Bratislava 8. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)
Informácie o treťom sektore chce štát v budúcnosti sústrediť na jednom mieste. Zriadenie jednotného registra ohlásilo ministerstvo vnútra, ktoré predložilo na pripomienkovanie návrh zákona o registri mimovládnych neziskových organizácií. Na jeho príprave participovalo s Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.
Na snímke minister vnútra SR Robert Kaliňák
Cieľom je vytvorenie spoľahlivého, aktuálneho a jednotného zdrojového registra o mimovládnych neziskových organizáciách, ktorých registrácia sa vykonáva v rezorte vnútra. Súčasné registre totiž nie sú navzájom prepojené a obsahujú údaje o evidovaných a registrovaných mimovládnych neziskových organizáciách (MVO) v rôznej kvalite. Ministerstvo chce preto vybudovať spoľahlivý a jednotný zdrojový register.
V novom registri budú údaje o občianskych združeniach, odborových organizáciách, organizáciách zamestnávateľov, organizáciách s medzinárodným prvkom, neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, nadáciách a neinvestičných fondoch. Prinesie možnosť získať komplexné údaje na jednom mieste, predvídať právne situácie MVO a vytvoriť predpoklad pre poskytovanie proaktívnych služieb zo strany štátu.
Právne subjekty evidované v registri budú jednoznačne identifikované a budú tvoriť spoľahlivú a aktuálnu zdrojovú agendu pre register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, deklaruje ministerstvo. Problémom podľa neho je, že v súčasnosti nie je zákonom vymedzená povinnosť viesť údaje o štatutárnom orgáne a členoch štatutárneho orgánu pri občianskych združeniach, odborových organizáciách, organizáciách zamestnávateľov a organizáciách s medzinárodným prvkom. To vedie v praxi k problémom v konaniach s tretími stranami.
Subjekty verejnej správy majú ťažkosti aj pri identifikovaní osôb oprávnených konať v mene vybraných organizácií. “V súkromných vzťahoch prevláda neistota pri preukazovaní aktuálnej existencie najmä občianskych združení a ich organizačných jednotiek spolu s informáciou o aktuálnych údajoch o štatutárnych orgánoch združení,” vysvetlilo ministerstvo. S evidenciou organizácií tretieho sektora súvisí i efektívnosť použitia verejných prostriedkov.
Štátne orgány, orgány samosprávy nemajú v súčasnosti k dispozícii ani relevantné údaje o organizačných jednotkách občianskych združení. Zákon o združovaní občanov umožňuje, aby si založili svoje organizačné jednotky, ktoré majú oprávnenie konať vo vlastnom mene. Tie vstupujú do zmluvných a záväzkových vzťahov. “Subjekty verejnej správy a tretie strany majú ťažkosti pri identifikovaní osôb oprávnených konať v mene týchto organizačných jednotiek, ako aj ťažkosti pri identifikácii samotných organizačných jednotiek,” doplnil rezort.
Projekt Informačného systému registra mimovládnych neziskových organizácií bude financovaný z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Nový zákon pripravovalo ministerstvo s participatívnym zapojením verejnosti aj dotknutých subjektov. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti absolvoval na jeseň 2015 sériu ôsmich workshopov v krajských mestách, na ktorých predstavil základné tézy zákona a diskutoval o nejasnostiach a pripomienkach. Následne bol upravený návrh verejne pripomienkovaný. Finálne znenie schválila Rada vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie.
Praha 8. januára 2018 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Bývalý minister kultúry vo vláde Mikuláša Dzurindu a neúspešný kandidát na prezidenta SR a bratislavského primátora Milan Kňažko sa v súčasnosti venuje prevažne hereckej kariére. Za výnimočný výkon v predstavení Shylock v pražskom Divadle Na Jezerce získal Cenu Thálie 2016. Stále však aktívne komentuje politickú situáciu, na Slovensku, v Česku a v Európe. Podľa jeho najnovších vyjadrení v rozhovore pre české Hospodárske noviny, rozdelenie dvoch krajín bolo výsledkom vzájomného priateľstva.
Na snímke Milan Kňažko
Napriek tomu, že dlho pôsobil v Česku, sám Milan Kňažko sa označuje za hrdého Slováka. Rozdelenie dvoch štátov vnímal pozitívne, bol to podľa neho dôkaz priateľstva. “To, že som hrdý Slovák si nosím v sebe rovnako ako náklonnosť ku všetkému českému. Som čechofil, ale nijako mi nechýba administratívno-právne zriadenie, ktoré som poznal ako Československo. Bola to organizovaná zvrhlosť komunistickej strany. A naopak si myslím, že rozdelenie nám zachránilo dobré vzťahy.”
“Ľudí, ktorí dnes hysteričia a hovoria o rozpade štátu, veci dramatizujú. Trebárs Fedor Gál, ktorý bol aj nebol v politike, proste taký alibista, zase napísal, že rozpad je rozklad. Tak dobre: rozpadla sa možno Juhoslávia na pozadí špinavej balkánskej vojny, alebo – rozbil sa možno Sovietsky zväz. Keď sa niečo rozbije alebo rozpadne, nemá to kontrolu. Ale Československo? To sa roz-de-li-lo! V pokoji, bez výstrelov. Bol to akt priateľstva.,” doplnil.
