodli, že ich najlepšou obranou je útok a snažia sa blokovať Ukrajincov na multilaterálnych fórach. My si myslíme, že to tam nepatrí, že to je čiste bilaterálny problém a mali by sa dohodnúť oni medzi sebou, najlepšie bez sprostredkovateľov. Najhorší variant asi je uzavrieť sa do svojich zakopaných pozícií a nechcieť počuť čo hovorí druhá strana. Z takýchto situácií potom môžu vzísť konflikty, v najhoršom prípade aj ozbrojené.“
Šafin rozpráva o postavení maďarskej menšiny na Ukrajine: „Maďarská menšina je sústredená v oblasti miest Mukačevo a Beregovo. Oni majú systém menších škol, pravdepodobne sú čiastočne finančne podporované z maďarskej strany. A potom sú na Zakarpatí maďarské školy, kde však neučia ukrajinčinu, pretože tieto kompletne prešli na maďarčinu. To znamená, že nový jazykový zákon ukrajinských Maďarov citeľne zasiahol, hoci v skutočnosti nebol namierený proti nim. Zavádza podmienky, že v materinskom jazyku by sa mali deti učiť prvé štyri roky a zvyšných päť rokov by mal byť jedným z predmetov. Ukrajina sa tým snaží ich naučiť za prvé štyri roky ukrajinsky tak, aby si našli uplatnenie nie iba v Maďarsku, lebo tí ľudia väčšinou potom odchádzajú do Maďarska, ale aby sa mohli uplatniť na celej Ukrajine, prípadne v Rusku, Bielorusku či inde. Možno je to zatiaľ nepopulárne, ale deťom sa tak rozširuje sféra uplatnenia.“
Budúci veľvyslanec na Ukrajine hovoril aj o zavedení bezvízového styku: „Bezvízový styk bol krajine udelený do veľkej miery vďaka Slovensku. Môžem povedať, že sme nad tým strávili veľmi dlhý čas. Bolo treba niektorým západným spojencom vysvetliť, že ľudia, ktorých sa oni obávajú, teda predstavitelia šedej a inej ekonomiky a podobní, tí už sú dávno tu, pretože tí dokážu splniť akékoľvek podmienky, dokážu predložiť akýkoľvek papier.“
Šafin vysvetľuje dôvody tohto rozhodnutia: „Ten bezvízový styk je skôr o pyschológii, aby sa Ukrajinci necítili byť občanmi tretej kategórie a nemuseli postávať pred veľvyslanectvami. My keď vydávame víza, dávame veľmi veľa, asi 40 percent víz bez poplatkov – či už Rusom v Rusku, Bielorusom. Čiže obmedzujeme vyberanie poplatkov na maximálne možnú mieru, ako nám to len dovolí schengenský systém. Je to preto, aby sme ukázali tým jednoduchým ľuďom, obyčajným občanom, že je možnosť cestovať do zahraničia, a že existuje aj iný svet, než ten, ktorý poznajú doma.“
„Išlo o to, aby človek, keď sa rozhodol cestovať, nemusel dva mesiace čakať, kým sa žiadosť vybaví. Oni veľakrát nestáli osobne pred tými ambasádami, kde tie ceny sú fixné, ale tým, že Ukrajina je veľká, nechávali si to sprostredkovať rôznymi agentúrami, kde z ceny napríklad 35 eur za víza vyrastie poplatok na 600 – 700 eur a v Rusku, kde sú ceny o niečo vyššie, aj na tisíc,“ pokračuje Šafin. „Čiže aj to bolo motívom pre nás, aby sme sa snažili vyrokovať ten bezvízový styk. Teraz občania, ktorí majú biometrické pasy, keď na hranici preukážu dostatočné finančné prostriedky, môžu na územie Schengenu vojsť. Myslím si, že to pomáha a je to aj určitá reklama pre Slovensko. Tí ľudia, keď sem prídu, tak sa na Ukrajinu aj vrátia, pretože tí, ktorí chceli z Ukrajiny odísť, sú už dávno preč.“
Na otázku poslanca, prečo príslušníci slovenskej národnostnej menšiny na Ukrajine si berú maďarské občianstvo a majú maďarské pasy, Šafin odpovedal: „Treba povedať, že Maďari rozdali dosť veľa pasov, a nielen oni, ale donedávna to robili aj Rumuni. Slováci ich brali hlavne preto, že postup nášho úradu pre zahraničných Slovákov – bohužiaľ, musím to priznať – bol liknavý a neúmerne sa preťahovali procesy vydávania preukazu zahraničného Slováka. A to ešte nebol pas, ale len preukaz zahraničného Slováka: kto ho má, uľahčuje mu to pohyb v tej príhraničnej 50-kilometrovej zóne, prípadne návštevy na Slovensku a tak podobne. Na rozdiel od nás Maďari, Poliaci, Rumuni reagujú veľmi pružne. Mám však signály z Ukrajiny, že už nastalo určité zlepšenie, už sa ľudia nesťažujú (dúfajme, že to nie je preto, že už väčšina má maďarské pasy, pozn. red.). Treba však povedať, že títo ľudia nezostávajú v Maďarsku. Oni síce prejdú hranicu do Maďarska, ale zamestnajú sa u nás alebo v Čechách, prípadne idú ešte ďalej. O týchto veciach sa príliš nepíše, chcel som len priblížiť, že takto to funguje.“
Poslanci sa pýtali aj na možnosti získania kvalifikovaných pracovných síl z Ukrajiny pre naše firmy. Šafin vysvetlil: „Treba si uvedomiť, že približne jeden a pol milióna Ukrajincov je v Poľsku, okolo dvestotisíc v Čechách, niekoľko stoviek tisíc v Nemecku, veľmi veľa Ukrajincov svojho času odcestovalo do Portugalska, takže neviem či sa nám podarí ešte nejakých špecialistov prilákať na Slovensko. Teraz sa začal program vzdelávania na ukrajinských vysokých školách v spolupráci so slovenskými vysokými školami zameraný hlavne na informačné technológie, sú tu misie v Charkove či v Odesse. Jednou z vecí, ktoré plánujem urobiť po mojom príchode, je prejsť Ukrajinu po školách a skúsiť nadviazať spoluprácu. Viem, že aj Slovenská akadémia vied má záujem o doktorandov z Ukrajiny v rôznych oblastiach a tiež sa na tom pracuje.
Bratislava 1. júla 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Novela zákona o politických stranách neprispeje k transparentnosti pri nakladaní strán s financiami. Myslí si to predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič, podľa ktorého by strany mali mať peniaze na transparentnom účte.
Na snímke opozičný poslanec a predseda hnutia OĽaNO-NOVA Igor Matovič
Poukazuje, že podľa návrhu by mali mať politické strany peniaze uložené na účte v Štátnej pokladnici, čo však, ako tvrdí Matovič, nie je riešenie. “Chcú tak ublížiť tým, ktorí si zhodnocujú voľné peniaze na účtoch v komerčných bankách, ale transparentnosti to nepomôže,” poznamenal pre TASR Matovič.
Podľa neho by strany mali mať riadny verejný transparentný účet a viditeľné všetky pohyby na účte. To je aj jedna z troch podmienok, po splnení ktorých je ochotný podporiť návrh koalície na zmenu pravidiel fungovania politických strán.
Ďalej žiada, aby politické strany zverejňovali všetkých svojich členov, nie iba podľa limitu, ktorý má novela zaviesť. A tiež chce, aby politické subjekty zverejňovali všetky svoje faktúry a zmluvy. Pokiaľ tieto tri zmeny v zákone nebudú, Matovič novelu nepodporí.
Matovič naďalej trvá na tom, že ak aj zmeny navrhnuté koalíciou prejdú v parlamente, hnutiu OĽaNO to neublíži. “Naše štruktúry, ktoré sú neformálne, sú v pohotovosti. Sú to ľudia, ktorí nám fandia a pomáhajú nám aj bez toho, aby mali stranícku knižku,” uviedol s tým, že OĽaNO bude mať toľko členov, koľko bude vyžadovať zákon.
Novela zákona o politických stranách je v druhom čítaní. Má určiť limity na členov pre politické strany, ktoré chcú kandidovať do volieb do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu. Tiež má zabrániť kupovaniu strán, zaviesť moratórium na zmenu názvu subjektu a upraviť nakladanie s finančnými darmi. Vznik strany by nemal byť podmienený minimálnym počtom členov.
Novela má upraviť aj spôsob nakladania s finančnými darmi, ktoré boli vložené na transparentný účet v rozpore so zákonom. Hovorí tiež o dištancovaní sa od neželaného daru.
Strany by podľa návrhu museli informovať o významných obchodných partneroch. Významným obchodným partnerom by mal byť ten, kto strane dodal tovar, alebo poskytol službu v príslušnom kalendárnom roku v celkovej hodnote vyššej ako 25.000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty.
Zmeny sa majú dotknúť aj transparentného účtu. Mal by verejnosti zobrazovať nielen údaje o platiteľovi, ale aj o príjemcovi finančných prostriedkov.
Predseda klubu SNS Tibor Bernaťák návrh novely v parlamente obhajoval. “Návrh novely zákona nie je proti niekomu, ale je za niečo,” zdôraznil. Podľa jeho slov je cieľom zákona posilniť transparentnosť politických strán a ich demokratické fungovanie.
Bernaťák zároveň uviedol, že predkladatelia sú o návrhu pripravení rokovať s ostatnými stranami.