K rozdeleniu ďalej uviedol, že “väčšina ľudí prvú noc jasala, pretože bol Silvester. Mimochodom – 1. január je totálne nemožný termín pre vznik štátu. Namietal som, že je blbosť spájať tieto dva sviatky. Neuspel som. Aj Peter Weiss, náš dnešný veľvyslanec v Česku, mi povedal: “Čo blbneš, veď to takto majú napríklad aj na Kube.” Na Kube! To bol fakt dobrý dôvod, smial som sa. Ale nepresadil som iný termín.”
Zaspomínal si aj na rokovania s českými politikmi. “Pri oficiálnom rokovaní o ďalšom osude federácie žiadne negatívne emócie nerozhodovali. Ani jedna strana na ne nešla s tým, že chce štát rozdeliť. Po celú dobu sme hľadali spôsob, ako spolu žiť a odstrániť dôvody nedorozumenia, napätia a konfliktov. Rokovali sme dlho, desiatky hodín, a keď už sme došli k otázkam, čo teda bude spoločné – ako obrana či financie -, a začalo nám byť jasné, že to ani nemusí byť federácia, ale konfederácia, Václav Klaus povedal: “Než nejaký experiment, to radšej dva suverénne štáty. ” Až vtedy sme aj my povedali: “Tak jo, rozdelenie,” uviedol Kňažko.
Česká redaktorka poznamenala, že Kňažko bol v tom čase v Česku vnímaný ako jeden z radikálnejších členov vyjednávačského tímu. “Áno, len to povedzte. Novinári ma obviňovali, že som nacionalista, ale ako by som mohol byť? Točil som v Česku, mám dvoch synov z prvého manželstva, ktorí sú Česi. Neusiloval som sa o rozdelenie Československa, ale o lepšiu podobu federácie. Mimochodom, tí, ktorí ma obviňujú z nacionalizmu, by tiež mali vziať do úvahy, že česká vláda si už v roku 1991 dala zhotoviť české kolky na spoločnú menu,” podotkol.
Krátko po vzniku nového štátu bolo podľa Kňažka najhlavnejšie čo najrýchlejšie nájsť schopných ľudí na funkcie diplomatov a dohodnúť delenie československého majetku v zahraničí. Hovorí, že tieto procesy prebehli až prekvapujúco bez problémov. “Stačilo nám šesť týždňov a všetko bolo rozdelené, až na pár výnimiek. Toto delenie neboli rokovania o parite, ale čistá matematika – podľa počtu obyvateľov. Pomer 2:1 bol nespochybniteľný, pričom sa na tom všetkom podieľala ešte zahraničná firma, ktorá zodpovedala za audit a tiež nám navrhovala možnosti riešenia. Podmienkou bolo, aby sme od 1. januára 1993 mohli fungovať samostatne vo všetkých asi 60 krajinách, kde oba nové štáty chceli mať zastúpenie. Stihli sme to. Prakticky dňom vzniku Slovenskej republiky sme dosiahli aj medzinárodného uznania. To bol úspech. Len pre zaujímavosť, za posledných 150 rokov mali Slováci štyri rôzne hlavné mestá – Viedeň, Budapešť, Prahu a Bratislavu. Takéto turbulencie prežil len máloktorý národ.”
“Myslím, že máme teraz, my Česi a Slováci, absolútne nadštandardné vzťahy. A keď sa dohodneme na rovnakom postupe, máme navyše k dispozícii dva hlasy – v rámci Visegrádu i Európskej únie – a to je dvakrát viac ako jeden. Desať, alebo pätnásť miliónov? To už nehrá rolu. Naša cesta bude tiež vždy v spojení malých štátov. Ak nás nie je 50 miliónov, nič iné nám nezostáva. A naša budúcnosť – napríklad vzhľadom na hrozby zo strany nedemokratického Ruska – je zase jedine v európskom spoločenstve. V tomto kontexte vôbec neuvažujem o probléme Rusko versus Slovensko, ale vždy len Rusko verzus Európa.,” vyjadril sa k súčasným medzinárodným súvislostiam.
Podobne ako nedávno vyhlásil premiér Fico, aj podľa Kňažka súčasná politická situácia na Slovensku ale aj v Česku nie je úplne štandardná. “Vznikajú tu rôzne neštandardné subjekty. Vládne dojem, že jedni sú správni a druhí nesprávni. Nič medzi tým. Nefunguje normálny politický systém, kedy pravica sa s ľavicou strieda pri moci aj v konštruktívnej opozícii. Teraz sú to dva nezmieriteľné tábory, jedni sa druhým vyhrážajú kriminálom. U nás to dospelo už do takého stupňa, že hovoríme o ukradnutej krajine. Oligarchovia majú moc a v posledných desiatich jedenástich rokoch prevádzkujú niečo, čo už nemá s normálnou politikou a morálkou nič spoločné. A k tomu by som ešte pripočítal, že sa na Slovensku aj v Česku dajú započuť sebeľútostné hlasy, ktoré volajú po zlatých časoch, keď všetci mali prácu a maslo stálo desať korún. Postkomunistická nostalgia.”