Analytik a momentálne už aj kandidát na prezidenta, Eduard Chmelár sa pokúsil odhaliť svoj pôvod. Urobil to však svojským spôsobom, ktorý vyvoláva otázniky. Reagoval tak na rôzne narážky ľudí , že má “neslovanský” vzhľad. Chmelár tvrdí, že nezáleží na pôvode a preto je Žid, Moslim, Róm atď. Nakoniec však uviedol, že pochádza z evanjelickej rodiny. Zaujímavé však je, že vymenoval rôzne národnosti od výmyslu sveta, no nespomenul, že je Slovák. Hanbí sa za to?
Eduard Chmelár
Eduard Chmelár reagoval na video kontroverzného nacionalistu Mariána Magáta, ktorý označil Chmelára za Žida. Politický analytik a kandidát na prezidenta priznal, že aj iní ľudia sa ho pýtajú na jeho národnosť.
“Kedysi dávno, pred nejakými 13 – 15 rokmi, ma na ulici zastavil starší pán, ktorý sledoval jeden televízny rozhovor so mnou a naoko dobromyseľne sa ma spýtal: „Prepáčte, ale nie ste vy náhodou Žid?“ Už-už som chcel zaprotestovať, keď som si spomenul na definíciu Jeana-Paula Sartra („Židom sa stáva každý, koho za Žida považujú“) a s rovnako milým úsmevom som mu odvetil: „Náhodou som.“ Čakal som, čo bude nasledovať, no pointa neprichádzala. Zarazený chlapík stratil niť. Nezmyselnou totiž nebola moja odpoveď, ale jeho otázka,” uviedol Chmelár príklad.
Ďalšia zápletka nastala, keď obhajoval práva Palestínčanov: “Keď som o tejto príhode napísal v blogu, v ktorom som obhajoval práva Palestínčanov, odvolajúc sa na Sartrovu myšlienku som napísal: „V tomto zmysle som Palestínčanom.“ Je to zvláštne, ale definícia dr. Hubálka – že len s tretinou ľudí sa dá racionálne diskutovať, tretine chýba kontextuálne myslenia a tretina sú úplní idioti – je zrejme úplne namieste. To, čo sa potom začalo v internetových diskusiách diať, je totiž ako z humoristickej poviedky. „Naozaj vyzerá ako Palestínčan“ – zamudroval si jeden. „Chmelár sa priznal, že je Palestínčan,“ čítal som o deň neskôr. „Chmelár mi osobne potvrdil, že jeho otec bol Palestínčan,“ dozvedel som sa o týždeň.”
Chmelár dal následne žarty bokom a odpovedal na otázku, ktorú mu pokladajú viacerí ľudia: ” Bohužiaľ, nie som žid.”
Kandidát na prezidenta prezradil svoj pôvod: “Pochádzam zo starej evanjelickej rodiny, ktorej korene siahajú až do 17. storočia a ktorá vykonala pre túto krajinu veľmi veľa. Keď hovorím, že na to odpovedám poslednýkrát, nerobím to preto, že by ma to urážalo, ale preto, že to považujem za urážlivé voči židom.”
Chmelár však nevidí najmenší dôvod na to, aby bola príslušnosť k nejakej etnickej či náboženskej skupine biľagovaná. Tvrdí, že takéto praktiky treba tvrdo odmietnuť a zo solidarity voči židovskému obyvateľstvu ich neuplatňuje a nikdy sa nebude vyviňovať z podobných narážok.
Tento kandidát na prezidenta sa zrejme považuje za “svetoobčana”: “Áno, som Žid, som Palestínčan, som Róm, som Kurd, som gay, som moslim v utečeneckom tábore i pravoslávny kresťan v Alexandrii, som mexické dieťa, ktoré dal Trump zavrieť do klietky i znásilňovaná indická žena, ktorej nedovolia ísť na potrat, som detský otrok v Bangladéši i detský vojak v Kongu. Keď vojdem do synagógy, dám si jarmulku z úcty k ich posvätným tradíciám – rovnako ako keď vchádzam do kostola, dám si dolu čiapku a keď vchádzam do mešity, vyzujem sa. A taký istý rešpekt očakávam od iných aj k môjmu presvedčeniu. Ctím si duchovné tradície všetkých ľudí, pretože som humanista rozvíjajúci osvietenecké tradície tolerancie.”
Je však zaujímavé, že Chmelár, vymenoval skoro všetky etniká a národnosti sveta, no nespomenul, že je Slovák. V celom svojom statuse to nespomenul ani raz. To svedčí o Chmelárovom nastavení a podobne ako aj iní pseudohumanisti zrejme Slovákov a Slovensko nemá príliš v láske.
Bratislava/Kyjev 1. júla 2018 (/HSP/Foto:TASR/AP-Efrem Lukatsky)
Budúci slovenský veľvyslanec na Ukrajine Marek Šafin informoval na zasadnutí Zahraničného výboru NR SR poslancov aj o konflikte, ktorý od roku 2014 prebieha v tejto krajine. Šafin na Ukrajine pôsobil v rokoch 2010 – 2014 a jeho rozprávanie, ako výpoveď priameho účastníka udalostí, ktoré tam prebiehajú na pozadí väčšieho geopolitického obrazu, je viac než zaujímavé. A to aj napriek tomu, alebo možno práve preto, že ako profesionálny diplomat nemá, ba priam nesmie byť politicky angažovaný viac, než sú inštrukcie, ktoré dostáva od nadriadených.
Ilustračné fotto
Majdan
„V prvých dňoch Majdanu tam bolo také normálne publikum,“ rozpráva M. Šafin, „boli tam ľudia, ktorí vyzerali civilne, mali požiadavky ako ,nebite naše detiʻ, ,chceme spravodlivosťʻ a podobne. Bez problému sme prechádzali od demonštrantov k policajtom a späť, poznali nás a brali to normálne. Ale potom, to som už pozeral tie udalosti v televízii na ambasáde v priamom prenose, som si všimol, že sa publikum vymenilo. Boli tam chlapi v maskáčoch, evidentne ozbrojení, bolo vidno samopaly, pušky, brokovnice, zrezané hlavne, pištole, sekery – hovorím tak, ako som to videl. Vtedy som vojenskému pridelencovi povedal, že niečo sa stane a bude to zlé. A na druhý deň ráno sa začalo strieľať.“
„Videl som vojakov ministerstva vnútra, to boli vlastne vojaci základnej služby. Oni mali iba fľašu vody a pelendrek, možno štít, alebo ani to nie, a iba držali ľudskú reťaz,“ spomína Šafin na obete z radov vojakov, ktorých ozbrojení „demonštranti“ mlátili a zabíjali. A hovorí: „Potom ich nová vláda dala dohromady s tými, proti ktorým boli, a sformovala z nich všetkých Národnú gardu – čo nebolo, podľa mňa, najlepšie rozhodnutie. Takisto je veľmi zvláštne, že stromy na Inštitútskej ulici boli hneď spílené, aby sa nedalo zistiť odkiaľ sa vlastne strieľalo.“
„Na Majdane som bol prakticky každý deň. A každý večer sme boli v štábe, pretože organizátori sa vlastne prikrývali nami, že keď tam sme na nejakom rokovaní, milícia nezaútočí.“ O perspektíve, že by sa podobné udalosti mohli zopakovať, Šafin hovorí: „Myslím si, že Majdan sa v dohľadnom čase nezopakuje, lebo také niečo si vyžaduje veľmi veľa finančných prostriedkov a organizácie, ktorá teraz pravdepodobne nie je k dispozícii. Vtedy sa to do veľkej miery stalo aj preto, že bývalý prezident Janukovyč nechal svojho syna, aby priamo siahol na biznis členom Strany regiónov, čím popudil mnohých podinkateľov, oligarchov, ktorí potom ten Majdan podporovali.“
Nový veľvyslanec opisuje aj principiálny postoj slovenskej strany k situácii na Majdane v tých dňoch: „Môžem povedať, že po Majdane, keď sa začali presúvať ranení do rôznych európskych štátov, aj my sme ich brali a oficiálne sme deklarovali, že neberieme len demonštrantov, ale aj zranených príslušníkov ministerstva vnútra a milície. To bolo vtedy dosť nepopulárne a pýtali sa nás, že prečo. My sme odpovedali: pre nás ste všetci Ukrajinci. Ak máme pomôcť Ukrajine a Ukrajincom, tak vám pomáhame. Pre nás nie je rozdiel medzi Ukrajincom, ktorý hovorí rusky, a Ukrajincom, ktorý hovorí ukrajinsky. A myslím si, že to takto bude aj do budúcna.“
Donbas
„Zažil som aj konflikt na juhovýchode a bol som v roku 2013 aj na Kryme,“ hovorí Šafin. „Vtedy som ľuďom hovoril, čo mi nie každý veril, že vojaci, ktorí tam sú, sú ruskí. Oni totiž mazali taktické čísla na transportéroch a zbraniach z ľavej strany a z pravej ostávali. Doma som vysvetľoval, že asi ťažko budú Ukrajinci jazdiť na obrnených transportéroch námornej pechoty s ruskou trikolórou na lapačoch vzduchu.“
Šafin hovorí o tom, aký jazykovo a národnostne nejednoznačný je východ Ukrajiny: „Môžem povedať, že v Donecku a vo veľkých mestách v Doneckej aj Luhanskej oblasti ľudia hovoria po rusky, alebo skôr zmesou ruštiny a ukrajinčiny. Tie banícke dediny, ktoré som mal možnosť vidieť, hovoria zase väčšinou ukrajinsky. Keď som sa stretol s prezidentom Porošenkom, povedal mi, že v zóne ATO, čiže takzvanej ,antiteroristickej operácieʻ sedemdesiat percent vojakov, ktorí tam pôsobia na ukrajinskej strane, je ruskojazyčných. Oni sa počítajú za Rusov, ale občanov Ukrajiny.“