Podľa Kňažka signálom k zmene do starých dobrých časov nie je ani porážka Mariana Kotlebu v župných voľbách. “Prehral, pretože sa všetci spojili proti nemu. Ale v parlamente stále účinkuje aj so svojimi ľuďmi a jeho popularita neklesá,” stručne vysvetlil Kňažko a doplnil že je potrebné to sledovať, ale nie je zatiaľ dôvod na paniku. Ak extrémisti majú 15 percent, je to podľa neho normálny prejav v bežnej demokracii. Podobne je to i v Rakúsku, vo Francúzsku.
V rozhovore uviedol aj podrobnosti z minulosti. Jeho otca za komunizmu odsúdili, Sám Kňažko však dodnes nepozná dôvod. Jeho otec bol v 60. rokoch čiastočne rehabilitovaný, a po roku 1990 bol oficiálne rehabilitovaný. Kňažkovci sa v tom čase údajne vzdali finančných náhrad, avšak požadovali reštitúciu nehnuteľnosti pod Hradom, ktorú podľa Kňažkových slov aj dostali. “Rodičia ten dom kúpili v roku 1949, za roky komunizmu ju noví nájomníci rozšírili, takže som musel po revolúcii dokupovať ďalšie časti. Dnes to prenajímame,” objasnil bývalý politik.
V závere padla reč aj na incident, keď Kňažko zasiahol vo svojom dome proti lupičom strelnou zbraňou. “A čo som mal robiť v pol druhej ráno? Uvariť mu kávu? Ešte že som mal zbraň a nemusel ho nútiť inými prostriedkami, aby tam v pokoji počkal na policajtov,” uviedol. “Aj keby som ho zabil, museli by mi dokazovať, že som ho zabil schválne. Upozorňujem, že som strieľal najprv na výstrahu a až potom do nôh. Najmä preto, že som nevedel, či ich nie je viac.”
Nepáčil sa mu ani následný súdny proces, z ktorého lupič vyšiel údajne s nízkym trestom. “Išlo o vlámanie, navyše jeho najnebezpečnejšiu formu, pretože v dome spali ľudia. Na to máme na Slovensku paragraf od troch do desiatich rokov. A tento recidivista dostal najnižšiu sadzbu. To by som možno ešte akceptoval, ale zdôvodnenie ma šokovalo. Sudca bral ako poľahčujúcu okolnosť, že sa dotyčný priznal – a odpočítal mu rok. Ako by sa však nepriznal? Veď tam ležal s prestrelenou nohou, s mojimi šperky a peniazmi vo vreckách. Za druhú poľahčujúcu okolnosť a ďalší rok mínus považoval sudca to, že zlodej prejavil účinnú ľútosť. Len pre vašu informáciu: takto ľutoval už po štrnástykrát. Recidivista profík! Klamal, že nás vykradol náhodou.”
Zeman priniesol z Ruska obchody za vyše 19 miliárd. Kiska priniesol z Mexika iba ovracané lietadlo. V rozhovore pre Parlamentné listy to povedal politológ Eduard Chmelár.
Na snímke vpravo prezident SR Andrej Kiska
V rozhovore odpovedal na otázky týkajúce sa udelení vyznamenaní, ale aj kauzy ovracaného lietadla, ku ktorej povedal:
„Ovracané lietadlo je trápna téma na politickú komunikáciu, rovnako ako výhovorka prezidentskej kancelárie, že oni nepili, to len jeden z členov delegácie mal žalúdočné problémy z jedla – pričom doteraz koluje na internete fotografia, ako sa Andrej Kiska na štátnom obede v Mexiku posilňuje tequilou a ktorú medzičasom stiahol zo svojej FB stránky. Ja by som bol oveľa radšej, keby politici a novinári dokázali vecne zhodnotiť výsledky Kiskových zahraničných ciest, prípadne porovnať ich s inými. Český prezident Miloš Zeman priniesol z oficiálnej návštevy Ruska obchody za vyše 19 miliárd korún, kým slovenský prezident Andrej Kiska priniesol z oficiálnej návštevy Mexika iba ovracané lietadlo. Napriek tomu naši novinári považujú Miloša Zemana za opité hovädo, za ktoré sa treba hanbiť, a Andreja Kisku za dobrého anjela, ktorého nám vraj Česi závidia. Nedávny prieskum odhalil, že je to mýtus, keď sa zistilo, že väčšina obyvateľov Českej republiky ani nevie, kto je slovenským prezidentom. V každom prípade som za racionálnejšie analýzy výsledkov práce oboch pánov.“
Chmelár v súvislosti s udelením vyznamenaní v rozhovore uviedol, že prezident by mal spoločnosť stmeľovať nie rozdeľovať, mal by do spoločnosti vyslať signál, že tento štát je pre všetkých, že si váži ľudí, ktorí dosiahli veľké činy, bez ohľadu na ich politické názory a že sme všetci jedna spoločnosť, ktorá vyjadruje úctu tým, ktorí nenásilnú demokratickú revolúciu v roku 1989 začali, i tým, ktorí ju emancipáciou Slovenska medzi európske štáty v roku 1993 zavŕšili.