Šafin hovorí o možnom príspevku Slovenska k riešeniu ukrajinského konfliktu: „Ten konflikt má veľmi veľa aktérov a naše prispenie k tomu, aby sa ukončil, môže byť výraznejšie hlavne v roku 2019, keď budeme predsedať Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Vlastne už teraz sa snažíme – pán Lukáš Parízek, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí tam bol v apríli, navštívil aj Mariupol a zónu dotyku znepriatelených strán, hovoril aj s našimi pozorovateľmi. Počas nášho predsedníctva v OBSE sa budeme snažiť maximálne využiť potenciál tejto organizácie – pretože zatiaľ nikto nič lepšie nevymyslel – aby sa urovnal tento konflikt, alebo aspoň aby sa vytvorili predpoklady na jeho urovnanie.“
„Hovorí sa v médiách aj v rôznych politických kruhoch o tom, že by bolo možné vyslať do Donbasu jednotky OSN, ale tam je zásadný rozpor v prístupoch. Ruská strana hovorí, že zastupuje tzv. separatistov, a že misia OSN by mala pôsobiť len na línii dotyku. Ukrajinská strana hovorí o stiahnutí všetkých ťažkých zbraní, ktoré tam sú.“ Šafin sa ako profesionálny diplomat nemôže prikloniť k žiadnej zo strán: „Nalejme si čistého vína, nie je bez viny ani jedna strana. Ostreľovanie je aj z jednej aj z druhej strany a nebudem teraz hovoriť, z ktorej viac.“
„Je tiež veľmi divné, keď sa v krajine objaví množstvo tankov, raketometov, transportérov, ktoré nikdy neboli vo výzbroji armád. Je smiešne tvrdiť, že ich ovládajú traktoristi a baníci. Na to, aby ste obsluhovali raketomet, potrebujete mať rôzne znalosti z matematiky, meteorológie, atď., z toho sa nedá strieľať len tak. Videl som jeden raketomet, z ktorého strieľali pravdepodobne baníci a asi po tretej rakete zhorel. Chýbali mu dve kolesá a celá zadná časť, bol nebezpečne naklonený a namiesto cieľa zbombardoval skleníky.“ Šafin spomína aj jeden z kľúčových faktov celej situácie: „Je tam množstvo dobrovoľníkov, množstvo žoldnierov. Žoldnieri sa objavujú na jednej i druhej strane v tých súkromných armádach, tzv. dobrovoľníckych bataliónoch. Práve takíto dobrovoľníci zastavili postup separatistov v roku 2014.“
„Pravda je aj to, že v rokoch 2013 a 2014 na Ukrajine fakticky neexistovala štátnosť. Neexistovala milícia, neexistovala armáda,“ opisuje budúci veľvyslanec stav krajiny po vyše desaťročí od rozdelenia Sovietskeho zväzu. „Niekedy od roku 2010 tam platila dohoda medzi ukrajinskou vládou a federálnou bezpečnostnou službou Ruskej federácie o tom, že táto mohla pôsobiť po celom území Ukrajiny. Potom sa situácia naraz zvrtla tak, ako sa zvrtla.“
„Ten konflikt je tam aj s prispením zahraničia, bohužiaľ,“ priznáva Šafin, „ale hlavne je tiež zapríčinený aj necitlivým prístupom novej vlády k jazykovej otázke. Ruskojazyční obyvatelia sa vlastne začali oficiálne brániť preto, lebo vystupovali proti utláčaniu ruského jazyka. Aj ten jazykový zákon, ktorý nedávno prijali, on je viacmenej v poriadku, zodpovedá aj našim normám, ale je otázne, či bolo treba tlačiť na to v ten konkrétny moment. Je jasné, že je to opatrenie namierené proti Rusku, snažia sa obmedziť vplyv Ruska, ako sa len dá. Ale sotva je teraz na to tá najšťastnejšia chvíľa. V tom zákone, myslím že v článku 7, sú vymenované všetky jazyky EÚ, ale ruština tam chýba. Keď sme priatelia, musíme si hovoriť veci priamo do očí, otvorene, a preto som sa ich spýtal ako sa má írska menšina v Kyjeve – írsky jazyk tam v tom zákone totiž je uvedený, na rozdiel od jazyka, ktorým hovoria milióny obyvateľov Ukrajiny. Myslel som si, že danú skutočnosť napadne Benátska komisia, ale tá vydala stanovisko… Benátskej komisie.“
Bratislava 1. júla 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Miroslava Siváková)
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) zvažuje, či v budúcoročných prezidentských voľbách podporí Františka Mikloška, alebo Mariána Čaučíka. “Očakávame, že v júli v tejto záležitosti nastane určitý posun. O samotnej podpore rozhoduje Rada KDH, ktorá bude pravdepodobne v septembri,” uviedol pre TASR Lukáš Martiška z komunikačného oddelenia KDH.
Na snímke predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Alojz Hlina
Predseda hnutia Alojz Hlina nedávno pripustil, že kresťanskí demokrati podporia v prezidentských voľbách Mikloška. Než Mikloško oznámil kandidatúru, KDH počítalo s Čaučíkom. “Meno Františka Mikloška vzbudzuje rešpekt,” skonštatoval Hlina.
KDH chce, aby prezidentské voľby prebehli dôstojne a aby konzervatívci mali relevantného kandidáta. “Kandidatúra Mikloška nie je v kontrapunkte voči žiadnemu z týchto záujmov,” uviedol Hlina s tým, že hnutie bude ešte situáciu vyhodnocovať. “My sme už predstavili príbeh pána Mariána Čaučíka. Ale zachováme sa zodpovedne, konštruktívne a racionálne. My to zhodnotíme,” uistil.
Expolitik Mikloško chce kandidovať ako občiansky prezidentský kandidát. O palác sa bude pokúšať tretíkrát. Kandidoval už v rokoch 2004 a 2009. Prvýkrát skončil som ziskom 6,5 percenta na piatom mieste. V roku 2009 dostal 5,4 percenta hlasov, čo stačilo na tretie miesto.
Prezidentské voľby budú na jar 2019. Termín vyhlasuje predseda Národnej rady SR. Právo voliť slovenského prezidenta má plnoletý občan SR. Voľba je dvojkolová. Znamená to, že ak v prvom kole volieb nezíska ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov voličov, do 14 dní sa uskutoční druhé kolo, na ktorom sa zúčastnia dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola. Termín vyhlási predseda parlamentu.
Bratislava 1. júla 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Koalícia sa zatiaľ nedohodla na novej systémovej úprave platov poslancov, po ktorej volali už koncom minulého roka. Most-Híd chcel, aby zmeny prišli čo najskôr, na jar. Naďalej na nich trvá, problém je u jeho koaličných partnerov, naznačuje strana Bélu Bugára.
Na snímke predsedovia koaličných strán zľava Andrej Danko (SNS), Robert Fico (Smer-SD) a Béla Bugár (Most-Híd)
“Postoj strany Most-Híd v otázke úpravy platov ústavných činiteľov sa nezmenil. Rokovania však nateraz neviedli k dohode, nakoľko naši koaliční partneri upustili od sľubu, ktorý dali svojim poslancom. Oni nesú zodpovednosť za vzniknutú situáciu – odmietnutie systémového riešenia,” uviedla pre TASR hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár.
TASR oslovila s otázkami aj SNS a Smer-SD. Ani jedna strana však zatiaľ neodpovedala. Predseda Smeru-SD Robert Fico nedávno povedal, že ho téma úpravy platov “osobne nejako nezaujíma”. SNS tiež hovorila, že to pre ňu nie je priorita.
Prípravu zmien odštartoval nesúhlas časti koaličných poslancov zo Smeru-SD, SNS aj Mosta-Híd s návrhom na zmrazenie platov v zrýchlenom režime, s ktorými prišiel pred Vianocami vtedajší premiér Fico. Situácia vyvolala napätie v koalícii. Fico pripúšťal spojenie hlasovania o zmrazovaní platov s dôverou vláde. Predseda Mosta-Híd Bugár odmietal takéto vydieranie poslancov.
Koaličné strany sa potom dohodli na príprave systémového riešenia úpravy platov.
Nateraz majú platy zvýšené o symbolické jedno euro. Tvrdili, že systémové úpravy treba prijať čo najskôr, pôvodne hovorili o jari. Zákon, cez ktorý sa malo odmeňovanie ústavných činiteľov meniť, bol na programe májovej schôdze parlamentu, ale vláda ho stiahla. Nebola totiž dohoda.
Hoci dohoda nevznikla, už pred niekoľkými mesiacmi koaliční lídri oznámili základné kontúry zmien. Plat poslancov a ďalších ústavných činiteľov sa nemal v budúcnosti odvíjať od priemerného zárobku v národnom hospodárstve, ale od takzvaného mediánu, teda od strednej hodnoty.
Ďalšou zmenou malo byť to, že plat poslancov by nebol rozdelený na dve časti. Paušálne náhrady by sa tak pripojili k základnému platu a celá zložka by podliehala odvodom. Dnes sú od nich paušálne náhrady oslobodené.