„Taký prezident by zohral rovnakú úlohu ako Abraham Lincoln v amerických dejinách, zjednotil by národ, zacelil staré rany a dosiahol celospoločenské zmierenie, ktoré by ukončilo studenú občiansku vojnu. To všetko sú symboly a treba si uvedomiť, že symboly majú pri vykonávaní funkcie prezidenta kľúčový význam, preto má obrovskú váhu a ďalekosiahly spoločenský dosah každé gesto, ktoré hlava štátu urobí.
Andrej Kiska však urobil presný opak. Rozoštval slovenskú spoločnosť a vrátil všetko do starých koľají, vrátil váhu primitívom, ktorí sa opäť budú považovať za tých lepších, ktorí si vystačia s vlastnou pravdou, ktorí popierajú pluralitný charakter demokracie, bojkotujú ľudí s inými názormi a nevedia sa s nimi porozprávať, nieto dohodnúť. Považujem to za najväčšie ľudské i štátnické zlyhanie Andreja Kisku.“
Vyjadril sa aj k obvineniu zo strany Kiskovych mimovládnych priaznivcov, ktorí ho zaradili medzi „nechutnú červeno-hnedú nacionalistickú svorku“
„Ak niekto stotožňuje oprávnenú kritiku Kiskových postojov s nacionalizmom a neznášanlivosťou, ak sa ma niekto pokúša hádzať do jedného vreca s fašistami a komunistami, tak je skrátka nepríčetný, vypovedá tým viac o sebe ako o mne a ja nemám dôvod venovať sa takýmto bludom. Necítim sa byť príslušníkom žiadneho bojujúceho tábora, ja túto konfrontáciu práveže odmietam a presne v tom vidia fanatici na oboch stranách problém. Skutočný zdroj napätia leží práve v tej neurotickej predstave, keď uveríte, že vy ste tí slušní a tí druhí sú nemravní, že vy ste za toleranciu a tí druhí sú za nenávisť, že vy predstavujete dobro a tí druhí zlo.
Takto nastavený diskurz je falošný a úplne vykoľajený z podstaty sporu. My sa tu v jednom kuse klameme, médiá ustavične vyrábajú nepravých hrdinov, ktorých autorita nie je podložená prirodzeným rešpektom ľudí, ale zdeformovaným mediálnym obrazom. Dnes na to, aby ste sa stali „expertom na extrémizmus“, nepotrebujete uznanie odbornej obce, ale to, aby vás takto označili spriatelené médiá. Tí, ktorí si uzurpovali monopol na slušnosť a porozumenie, sú spravidla len zjednodušenou verziou cynizmu a nemorálnosti tých druhých.“
Bratislava 8. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)
Zmapovanie aktuálnej situácie v regionálnom školstve, vrátane poukázania na konkrétne problémy a možnosti ich riešenia, prináša analytická štúdia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). “Materiál je koncipovaný do piatich kapitol, ktoré sa prierezovo v rámci historického vývoja, z hľadiska aplikačnej praxe, ale aj s prihliadnutím na finančnú povahu a demografický vývoj týkajú regionálneho školstva od roku 1990,” priblížil hovorca ZMOS-u Michal Kaliňák.
Ilustračné foto
Riaditeľ sekcie rezortných činností Kancelárie ZMOS a jeden z autorov dokumentu Zdenko Krajčír uviedol, že ambíciou publikácie je reflektovať na dôležité aspekty regionálneho školstva. “Pri spracovávaní dokumentu sme sa sústredili na návrh riešenia aktuálnych problémov v regionálnom školstve z pohľadu obcí, rovnako aj na návrh riešenia problémov v oblasti siete škôl a školských zariadení, ale aj na opatrenia vo vzťahu k sieti škôl, ich financovaniu a zamestnancom,” uviedol.
Expertný materiál bol vypracovaný v rámci Národného projektu Centrum sociálneho dialógu II. Analytická štúdia je verejne prístupná na webovej stránke ZMOS.
Bratislava/Wolfsthal 8. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Branislav Račko)
Krátenie prídavkov na deti rodičov z iných krajín EÚ by sa nemalo týkať slovenských rodín s trvalým pobytom v Rakúsku. Pre TASR to dnes uviedli poslanci zastupiteľstiev z prihraničných rakúskych obcí.