Bratislava 2. júla 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Neúmerné pokuty pre poslancov za ich výroky v Národnej rade (NR) SR sú zastrašovaním. Zhodli sa na tom predstavitelia opozičných strán SaS, OĽaNO, Sme rodina. Tí na pondelkovej tlačovej konferencii v Bratislave informovali o rozsudku prvostupňového súdu, podľa ktorého má poslanec NR SR Alojz Baránik (SaS) sudkyni Ayši Pružinec Erenovej zaplatiť 200.000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy za výroky, ktoré o nej povedal v parlamentnom pléne. Podobnej žalobe čelí aj Boris Kollár (Sme rodina).
Na snímke poslanec Alojz Baránik (SaS)
“Takáto suma za jeden jediný výrok je ekonomickou likvidáciou, ale v prvom rade zastrašovaním poslancov pri výkone ich mandátu. Súd týmto poprel, že poslanec má právo a povinnosť vyjadrovať sa na pôde parlamentu v súlade s jeho presvedčením a jeho mandátom,” povedal predseda SaS Richard Sulík.
Predsedovi hnutia Sme rodina Borisovi Kollárovi rovnako hrozí, že bude musieť zaplatiť 200.000 eur za nepravdivý výrok, za ktorý sa verejne ospravedlnil. O prípade neinformoval, pretože si myslel, že je ojedinelý. “Len-čo som sa dozvedel, že kolega Baránik čelí rovnakému prípadu, pochopil som, že to nie je náhodný výstrel. Súdna moc rozhodla, že bude takýmito varovnými signálmi hovoriť poslancom, čo môžu a čo nemôžu,” poznamenal Kollár.
Predseda OĽaNO Igor Matovič porovnal pokutu s odškodnením, ktoré dostali pozostalí po zosnulých vojakoch alebo baníkoch. “Šesť miliónov slovenských korún za česť sudkyne a milión korún za smrť baníkov v bani. Nepomer, z ktorého je zrejmé, že nejde o odškodné, ale o zastrašovanie,” povedal.
K predsedom opozičných strán sa pripojil aj predseda mimoparlamentnej strany SPOLU Miroslav Beblavý, ktorý odkázal, že ak má byť imunita zmysluplná, musí poslancov chrániť aj pred možnosťou zbankrotovať pre neúmerné pokuty za vyjadrenie svojho postoja na pôjde Národnej rady SR.
Baránik 7. februára v pléne parlamentu vyhlásil, že sudkyňa Pružinec Erenová, ktorá bola navrhovaná za členku disciplinárneho senátu je “ťažká prieťahárka, ktorá rozhoduje veci tak, ako si to všetci neželáme, rozhoduje veci tým najotrasnejším spôsobom, je to osoba, ktorá je príslušníkom justičnej mafie, ktorá spôsobuje to, že na Slovensku nie je možné dosiahnuť spravodlivosť”.
V tejto súvislosti začal voči nemu Mandátový a imunitný výbor NR SR disciplinárne konanie, nedospel však k žiadnemu záveru. Poslanci považovali za problematické, že niekoľko dní po výrokoch na adresu sudkyne podal Baránik námietku zaujatosti v konaní, kde ako advokát zastupuje žalujúcu stranu. Toto konanie rozhoduje práve Pružinec Erenová.
Bratislava 2. júla 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) mení pre päť špecializácií systém úhrad a zavádza nový úhradový mechanizmus, takzvaný kombinovaný úhradový mechanizmus. Internistom, neurológom, endokrinológom, imunoalergológom a otorinolarinológom ruší limity a uhradí im všetky výkony, ktoré vykážu do zdravotnej poisťovne. Informovala o tom v pondelok počas tlačovej konferencie riaditeľka odboru nákupu zdravotnej starostlivosti VšZP Petra Fiala.
Na snímke riaditeľka odboru nákupu zdravotnej starostlivosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Petra Fiala
Ambulancie podľa riaditeľky odboru nákupu zdravotnej starostlivosti VšZP získajú viac peňazí, ktoré môžu napríklad investovať do modernizácie a rozšírenia prístrojového vybavenia. Poistenci VšZP by zrušenie limitov mali pocítiť v kratších čakacích lehotách a zvýšenej dostupnosti zdravotnej starostlivosti u špecialistov.
Podmienkou nového zmluvného vzťahu s poisťovňou je vyšetrenie bez poplatkov. “Prechod na kombinovaný úhradový mechanizmus je dobrovoľný, ale veríme, že špecialisti ho ocenia, lebo je to lepší systém pre nich aj pre pacientov. V januári sme ho zaviedli v nemocniciach, limity sme zrušili aj stomatológom, čeľustným ortopédom, od apríla aj v jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Túto reformu zavádzame aj v ambulantnej starostlivosti, v pilotnom projekte pre päť špecializácií. Ak sa osvedčí, ponúkneme to všetkým,” povedal generálny riaditeľ VšZP Miroslav Kočan.
Na snímke predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Miroslav Kočan
VšZP zaviedla novinky aj pre všeobecných lekárov pre dospelých a pediatrov. Získali viaceré kompetencie, ktoré im poisťovňa plne hradí. “Po novom môžu v ambulanciách robiť diagnostiku a liečbu poruchy metabolizmu cukrov, tukov, komplexné predoperačné vyšetrenia, delegované odbory krvi,” priblížila riaditeľka odboru zdravotného a revízneho VšZP Beata Havelková. Kompetencie sa im rozšírili aj pri starostlivosti o pacientov s vysokým krvným tlakom. Gynekológovia dostali možnosť mať v starostlivosti dievčatá od 15 rokov.
Na snímke riaditeľka odboru zdravotného a revízneho Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Beata Havelková
Od júla spustila VšZP v spolupráci so Združením všeobecných lekárov pilotný projekt eOrdinácia. Pacienti môžu priamo so svojimi lekármi elektronicky konzultovať svoj zhoršený zdravotný stav z domu.
S cieľom zvýšiť komfort liečby, VšZP finančne podporila návštevu pacienta v domácom prostredí. Agentúram domácej ošetrovateľskej služby od júla navýši mesačné platby v priemere o 371.000 eur v porovnaní s rokom 2017.
Novinkou je aj dentálny balíček pre deti. “Má dve časti. Mamičky v pôrodnici dostanú zubnú knižku dieťaťa s radami, ako majú deťom ošetrovať zuby. Druhou časťou je príspevok na dentálnu hygienu do výšky 30 eur,” povedala Havelková.
“Tento rok rozbiehame desaťdňové liečebno-preventívne programy vo vybraných kúpeľoch. Ide o programy Obezita a Zdravý chrbát,” uviedla Havelková. VšZP prepláca tretinu nákladov na zdravotnú starostlivosť. Účastníci týchto programov dostanú podľa Havelkovej i 12-percentnú zľavu na ubytovanie a stravu priamo od kúpeľného zariadenia. Cieľom podľa nej je redukcia rizikových faktorov a zmena nesprávnych návykov.
V priestoroch Bratislavského hradu v piatok slávnostne predstavili novú hradnú kaplnku. Vysvätil ju bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský. Kaplnka bola zasvätená Sedembolestnej Panne Márií – patrónke Slovenska.
Snímka z vysvätenia novej kaplnky na Bratislavskom hrade.
V novej kaplnke, ktorá sa nachádza v priestoroch bývalej Hudobnej sály, sa budú pri príležitosti významných sviatkov konať sväté omše.
Na Bratislavskom hrade bola kaplnka už v polovici 16. storočia. Keď však v roku 1802 hrad pridelili vojenskej správe, kaplnka zanikla a stali sa z nej ubytovacie priestory pre vojakov. Po viac ako 200 rokoch sa na Bratislavský hrad Hradná kaplnka znovu vracia.
Danko verí v koniec teatrálneho cirkusu liberálnych hodnôt
Z novej kaplnky je nadšený aj predseda parlamentu Andrej Danko, ktorý ju oficiálne otváral. “Po viac ako 200 rokoch má opäť Bratislavský hrad kaplnku. Keď som prvýkrát prešiel priestory Bratislavského hradu, cítil som, že urobím všetko pre to, aby tu bolo miesto – kaplnka, kde sa dá sadnúť, pokloniť sa, porozmýšľať, odpustiť a poprosiť o odpustenie,” uviedol.
Dodal, že verí, že kaplnka sa stane miestom, ktoré pomôže všetkým nájsť správnu cestu. “Verím, že sa politika zmení a nebude to už teatrálny cirkus liberálnych hodnôt, ale že to bude to, na čom má byť Slovensko postavené, a to je kresťanská viera. Oddnes má hrad svoju dušu.”
Podľa Matoviča je Dankovi kaplnka ukradnutá
Ku novo otvorenej kaplnke sa vyjadril aj šéf opozičného hnutia OĽaNO Igor Matovič, ktorý pri tejto príležitosti citoval slová komentátora Hudáka z Denníka N: “Aj pre najnezorientovanejšieho pozorovateľa našej politickej scény musí byť očividné, že Andrejovi Dankovi je kaplnka na hradnom vŕšku ukradnutá… Ak by jeho strane pomohli v predvolebnom rébuse percentuálnych ziskov hlasy turistov, neváhal by ju prerobiť na kebabáreň.”
Matovič dodal na adresu šéfa SNS, že “v nedeľu sa pomodlí a pokloní v kaplnke, aby mohol v pondelok ukradnúť z ďalšieho tendra, a v utorok v tej istej kaplnke poprosiť o odpustenie.”
Bratislava 2. júla 2018 (HSP/Foto:Jana Birošová/Extra Plus)
Minister obrany Peter Gajdoš (nominant SNS) avizoval navýšenie výdavkov na obranu na výšku 1,6 % a následne do roku 2024 na 2 % HDP. “Cieľom navyšovania obranných výdavkov je posilniť vlastnú obranyschopnosť, ako aj spôsobilosti v oblasti kolektívnej obrany,” uviedol minister. Potrebuje Slovensko aktuálne posilniť vlastnú obranyschopnosť? Potrebuje NATO posilniť kolektívnu obranu? Aký signál vysiela Ruskej federácii vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia? Je hystériou, ak ľudia reagujú kriticky na prítomnosť amerických vojakov na území SR? Na tieto a ďalšie otázky týkajúce sa obrany SR odpovedal generálmajor vo výslužbe Ing. Emil Vestenický.
Na snímke Emil Vestenický
Minister obrany mediálne avizoval postupy SR vo vzťahu k členstvu v NATO. Aký je váš postoj k navyšovaniu výdavkov na obranu, ktoré by mali dosiahnuť výšku 1,6 % HDP do roku 2020 a 2 % HDP do roku 2024, ku ktorému sa zaviaže Slovensko na samite v Bruseli v dňoch 11. a 12. júla?
Minister vládnej koalície nie je v politike suverénnym pánom. Nie je ani vlastníkom masmédií, aby mohol verejnú mienku ovplyvňovať na svoj prospech. Je len predstaviteľom nominujúcej ho politickej strany zastrešujúcim danú oblasť. Ním podávané vyhlásenia častokrát viacej prezentujú jeho výrečnosť, než skutočný vplyv na smerovanie danej oblasti.
V otázke stavu materiálneho vybavenia ozbrojených síl, vrátane výzbroje, sme zo štátov V-4 v ďaleko najhoršej situácii. Zámerné dlhodobé zanedbávanie armádnych potrieb a ignorovanie rýchlosti modernizačných ponúk v dnešnej dobe je hazardná hra o osud štátu. Ale, stalo sa. V princípe sa v oblasti výskumu a vývoja v intervale troch- štyroch rokov nahromadí také množstvo poznatkov využiteľných v konštrukcii zbraní, munície a bojovej techniky, že z pozície prinášaných taktických výhod je žiaduce ich realizovať. Ináč to, čo je k dispozícii zastaráva a prenáša sa do nárastu možných strát životov vojakov a ohrozuje úspešnosť plnenia úloh kladených na vojsko.
Naši politici sa dlhé roky usilovali s väčším či menším maskovaním, ale vždy úspešne, modernizáciu armády blokovať. Motív ich konania opomínam, konštatujem len jeho výsledky. Armáda zaostala nielen v oblasti materiálnej. Obrannú problematiku štátu je treba riešiť komplexne. To znamená od vôle občana brániť svoj štát, vytváranie dobovo moderných bojových a informačných prostriedkov, cez ďalšie materiálne, energetické, potravinové zdroje i stabilných spojencov. To bez nákladov i pevnosti politických postojov nepôjde a akékoľvek príštipkárčenie bude len na škodu veci.
Kľúčovým problémom dneška je dostať plánované finančné prostriedky tam kam patria, bez ohryzenia zažiadanými parazitmi a politickými špekulantmi. Tie prostriedky majú smerovať na prospech obrany Slovenskej republiky, nie NATO, aj keď sa do súvislostí s ním dávajú. Pripomínam tiež, že okrem vami spomínaného rokovania prichádza určujúcejšia udalosť, plánovaná na 16. júla v Helsinkách. Ide o stretnutie prezidentov Ruska a USA. Predpokladám, že bude mať do budúcnosti osudovejší vzťah k ovplyvneniu celého sveta, než spomínaný samit.
“Cieľom navyšovania obranných výdavkov je posilniť vlastnú obranyschopnosť, ako aj spôsobilosti v oblasti kolektívnej obrany,” uviedol minister Gajdoš. Je podľa Vás aktuálna situácia vo svete taká, že potrebuje Slovensko posilniť vlastnú obranyschopnosť?
Mám dostatok dôvodov zotrvať na svojom dávnom postoji mediálne vyjadrenom v roku 2003, že NATO v roku 2019 nebude oslavovať 70.výročie svojho vzniku. Tvrdím, že v podobe, na ktorú sme si zvykli, prestane existovať. Jeho existencia v dnešnom svete je v rozpore s celoplanetárnymi záujmami rozvoja ľudstva. Potláča technologický rozvoj členských štátov a súc mocenským nástrojom záujmov amerických finančníkov je aj hrozbou nezávislého rozvoja nielen demokracie štátov v zóne ich vplyvu, ale aj ich skutočnej existencie. To už nie je ani forma neokolonializmu, to je novodobé otrokárstvo namierené nielen voči individuálnej ľudskej bytosti, ale voči celým štátom.
Keďže hrozba vojnou sa z medzištátnych vzťahov nevytráca a v blízkej budúcnosti ani nevytratí, pretože vo svete existuje neúmerne silná podpora avanturistických politikov bažiacich po moci a schopných nasmerovať na vojnovú cestu celé národy pod ich vplyvom, výdavky aj na našu armádu majú nadobúdať primeraný rozmer a byť využité tak, aby obranu štátu zaistili.
Naša obranná dostatočnosť spočíva v schopnosti armády zasadiť každému potenciálnemu agresorovi odvetu, ktorá mu spôsobí škody podstatne prevyšujúce zisky plynúce z agresie. Pričom to nemusí byť spôsobené len fyzickým ničením, pretože dnešný spôsob vedenia vojny nie je podmienený len povedzme tankami, ale napríklad aj obsahom a spôsobmi podávaných informácií. Veď to, čo sa nepodarilo Hitlerovým tankom, môže byť dnes dosahované finančným a ekonomickým tlakom. Pripúšťam, že aj takto sa nám môže prejavovať evolúcia.
Výdavky sú podľa mňa namieste, avšak nemajú mať nič spoločné s potrebami NATO. Ak budú venované prospechu tejto organizácie a nie našej republiky, odmietam ich. Ak podporia reálnu výkonnosť našich ozbrojených a obranných síl, podporujem ich. Prostredníctvom takých zdrojov, môže naša republika vytvoriť dostatočnú silu na odradenie potenciálneho nepriateľa od agresie proti SR. Pochybovačov možno odkázať na múdrosť starých Rimanov. Ak chceš mier, chystaj sa na vojnu. Kto odmieta živiť svoju armádu, bude živiť cudziu a drahšiu.
Potrebuje NATO posilniť kolektívnu obranu?
Kolektívnosť obrany NATO je už dávno iba planá fráza. Nie je to ničí obranný mechanizmus, ale blok na presadzovanie záujmov USA, teda nástroj vojenskej agresie voči každému štátu, ktorý sa zdráha podvoliť ich zámerom. Takže akékoľvek posilňovanie ozbrojených štruktúr tejto organizácie má agresívny zámer a zdôrazňujem, že členské štáty a ich armády sú viac v službách prospievajúcich USA než svojich vlastných.
Prvoradým cieľovým záujmom americkej politiky je Amerika sama. Práve to sa snaží vyjadriť ich prezident Donald Trump propagandistickým heslom „Amerika first“. Jeho voličom to síce znie príťažlivo, ale čo ostatné štáty sveta? Veď ich občania to môžu právom považovať za vnucovanie im pozície druhoradých ľudí. Prečo by sa s takým osudom mali zmieriť a ešte navyše pomáhať s udržiavaním takých poriadkov svojou vojenskou silou? Vynára sa otázka, či týmto postojom pácha prezident USA nejaké zlo, keď sa vo svojom počínaní sústreďuje na prvoradosť prospechu vlastných občanov. Myslím si, že keby odmietal agresivitu voči ostatným štátom, tak ani nie. Práve naopak, dáva jednoznačný príklad ostatným politikom, že sa majú sústrediť na záujem občanov svojho štátu a vypustiť zo svojho programu submisívne poklonkovanie veľmociam, ktoré predstavuje len únikové cesty maskujúce ich neschopnosť a neochotu jasne formulovať a chrániť záujem svojho národa.
Lenže USA práve prostredníctvom NATO nanucujú svoje záujmy nielen ostatným štátom mimo tento blok, ale aj jeho členským štátom, ktoré v lupičskej nádeji, že sa im ujde nejaká kostička z americkej hostiny, bezvýhradne poslúchajú. To je pre tento svet veľká hrozba, smerujúca ľudí do poroby. Keď napokon začnú USA rešpektovať pôvodnú zakladajúcu ideu OSN, samé sa zrieknu potreby udržiavať NATO a o žiadnom jeho posilňovaní nebudú už žiadne reči. Tie sa prenesú do oblasti jeho rekonštrukcie, ktorá ho rozmetá.
Aký je Váš postoj k vyslaniu slovenských vojakov do Pobaltia? Aký signál to vysiela Ruskej federácii?
Jednoducho povedané, môj postoj je odmietavý. Je to ukážkový príklad politického vydierania slabších partnerov v NATO. Jediný „pozitívny“ prínos z prítomnosti našich vojakov tam, spočíva v demonštrovaní jednoty satelitných štátov, dávajúcich tak svetovej verejnosti najavo podporu nátlakovej politiky USA. SR si tým žiadne bonusy nezíska. Možno nám za takéto aktivity poslúžia napríklad dočasným nezatvorením železiarní v Košiciach.