Ilustračné foto
„Neštudovala som to do hĺbky, ale pokiaľ som to správne pochopila, týka sa to tých, ktorí v Rakúsku pracujú a ich rodina žije na Slovensku, takže nás, ktorí tu žijeme s celými rodinami, by sa to dotýkať nemalo“, uviedla pre TASR poslankyňa v obecnej rade vo Wolfsthale Zuzana Ondrisová. Podobný názor má aj poslanec miestneho zastupiteľstva v Hainburgu Rastislav Pavlík. „Podľa toho, čo viem z médií, Slovákov s trvalým pobytom v Rakúsku sa to netýka,“ vyjadril sa pre TASR Pavlík.
Poslanec obecného zastupiteľstva v prihraničnej rakúskej obci Edelstal Dalibor Trebichalský sleduje diskusiu o krátení prídavkov na deti v Rakúsku už dlhšie. „Politici to chceli presadiť už dávnejšie, ale Európska únia (EÚ) to odmietla. Netýka sa to tých ľudí, ktorí majú v Rakúsku trvalý pobyt a žijú tam so svojimi rodinami,“ povedal pre TASR Trebichalský, ktorý chápe argumenty obidvoch strán. Tých, ktorí pracujú legálne v Rakúsku, odvádzajú dane, ale deti majú na Slovensku, aj tých, ktorí upozorňujú na to, že na deti, ktoré nežijú v Rakúsku prispievajú Rakúšania vysokými prídavkami. Pritom po Maďaroch, ktorým sa vypláca až 80 miliónov eur, sú Slováci druhí so 63 miliónmi eur.
Od zníženia prídavkov na deti si rakúska vláda sľubuje výraznú úsporu v štátnom rozpočte, ktorá by dosiahla takmer polovicu z doterajších nákladov vo výške 273 miliónov eur. „Je to téma, za ktorú sa získavajú politické body u miestnych obyvateľov,“ doplnil Trebichalský s tým, že sám je zvedavý, ako to napokon dopadne, pretože je namieste otázka, kto na tom viac profituje. „Či Rakúšania z toho, že u nich pracuje kvalitná pracovná sila z okolitých štátov, alebo tí, ktorí prichádzajú do Rakúska pracovať, odvádzajú tam dane, platia si stravu, ubytovanie a za to dostanú určitú vratku dane v podobe prídavkov na deti, žijúce mimo Rakúska s jedným z rodičov alebo starými rodičmi,“ dodal Trebichalský.
Okrem krátenia prídavkov na deti pripravuje rakúska vláda reformu v sociálnej oblasti. Ide o zavedenie takzvaného rodinného bonusu, čo je odpočítateľná položka z dane na dieťa vo výške 1500 eur.
Bratislava 8. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Branislav Račko)
Úrad priemyselného vlastníctva odmietol kotlebovcom zaregistrovať ich logo do registra ochranných známok. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné, môžu ho dať preskúmať. Vyplýva to z vyjadrení riaditeľky odboru známok a dizajnov úradu Zdeny Hajnalovej.
Na snímke predseda Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽS NS) Marián Kotleba
“Politická strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko si prihlásila v decembri 2016 šesť prihlášok ochranných známok. Štyri z nich sú kombinované označenia predstavujúce logo strany a dve sú slovné “ĽS Naše Slovensko” a “Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko”. Všetky štyri prihlášky obsahujúce kombinované označenia úrad zamietol zo zákonného dôvodu, ktorým je rozpor označenia s verejným poriadkom,” uviedla pre TASR Hajnalová. V prípade kombinovaných ochranných známok ide o označenia pozostávajúce zo slovných a obrazových prvkov.
Rozhodnutie o zamietnutí vydal a odoslal úrad v decembru 2017. “Zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Dve uvedené slovné označenia boli v auguste 2017 zapísané do registra ochranných známok,” doplnila Hajnalová. To, že označenie úrad nezapíše do registra ochranných známok, neznamená podľa nej, že kotlebovci nemôžu označenie používať. Nemajú ale k nemu práva, ktoré dáva zákon o ochranných známkach. Kým nie je zaregistrované, mohli by ho napríklad používať aj iné osoby, nie iba kotlebovci, ktorí by naň mali v prípade registrácie výlučné právo.
Bratislava 8. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-František Iván)
Polícia sa stále zaoberá prípadom bratislavskej nelegálnej kliniky plastickej chirurgie Adelais Clinique, vyšetrovanie ešte neukončila. Pre TASR to uviedla bratislavská krajská policajná hovorkyňa Lucia Mihalíková.
Ilustračné foto
„Vo vyšetrovaní naďalej pokračujeme, vykonávajú sa procesné úkony,“ povedala Mihalíková pre TASR. Polícia v prípade už vzniesla obvinenie, a to voči 41-ročnému mužovi pre trestný čin poškodenia zdravia.
Podľa rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR mala klinika taktiež zaplatiť pokutu vo výške 22.000 eur za fungovanie bez potrebných povolení. O výške sankcie v apríli minulého roka rozhodol Úrad Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Klinika sa však voči tomu odvolala a konečné rozhodnutie vydal práve rezort zdravotníctva.
Pokuta je výsledkom správneho konania, ktoré voči zariadeniu viedol Úrad BSK. Lekári v ňom mali vykonávať plastické operácie. Načierno ich tam mal robiť Yassine Ghazi Abou Ghoneim. BSK sa však domnieva, že zákroky vykonávalo viacero lekárov.
Pacienti, ktorí sa na operácie v klinike sťažovali, “mali poškodené zdravie”, poukázal Úrad BSK. Bolestivé komplikácie hlásili napríklad po operácii prsníkov, aplikovaní kyseliny hyalurónovej či pri operácii kŕčových žíl.
Košice 8. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-František Iván)
Skupina aktivistov a poslancov Košického samosprávneho kraja (KSK) spúšťa výzvu poslancom Národnej rady SR, aby Komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA) s Kanadou obsahovala vyslovený zákaz ťažby rádioaktívnych nerastov okrem prípadu jej schválenia v miestnych referendách v dotknutých obciach.
Na snímke zľava právnik Jozef Šuchta, poslanec NR SR Zsolt Simon (Most-Híd) a poslanec Košického samosprávneho kraja (KSK) a Mestského zastupiteľstva Košice Jaroslav Polaček
Zároveň má dohoda obsahovať aj zákaz používania technológie kyanidového lúhovania pri úprave nerastov. Obe ustanovenia vyplývajú z platnej slovenskej legislatívy.
Organizačný výbor výzvy, ktorý tvoria ochranár a krajský poslanec Ladislav Rovinský, právnik Jozef Šuchta a krajský a košický mestský poslanec Jaroslav Polaček, chce pod výzvu vyzbierať čo najviac podpisov. V spolupráci s poslancom NR SR Zsoltom Simonom (nezaradený) pritom argumentujú tým, že dohoda CETA obsahuje odvolávku na desať rokov neplatný geologický zákon, čo podľa nich môže byť zneužité a pre Slovensko a jeho obyvateľov priniesť veľké škody.
“Zmluva CETA pre SR znamená, že to, čo v nej bude zapísané, v zmysle Ústavy SR má prednosť pred právnymi predpismi SR. Pre mňa je nepochopiteľné, že keď niečo už desať rokov platí na Slovenku, prečo to nie je premietnuté do medzinárodnej zmluvy,” povedal Simon na pondelkovej tlačovej konferencii v Košiciach. Vyhlásil pritom, že nominanti Smeru-SD a premiéra Roberta Fica v tejto veci konajú v rozpore so záujmami občanov SR a platných právnych predpisov. Podpisy pod výzvu sa budú podľa neho zbierať dovtedy, kým sa dohoda nedostane v parlamente do druhého a tretieho čítania.
“To je ten posledný moment, kedy je to treba odovzdať,” povedal Simon.
Organizátori výzvy chcú okrem KSK a košických samospráv osloviť a požiadať o spoluprácu aj predstaviteľov ďalších regiónov a obcí, ktorých by sa mohla týkať či už ťažba uránu, alebo úprava kyanidovou technológiou nerastov. “Budeme hovoriť aj s Banskobystrickým samosprávnym krajom, Trenčianskym krajom, s dotknutými mestami a obcami, či je to Spišská Nová Ves, obce Slovenského raja, stredného Považia či Podpoľania,” povedal Šuchta.
Aktivisti žiadajú aj zrušenie memoranda o porozumení a spolupráci z roku 2012 medzi Ministerstvom hospodárstva (MH) SR a kanadskou spoločnosťou European Uranium Resources (EUU), ktorá stála za firmou Ludovika Energy a plánovala ťažbu uránu v oblasti Jahodná pri Košiciach. “V tejto dohode CETA je povedané, že ak by bol súdny spor, tak tribunál, ktorý bude rozhodovať, bude brať do úvahy, či ten investor mal od členského štátu oprávnené očakávania, či mal spracovaný nejaký dokument, ktorý ho oprávňoval na to, aby mohol tú investíciu urobiť. Preto je veľmi dôležité, aby bolo toto memorandum zrušené,” konštatoval Šuchta.
Na utorkovom (9.1.) zasadnutí Zastupiteľstva KSK budú poslanci hlasovať o návrhu, aby poverili predsedu KSK Rastislava Trnku zaslať výzvu ministrovi hospodárstva SR na odstúpenie od tohto memoranda. Návrh predkladá samotný Trnka.
Rezort hospodárstva už v minulosti odmietol, že by dohoda CETA spôsobila zhoršenie pozície štátu pri zákaze ťažby rádioaktívnych látok.
Bratislava 9. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Marko Erd)
Radovan Znášik, ktorý sa chce uchádzať o post prezidenta SR v budúcoročných prezidentských voľbách, mieni iniciovať referendum a ním prispieť k posilneniu demokracie na Slovensku. Pre TASR uviedol, že už začal zbierať podpisy pod petíciu za vypísanie referenda.
Na snímke kandidát na funkciu prezidenta SR Radovan Znášik
Vo všeľudovom hlasovaní by sa podľa neho mali ľudia vyjadriť k zmene voľby generálneho prokurátora. Táto pozícia je podľa Znášika najdôležitejší subjekt nielen v boji proti korupcii aj v iných závažných kauzách. Ľudia by mali svoj názor povedať aj v otázke hmotnej zodpovednosti vo verejnej správe.