Čo sa týka Ruska, bude to z časti pôsobiť ako podpora nádejí toho mála nespokojencov s výsledkami prezidentských volieb, ale aktuálna štátna moc i všetci jej stúpenci predstavujúci drvivú väčšinu obyvateľstva to vnímajú ako súčasť ďalších prejavov nátlaku a hrozby proti právu na sebaurčenie. Len dúfam, že v protiopatreniach voči SR budú Rusi prezieravejší a budú brať väčší ohľad na záujmy občanov SR než to okolnosti „dovoľujú“ našej vlastnej vláde. To hovorím z pozície dostupných faktov, nie emócií.
Ako nazeráte na vytvorenie novej výcvikovej misie NATO v Iraku? Žiada si to podľa vás aktuálna situácia na Blízkom východe?
Je to opäť o záujmoch USA nastoľovaných prostredníctvom NATO. Vojská tejto organizácie, z rozhodnutia USA a ich hlavným pričinením, rozbili pôvodnú irackú štátnu moc a jej štruktúry. To všetko na základe vykonštruovaných, nepravdivých obvinení. Spustili chod udalostí, ktorými stvorili ISIL a dlhodobo znemožňujú normálny život v tomto regióne. Aj tam treba hľadať stopy provokovania imigrantskej invázie do Európy. Teraz nevedia ako z toho vykľučkovať.
Prospešnejšie bude dať priestor všetkým štátom, aby si spravili poriadok doma z vlastnej iniciatívy. Zahraničná účasť má mať formu pomoci a nie násilia. Podporme tam možnosti mierového rozvoja a nie policajné či vojenské diktáty. Dôslednejšie by sa v OSN mali zaoberať odstránením následkov vojny na život postihnutých ľudí a reparáciami za škody spôsobené arogantným postojom k medzinárodnému právu zo strany vojenských a hospodárskych veľmocí.
Vráťme sa opäť na Slovensko. Vláda má rozhodovať o nákupe nových stíhačiek. Má padnúť rozhodnutie medzi švédskymi Gripenami a americkými F-16. Ktorý typ stíhačiek by ste vy rád videli vo výzbroji SR?
Obe lietadlá predstavujú výbehové typy a do obranyschopnosti SR prinesú hlavne nadmerné výdaje a skôr poslúžia ako nástroj na zbavenie republiky finančných prostriedkov než na posilnenie jej obranyschopnosti. Naši kompetentní predstavitelia by sa mali viacej zaoberať a aj argumentovať, obrannými potrebami SR než záujmami NATO. Keďže sú to lietadlá staré, rovnako ovplyvnia všetky zabezpečovacie štruktúry. Navyše budú vyžadovať časté opravy a náročnejšiu údržbu so zvýšenou spotrebou náhradných dielov čím sa predražia, a to nehovorím o spotrebnej časti výzbroje, munícii. Veď tieto lietadlá nie sú určené na nejaké poletovanie, ale na opakované plnenie bojových úloh, na ničenie stanovených cieľov aj viacnásobnými údermi. To nie sú zbraňové systémy jednorazového použitia, a len na konanie nejakej vzdušnej strážnej služby na východnej hranici NATO, ako to neraz z úst propagandistov zaznieva, budú nezmyselne drahé. Keď sme už čakali tak dlho, využime to a vyberme si systémy s perspektívou a nie staré hrnce. K druhej časti vašej otázky podotýkam, že môj názor na výzbroj v SR je v dnešnej politickej konštelácii irelevantný, takže škoda slov. Napriek tomu, náznak logiky môjho prístupu k danej problematike sa rysuje v predošlých odpovediach.
Parlament nedávno schválil prítomnosť amerických vojakov na Slovensku. Poslanec za SNS Anton Hrnko vysvetlil, že „naši partneri z Aliancie nám ponúkli takéto zvyšovanie kvalifikácie bezplatne. Bolo by krátkozraké a populistické túto možnosť nevyužiť.“ Zdieľate podobný názor ako poslanec?
Pán poslanec má síce zmysel pre zvláštny humor a sarkazmus, ale súdiac podľa jeho hlasovania v NRSR, tu sa neprejavuje. Ja sa so závermi z jeho úvah nestotožňujem, čo aj je poslanec za SNS, ktorej členom som kedysi bol. Keby prezentoval len svoj názor, nebolo by to hrozivé. Ale na jeho pleciach sa nesie parlamentná funkcia a bremeno zákonodarcu v pozícii strany, ktorá by mala byť, a kedysi aj bola, pronárodná.
Osobne názorovo podporujem ľudí s väčšou hĺbkou prieniku do takýchto závažných udalostí aké komentoval a o akých v Národnej rade SR rozhoduje. Nebudem vstupovať do svedomia jeho voličov, iste sa v ňom lepšie vyznajú sami a na základe prezentovaných informácií z úst samotných poslancov posúdia kto je v NRSR skutočným zástancom občianskych a národných záujmov.
Ide podľa vás o hystériu, ak ľudia reagujú kriticky na prítomnosť amerických vojakov na území SR?
Pripomínam, že každá prítomnosť amerických vojakov na území cudzích štátov má predovšetkým proamerický význam, aj keby bola vysvetľovaná tými najposvätnejšími záujmami. Navyše, vždy je vyhodnocovaná ich potenciálnymi nepriateľmi a každému ich objektu sa prisudzuje významnosť odpovedajúca miere ohrozenia protivníka, ktoré predstavuje. Stáva sa tak objektom v zameriavači protivníkových zbraní. Za istých okolností sa z protivníkov stávajú nepriatelia a môžu prehovoriť zbrane. Ani dnešné vysokosofistikované zbrane však nerozlišujú druhy vojenských uniforiem a výbuch likviduje objekt, ktorý zasiahol. S takými následkami treba rátať aj v našej situácii.
Tendenčné označovanie kritických postojov racionálne uvažujúceho občana za hystériu, dokazuje nevyberavosť platených majstrov propagandy pri potláčaní práva človeka mať svoj názor. V tomto prípade sa snažia označiť názory ľudí za chorobne emotívne, čo podľa zaužívaných algoritmov ľudského chovania už vyžaduje zvláštnu opateru. S prekrucovaním reálneho postoja na chorobný sa v propagande stretávame často. Aspoň lepšie vidíme, čomu všetkému sú propagandisti ochotní za peniaze poslúžiť.
Ing. Emil Vestenický, Genmjr. v.v., podpredseda strany Práca slovenského národa (PSN) pochádza z roľníckej rodiny z Turej neďaleko Levíc, kde sa 17. júla 1948 narodil. Po absolvovaní VVU OJ vo Vyškove na Morave od roku 1969 pracoval ako profesionálny vojak. Počas svojej vojenskej kariéry prešiel prevažne veliteľskými, ale aj štábnymi funkciami od veliteľa čaty až po veliteľa pozemného vojska Armády SR. Do hodnosti generála ho vymenoval prezident SR v roku 1994. Je absolventom vojenskej akadémie AZ v Brne a Akadémie generálneho štábu Ozbrojených síl v Moskve.
V roku 1999 prešiel osemmesačným anglickým jazykovým kurzom v USA a potom absolvoval americký vojenský kurz na riadenie zahraničných operácií v podmienkach spojeného velenia NATO. Od roku 2005 pracoval pre odborný kabinet národniarov, v rokoch 2006 až 2010 bol poslancom NR SR za SNS.
Mýtna 2. júla 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Lenka Krošláková)
Prvú súťaž na zhotoviteľa stavby rýchlostnej komunikácie, pri ktorej nebude už rozhodujúcim kritériom cena, ale percentuálne sa budú hodnotiť aj ďalšie tri – kvalita tímu odborníkov, ktorí sa budú na stavbe podieľať, náklady na prevádzku cesty a tiež environmentálne hľadisko, vyhlásila v pondelok Národná diaľničná spoločnosť (NDS). Týka sa výstavby úseku R2 medzi obcami Kriváň a Mýtna.
Na snínke zľava minister dopravy a výstavby SR Árpád Érsek, podpredseda Národnej rady SR Béla Bugár a starosta obce Mýtna Pavel Greksa
“Kritérium ceny už nemôže byť pre nás rozhodujúce, musíme prihliadať najmä na kvalitu a tiež na environmentálne záťaže, ktoré nám stavba a prevádzka cesty prinesie,” povedal pri príležitosti vyhlásenia súťaže minister dopravy a výstavby SR Árpád Érsek. Takto by chceli už postupovať aj pri ďalších súťažiach, ktoré pripravujú.
Návrh multikriteriálneho hodnotenia pripravila NDS na základe skúseností iných európskych krajín. Takéto hodnotenia ponúk patria k bežnej praxi v krajinách EÚ, uprednostňuje ich Európska komisia a agentúra Jaspers, ako aj Úrad pre verejné obstarávanie.
Predpokladaná hodnota zákazky predstavuje 234,08 milióna eur. Dĺžka úseku je 9,1 km, z toho viac ako päť kilometrov pôjde mostmi a estakádami. Motoristi po dostavbe úsekov R2 Kriváň – Mýtna a Mýtna – Lovinobaňa, ktorý sa aktuálne obstaráva, získajú viac ako 40 km súvislej cesty v smere od Zvolena po Lučenec. Ukončenie vyhodnotenia a podpísanie zmluvy s dodávateľom sa predpokladá v prvom štvrťroku 2019 a následne aj začiatok stavby. Dokončenie je naplánované následne o štyri roky.
Podľa starostu Mýtnej Pavla Greksu, štátna cesta, ktorá prechádza dnes obcou, je zaťažená 13.000 autami denne. “Rýchlostná cesta je pre nás to najdôležitejšie, čo dnes potrebujeme,” pripomenul.
Prítomný bol aj podpredseda Národnej rady SR Béla Bugár, ktorý vyjadril presvedčenie, že v najbližšom čase sa spustí obstarávanie viacerých úsekov rýchlostných ciest v južnej časti Slovenska a aj ich rýchla realizácia.