“Ďalší bod petície za vypísanie referenda sa týka tzv. občianskeho veta,” informuje Znášik. Tento inštitút by bol podľa jeho slov odpoveďou na súčasný stav, kedy prezident SR a občania nemajú nástroj na to, aby mohli účinne vetovať parlamentom schválené zákony. Ak by existovalo tzv. občianske veto, malo by to podľa Znášika fungovať tak, že občania by svojimi podpismi mohli zastaviť zákon schválený Národnou radou.
“Ak do troch mesiacov od prijatia zákona alebo novely podporí petíciu za zrušenie zákona najmenej 100.000 občanov SR, zákon alebo jeho časť, novela, prestane platiť,” vysvetlil Znášik.
Rok 2018 môže byť podľa neho pre občanov rokom nástupu zmien v otázkach dôsledného uplatňovania demokratických princípov, univerzálnej spravodlivosti a v neposlednom rade vymožiteľnosti práva na Slovensku. “Referendum predstavuje účinný nástroj na zmenu, avšak jeho úspešnosť získaním 350.000 podpisov občanov je iba začiatok a je podmienená predovšetkým našou účasťou na vyhlásenom referende,” uviedol Znášik.
Pre zbieranie podpisov pod petíciu za vyhlásenie referenda sa rozhodol preto, že za uplynulých 25 rokov samostatnosti Slovenskej republiky je podľa neho väčšina občanov nespokojná so súčasným stavom demokracie, justície a vymožiteľnosti práv. “Občan nedisponuje takmer žiadnym nástrojom na to, aby ovplyvnil to, čo sa v Národnej rade SR schvaľuje a toto oprávnenie neprináleží ani prezidentovi SR, priamo voleného občanmi,” doplnil s tým, že demokracia na Slovensku sa začína a končí voľbami.
Potreba zmien Znášika priviedla aj ku kandidatúre na prezidenta. Radovan Znášik vyštudoval diplomatické štúdiá v Londýne a následne pracoval šesť rokov na Ministerstve životného prostredia SR. Po tom, ako získal štipendium japonskej vlády, v Tokiu študoval verejnú politiku. Od roku 2015 pracoval pre Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na vysunutom pracovisku v Turkmenistane. Keďže sa mu na začiatku tohto roka narodilo dieťa, rozhodol sa vrátiť na Slovensko.
Funkčné obdobie súčasného prezidenta SR Andreja Kisku uplynie v roku 2019. Kiska zatiaľ neoznámil, že sa o post hlavy štátu bude uchádzať opakovane.
Nitra 9. januára (TASR/HSP/Foto:TASR-František Iván)
Nitrianska fakultná nemocnica musí vrátiť dotáciu dva milióny eur, ktorú vlani dostala od ministerstva zdravotníctva na výstavbu nového heliportu. Poskytnuté financie bolo treba vyčerpať do konca roka 2017, nemocnica to však nestihla.
Ilustračné foto
Dôvodom bolo odstúpenie od zmluvy s dodávateľom projektovej dokumentácie na výstavbu heliportu. Ako pred časom uviedla hovorkyňa nemocnice Tatiana Timková, k odstúpeniu od zmluvy došlo pre vážne nedostatky, ktoré by bránili realizácii diela. “Najzávažnejšou chybou je nesplnenie odbornej spôsobilosti zodpovednej osoby a nenaplnenie predpisu, ktorým sú stanovené podmienky letísk a heliportu,” uviedla Timková.
Nemocnica po tomto kroku musela robiť nové výberové obstarávanie na dodávateľa. Dostala sa tak do časového sklzu, pre ktorý dvojmiliónovú dotáciu od ministerstva zdravotníctva nestihla do konca minulého roka minúť.
Ako pre TASR uviedla Timková, výstavbu heliportu teraz plánuje nemocnica zaplatiť z vlastných zdrojov. “Súťaž na dodávateľa projektovej dokumentácie bola ukončená, víťazný uchádzač bol vyzvaný na poskytnutie súčinnosti na uzavretie zmluvy o dielo. Fakultná nemocnica Nitra bude žiadať Ministerstvo zdravotníctva SR o udelenie súhlasu s podpísaním predmetnej zmluvy,” povedala Timková.
Výstavba nového heliportu sa v nitrianskej nemocnici pripravuje už dlhšie obdobie. Súčasná plocha, na ktorej pristávajú vrtuľníky, nespĺňa oficiálne parametre, preto sa môže využívať iba počas dňa. V noci musia záchranári pristávať na alternatívnych plochách, čo predlžuje prevoz pacientov na ošetrenie.
Bratislava 9. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-František Iván)
Šachta, do ktorej mladík spadol bola údajne zle zabezpečená
Na Úderníckej ulici v bratislavskej Petržalke prišiel v utorok o život 17-ročný mladík. Stalo sa tak po tom, ako spadol do zle zabezpečenej šachty. Píše o tom webová stránka tvnoviny.sk.