Prešov 2. júla 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)
Návrhom na podanie obžaloby ukončil vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove vyšetrovanie 63-ročného profesora z Kanady. Muž bol obvinený zo zločinov sexuálneho zneužívania, nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami a ďalších zločinov. V prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na sedem až 12 rokov. TASR o tom informoval hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Daniel Džobanik.
Ilustračné foto
“Návrhom na podanie obžaloby ukončil vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Prešove vyšetrovanie obvineného 63-ročného muža z Kanady.” Polícia o prípade informovala prostredníctvom sociálnej siete.
Muž bol obvinený zo zločinov sexuálneho zneužívania, nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, výroby detskej pornografie a prečinov prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení a ohrozovania mravnej výchovy mládeže.
Podľa vykonaného vyšetrovania a zabezpečených dôkazov sa obvinený Kanaďan mal minimálne od roku 2009 až do leta roku 2017 v rodinnom dome v obci Veľký Šariš a inde dotýkať na intímnych miestach šiestich maloletých dievčat z Jarovníc.
“Pod zámienkou finančnej odmeny ich mal vylákať do svojho domu a taktiež im poskytol vopred pripravené oblečenie. Od dievčat mal najprv žiadať, aby sa umyli. Následne ich mal nagelovať a masírovať po celom tele, pričom sa rukami mal dotýkať ich pŕs a pohlavných orgánov. Od jedného z dievčat mal taktiež chcieť, aby ho chytila za mužský pohlavný orgán, čo odmietla,” uvádza sa vo vyhlásení PZ.
Potom ako sa mal dievčat dotýkať na intímnych miestach si ich obnažené postavy mal vyfotografovať a uchovávať pre vlastnú potrebu vo svojom notebooku a na pamäťovej karte. Vo všetkých prípadoch mal pritom obvinený vedomosť o tom, že sa jedná o maloleté osoby.
Vo svojom rodinnom dome vo Veľkom Šariši mal obvinený taktiež neoprávnene a bez povolenia v držbe malokalibrovku, u ktorej držba podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti podľa zákona o strelných zbraniach a strelive. Zbraň polícia našla pri domovej prehliadke na skrini v spálni rodinného domu.
“Spisový materiál spolu s návrhom na podanie obžaloby voči obvinenému predložil vyšetrovateľ k ďalšiemu konaniu na Okresnú prokuratúru Prešov. V prípade dokázania viny hrozí obvinenému Kanaďanovi trest odňatia slobody na 7-12 rokov. Muž je stíhaný väzobne.”
Bratislava 2. júla 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Michael Sohn)
Inštitút pre verejné otázky predstavil minulý týždeň v rámci svojho dlhodobého projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku 2018 štúdiu venovanú problematike robotov a robotizácie spoločnosti. Štúdia okrem iného ukázala aj to, že ľudia sa príchodu robotov trochu obávajú.
Ilustračné foto
Prieskum na vzorke 1029 respondentov starších ako 17 rokov podľa analytika IVO a autora štúdie Mariána Velšica ukázal, že slovenská spoločnosť ako celok nie je na spolužitie s robotmi zatiaľ dostatočne pripravená.
Podľa prieskumu je bežná populácia v otázkach možností použitia robotov dosť dobre zorientovaná, hoci ide o pomerne sofistikovanú tému. Respondenti za kľúčovú výhodu robotov oproti človeku považujú hlavne ich pracovné zručnosti a schopnosti, ďalej to, že nemajú biologické potreby a obmedzenia ako človek, sú silní, neúnavní a ekonomicky výhodní.
Na druhej strane prieskum potvrdil aj pomerne silné obavy z ovládnutia človeka robotmi. Tie sa prejavujú napríklad želaním potlačiť ich autonómiu a ľudské vlastnosti. Robot by podľa drvivej väčšiny opýtaných mal vykonávať výhradne príkazy človeka a nerozhodovať sa podľa vlastnej vôle. Väčšina z nich nesúhlasí s tým, aby mohol chápať a vedieť vyjadrovať emócie ako človek, a dokonca nesúhlasí ani s tým, aby sa svojím vzhľadom podobal na človeka.
Väčšina ľudí si robotov vie predstaviť iba v úlohe domácich pomocníkov, šoférov či pilotov, bojovníkov alebo strážnikov, ale prekážalo by im ich použitie v obchode a službách, v administratíve, v oblasti zábavy, v práci, pri vzdelávaní či v sociálnych službách, skrátka tam, kde dochádza k sociálnym kontaktom. A už vôbec by ich nechceli v situáciách, ktoré sa týkajú zdravotníctva a rodiny (ako zdravotníci, lekári, opatrovatelia detí a pod.).
Veľké rozdiely vo vnímaní robotov sú medzi generáciami, keď – podľa očakávania – mladšia generácia je k robotom tolerantnejšia a staršia je oveľa konzervatívnejšia. Za problém mnohí považujú aj komunikáciu s robotmi, keď len niekoľko percent respondentov by sa k nim správalo rovnako ako k človeku. A iba malá menšina by robota vedela akceptovať ako nadriadeného.
V súčasnosti sa len niečo vyše tretiny opýtaných obáva negatívneho dopadu robotizácie na oblasť zamestnanosti, v dôsledku ktorého by mohli prísť o prácu. Hrozba, že roboti ľuďom „vezmú prácu“, sa menej týka riadiacich pracovníkov a tvorivých odborných pracovníkov ako sú lekári, pedagógovia, právnici, vedci, analytici, informatici, umelci a pod. Tiež s vyšším vekom pracovníkov pocit ohrozenia v tomto smere klesá. Avšak práca menej kvalifikovaných ľudí je čoraz viac automatizovaná, a preto sa títo oprávnene viac obávajú, že im roboti ich prácu vezmú. Reálne mnohým hrozí, že si budú už v nie príliš vzdialenej budúcnosti musieť na vlastné náklady zvyšovať kvalifikáciu.
Autor štúdie preto odporúča dbať na zvládnutie narastajúcej nerovnosti a na zabezpečenie dostatočného vzdelávania a rekvalifikácie najmä nízko kvalifikovaných pracovníkov, lebo robotov bude pribúdať, a s nimi aj ich používateľov, kvalifikovaného obslužného personálu a poskytovateľov doplnkových služieb.
Roboti sami osebe sú iste prínosom pre výkonnosť ekonomiky. Oslobodzujú ľudí od niektorých prác, často tých menej príjemných a inšpiratívnych, zvyšujú kvalitu, môžu zmenšiť potrebu dovážať pracovníkov zo zahraničia, atď. Lenže sú tu aj problémy, o ktorých štúdia nehovorí. Okrem obáv z ovládnutia ľudstva robotmi, ktoré zatiaľ patrí do oblasti sci-fi, je tu stará hrozba, že roboti ľudí pripravia o prácu, keď zvyšovanie kvalifikácie bude môcť zachovať zamestnanie len časti z dotknutých pracovníkov. Kapitalizmus toto nevedel riešiť v 19. storočí, keď robotníci rozbíjali stroje, ktoré ich pripravili o prácu, a principiálne si s tým nevie rady ani dnes: ak sa na smerovaní vývoja nič nezmení, v extrémnom prípade by sme sa raz mohli dočkať situácie, že tu bude úzka vrstva bohatých majiteľov robotizovanej technologickej a produkčnej sféry, pod nimi úzka vrstva špecialistov a potom veľká masa ekonomicky nepotrebných ľudí, nezamestnaných či nezamestnateľných. Ak by mal byť realitou scenár, že vo fabrikách na Slovensku budú pre cudzích majiteľov pracovať roboti, aby tam nebolo treba najímať Slovákov, tak potom by robotizácia mohla byť pre našich ľudí nielen požehnaním, ale aj hrozbou.
Len pre úplnosť: za financovaním tejto akcie je nadácia Pontis, ktorej zakladateľom je Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorá o sebe na svojej stránke píše, že „stala sa súčasťou rodiny nadácií známych ako Open Society Foundations, pôsobiacich vo viac ako 70 krajinách na celom svete. Ich zakladateľom je filantrop a finančník George Soros, ktorému patrí osobité miesto v demokratickej transformácii a modernizácii krajín strednej a východnej Európy“.
Bratislava 2. júla 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Výzva Slovenskej národnej strany (SNS) smerom k neúčasti verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej (nominantka Mosta-Híd) na Dúhovom Pride je podľa strany SaS vrcholom spiatočníctva. Uvádza sa to v stanovisku, ktoré TASR poskytla hovorkyňa SaS Katarína Svrčeková.
Na snímke predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová
“Klasickú rodinu nemôže rozložiť to, že budú mať občania s homosexuálnou orientáciou rovnaké práva ako heterosexuáli. Reálnym ohrozením klasickej rodiny je alkoholizmus, domáce násilie, nevera a netolerancia,” uviedla predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová. Ako pokračovala, “denno-denne sa práve pre tieto dôvody rozpadajú manželstvá na Slovensku, ale na ne SNS tak vehementne neupozorňuje. Uchyľuje sa k lacnej ideológii nenávisti, ktorá stavia na predsudkoch a dajú sa ňou prekrývať vlastné zlodejstvá v politike”.
SaS očakáva, že koaličné strany Smer-SD a Most-Híd sa od tohto “podlého marketingu SNS” dištancujú. Jasné stanovisko v tejto veci liberáli očakávajú od slovenského premiéra Petra Pellegriniho, ktorý je podľa nich známy svojím tolerantným postojom k sexuálnym menšinám.
Poslanci strany SaS na septembrovú schôdzu Národnej rady (NR) SR predložia návrh zákona pre partnerov rovnakého pohlavia, ktorý bude obsahovať možnosť dedenia a rešpektovania ich vzťahu pri ochorení jedného z nich.
Povinnosťou ombudsmana je podľa SaS zasadzovať sa o to, aby ľudské a občianske práva v našej krajine platili pre každého bez rozdielu.
Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová nevidí dôvod, prečo by nemala aj tento rok podporiť Dúhový Pride. Podľa SNS sa zase nepáči, ak pochody, ako je Dúhový Pride, podporujú štátne orgány. Strana by na podujatí nerada videla osoby ako verejnú ochrankyňu práv Patakyovú a zástupcov jej úradu.
Pochod sexuálnych extrémistov za nadobudnutie špeciálnych práv sa bude konať na Hviezdoslavovom námestí. Uskutoční sa aj s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR v rámci dotačného programu Kultúra znevýhodnených skupín na rok 2018, individuálnej dotácii Bratislavského samosprávneho kraja, Grantového programu hlavného mesta SR Bratislavy Ars Bratislavensis.
Bratislava 2. júla 2018 (HSP/Foto: TASR-Pavol Zachar) AKTUALIZOVANÉ
Podporili aj architekta Penty
Na snímke zástupcovia z iniciatívy Za slušné Slovensko sprava Juraj Šeliga a Karolína Farská počas tlačovej konferencie, na ktorej predstavili troch kandidátov do komunálnych volieb
Organizátori protestov Za slušné Slovensko dnes na tlačovej konferencii ohlásili svojich troch preferovaných kandidátov do komunánych volieb, a to architekta Matúša Valla na primátora Bratislavy, Mareka Hattasa na primátora v Nitre a Petra Fiabáneho na primátora v Žiline. Šeliga to vysvetľuje to tým, že títo kandidáti sa prihlásili k ich vízii Slušné mestá a obce Slovenska, sú transparentní a volajú po tom, aby občania aj po voľbách mohli participovať na správe veci verejných.
Architekt, ktorý pracuje pre Pentu, mestský aktivista a hudobník Matúš Vallo je okrem toho tiež kandidátom, ktorého podporujú strany SPOLU-občianska demokracia a hnutie Progresívne Slovensko.
Kandidáti pre hnutie Za slušné Slovensko z ostatných častí Slovenska musia dostať súhlas organizátorov protestov z ich miest alebo obcí
Organizátori protestov Za slušné Slovensko ohlásili, že sa môžu hlásiť ďalší občania, podmienkou len má byť skutočnosť, že budú kandidovať ako nezávislí, musia sa hlásiť k vízii Slušné mestá a obce Slovenska a musia ich poznať jednotliví koordinátori zhromaždení Za slušné Slovensko a dať im súhlas. “Takto chceme ukázať ľuďom, že politika nie je niečo zlé a ak chceme zmenu v krajine, musíme začať od seba a angažovať sa,” vymenoval podmienky podpory kandidátov Šeliga.
Na otázku novinárov, či toto práve nie je aktom ich vstupu do politiky, Šeliga uviedol: “Stále zostávame občianskou iniciatívou. Smrť investigatívneho novinára v marci (je možné, že organizátori protestov nevedia, že novinára zavraždili ešte vo februári? Oficiálna správa hovorí, že bol zavraždený 21. februára 2018, pozn. red.) nás všetkých pohla k tomu, že nemôžeme ostať ticho a pochopili sme,že ľudia sa musia angažovať a my ich v tom podporíme a budeme ich motivovať.” Podľa neho to, že niekoho podporia, hovorí o tom, že daní ľudia sa “hlásia k vízii Slušné mestá a obce Slovenska a spĺňajú tieto podmienky. Ak chceme zmenu v krajine a voláme po slušnom i spravodlivom Slovensku, tak cítime povinnosť povedať ľuďom, ako to vidíme my,” uviedol Juraj Šeliga.
“Naša vízia je veľmi konkrétna. Jedna z vecí, ktorá je relatívnou novinkou na Slovensku, je to, že kandidáti, ktorí sa chcú prihlásiť k tejto vízii a chcú podporu iniciatívy Za slušné Slovensko, musia po svojom zvolení raz za dva mesiace usporiadať minimálne 90-minútové stretnutie s občanmi,” priblížil. Nosnou časťou vízie je volanie po transparentnosti, aby bolo všetko verejne prístupné a ľudia vedeli, čo sa okolo nich deje.
Hlina: Je to sklamanie
Na predstavenie troch kandidátov zareagoval so sklamaním predseda hnutia KDH Alojz Hlina. Hnutie totiž propaguje za primátora Bratislavy Caroline Liškovú heslom (paradoxne propagujúcim rodovú rovnosť) “prvá primátorka Bratislavy” a zrejme očakával podporu aj zo strany slušných. Zároveň upozornil, že Slušní ľudia fakticky postavili kandidáta, ktorý je architektom Penty:
“Sklamanie. Veľké sklamanie. „Slušné Slovensko“ sa rozhodlo ovplyvňovať voľby. Koniec –koncov, to sa čakalo. Problém však je, že nezačali práve šťastne. Podporiť M.Valla za primátora Bratislavy nie je z ich strany čestné. To nie je „Slušné Slovensko“. Ľudia nestáli na námestiach preto, aby sa nakoniec dozvedeli, že organizátori protestov za Slušné Slovensko podporujú „architekta Penty“.
Človek nemôže za to, kde sa narodil, komu sa narodil, do akej rodiny sa narodil. Nemôže za svojich rodičov, starých rodičov, ostatnú rodinu, ale môže za to, čo sám urobil. Na tom sa dúfam zhodneme. Ak sa niekto rozhodne po tom všetkom, čo sme o Pente počuli pre nich robiť architekta, tak je to jeho rozhodnutie a preberá zaň zodpovednosť. Pochybujem, že Haščák priložil devinu k Vallovej hlave a povedal, že musí pre nich robiť.
Ak niekto chce posielať faktúry Pente, nech sa páči, ale verím, že na Slovensku a špeciálne v Bratislave sú ľudia, ktorí nemajú pamäť jednobunkovca. Ak M.Vallo bral ako profesnú výzvu robiť veľké projekty pre firmu so silne problematickým imídžom, tak v poriadku, ale potom by si mal byť vedomý, že uchádzať sa o verejnú službu v slušnej krajine je problém.
Bolo veľa umelcov, architektov, ktorí pracovali pre „problematických investorov, vládcov, ale nepočul som, že by sa uchádzali o post primátora hlavného mesta toho-ktorého štátu. A už vôbec som nepočul, že im v takomto konaní slušní ľudia tlieskali.
Zaráža ma tá „social-proof“, aká prebehla v niektorých bratislavských kruhoch. Zaráža ma a som z nej smutný. Penta nech si stavia. Ak to niekto dovolí, architekti nech pre ňu kreslia, ak to berú ako výzvu. Ale mali by sme mať aspoň toľko hrdosti, že architektom, ktorí sa takto rozhodli, nebudeme tlieskať, keď sa rozhodnú kandidovať na verejnú funkciu.”, uzavrel Hlina.
Ako ďalej Farská ohlásila, iniciatíva Za slušné Slovensko bude pokračovať aj v lete, vydajú sa do regiónov, kde budú diskutovať s ľuďmi a spúšťajú nový portál, kde budu ľudia hlásiť, ako funguje spravovanie verejných vecí. “Budeme vyzývať všetkých čestných ľudí, aby začali zvažovať svoje prípadné kandidatúry na poslancov zastupiteľstiev alebo primátorov i starostov miest a obcí Slovenska,” poznamenala členka iniciatívy Karolína Farská.
Štúdium na zahraničnej univerzite zvažuje pri výbere štúdia väčšina mladých Slovákov, ktorí sa rozhodujú pre vysokú školu. Vyplýva to z prieskumu Centra edukačného manažmentu pri Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci so spoločnosťou Profesia. TASR o tom informovala PR manažérka z Profesie Nikola Richterová.
Ilustračné foto
Pri výbere univerzity rozmýšľalo o štúdiu v zahraničí takmer 50 percent študentov. Drvivá väčšina z nich však napokon zostala študovať na jednej zo slovenských univerzít. “Z iných štatistických údajov je zrejmé, že aktuálne odchádza do zahraničia za vysokoškolským štúdiom takmer 15 percent slovenských maturantov. Prieskumná vzorka zachytila medzi respondentmi aj päť percent študentov v zahraničí. Prieskum však ukazuje, že ak by si mohli študenti, ktorí odpovedali na dotazník, vybrať znovu na základe už získaných skúseností z vysokých škôl, počet Slovákov na zahraničných univerzitách by sa zvýšil,” poznamenala Richterová. Išlo by o takmer 41 percent ľudí.
Prieskum ukázal, že študenti sa pri výbere školy rozhodovali najmä s ohľadom na budúcu kariéru. Najsilnejšími spomedzi dôvodov pre výber fakulty sú očakávania, že štúdium pripraví ľudí presne na to, čo budú ako absolventi potrebovať v danom odbore na trhu práce. Ďalším faktorom výberu bola skutočnosť, že absolvovanie daného odboru bude pre nich do budúcna výbornou referenciou.
Na otázky v dotazníku odpovedalo celkovo 5330 slovenských vysokoškolákov, pričom 88 percent z nich študuje v dennej forme.