Ilustračné foto
Podľa informácií portálu si mal tínedžer skracovať cestu do práce. Pracoval v pekárni. Cestou sa však prepadol do šachty s vodou, ktorá údajne nebola dobre zabezpečená. Mali na nej byť len dosky, ktoré sa pod chlapcom prepadli.
Slovensko 9. januára 2018 (HSP/Foto: TASR-Oliver Ondráš)
Publicista Matúš Ritomský sa vo svojom príspevku snaží čitateľom vštiepiť, že tradičná rodina, otec, mama a deti predstavuje iba jednu z možnosti rodiny. Snaží sa totiž podsúvať, že rodinou sú aj dve mamy s dieťaťom a väčšina detí už vyrastá v netradičných rodinách. Predseda Kresťanskodemokratického hnutia Alojz Hlina však vo svojom príspevku na sociálnej sieti ostro protestuje – „ak chceme otvoriť diskusiu o rodine, rozprávajme o rodine.“
Na snímke predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Alojz Hlina
„Predstavte si štadión plný futbalových fanúšikov. Niekto si vypýta mikrofón a začne s tým, že chce začať poctivú debatu. Potom urobí dramatickú pauzu a povie: Vy všetci ste hlupáci, futbal už nie je tom, že súťažíte medzi sebou a dávate góly. Futbal je o niečom úplne inom a Vy všetci ste spiatočnícki hlupáci, keď tomu nerozumiete. Čo myslíte, bol by potlesk? Auditórium by sa nad sebou zamyslelo?“ píše v úvode svojho komentára Hlina.
„Že nepoctivé porovnanie, lebo futbaloví fanúšikovia sú hrubí anyway. Dobre, tak po opere vystúpte na pódium a povedzte, že opera vlastne nie je opera. Opera je o niečom inom. Bude standing ovation?“ uvádza iný príklad.
Hlina preto upozorňuje, že Ritomský chce svojim príspevkom otvoriť diskusiu o rodine a jedným dychom pri tom hovorí aj o spolužití homosexuálov. „Rodina je rodina,“ zdôrazňuje.
„A stále bude, aj keď silu toho významu chrapúnsky zneužil štartér – sekretárka pre mafiánov a vo voľnom čase inseminačný technik,“ dodáva.
„Rodiny vytvorili túto civilizáciu. Vôľa, strach matky o svoje deti, jej obeta. Ochota muža chrániť svoje deti aj za cenu svojho života. Toto vytvorilo našu civilizáciu,“ upozorňuje Hlina na už často vypovedané.
Vyzýva preto k rešpektu k rodine a dodáva, že Ritomský uvádza na podloženie svojich argumentov štúdiu. „Ja tiež viem o nejakých a grantovú schému neposkytoval Vatikán a výsledky nepotvrdzujú štúdiu, ktorú spomína autor komentára,“ upozorňuje.
Predseda KDH vysvetľuje, že ak chceme otvoriť diskusiu o rodine, rozprávajme o rodine. Ak chceme otvoriť diskusiu o spolužití homosexuálov, rozprávajme o spolužití homosexuálnych párov. „Nespájajme to. Nie je to poctivé. Poškodí to rodinu a nepomôže to ani spolužitiu homosexuálnych párov. Rodina je rodina. Spolužitie homosexuálov je spolužitie homosexuálov. Futbal je futbal. Opera je opera,“ dodáva na záver Hlina.
Začiatok roka v duchu LGBT
S koncom starého a začiatkom aktuálneho roka sa opätovne otvorila téma LGBTI. Najprv prišla návšteva aktivistov organizácie Inakosť u prezidenta SR. Nasledovali vyjadrenia Andreja Kisku o krutosti: “právny systém k týmto ľuďom často býva doslova krutý pri ľudsky normálnych záležitostiach, akými je nemožnosť vystupovať ako blízka osoba, prístup k informáciám o zdravotnom stave, praktické otázky spojené s bývaním, dedením a podobne.”
Následne prišlo vyjadrenie ombudsmanky, ktorú SNS podporila, pretože Mostu-Híd ju prezentoval ako kresťansky založenú pani so zmyslom pre spravodlivosť, rodinné hodnoty. (viac TU). “Na základe podrobných analýz slovenskej legislatívy sme sa tiež zhodli, že postavenie LGBTI komunity je u nás zakotvené tak, že ho v súčasnosti netreba nijako meniť. To napokon potvrdzujú aj judikáty Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Súdneho dvora Európskej únie (Schalk a Kopf proti Rakúsku, Hämäläinen proti Fínsku, Chapin a Charpentier proti Francúzsku),” uviedol v tom čase Jaroslav Paška.
Patakyová, ktorá za zúčastnila Dúhové pochodu, ale na pochodu Hrdí na rodinu, sa nezúčastnila, sa snaží aktuálne presvedčiť, že množstvo mladých ľudí sa tu necíti komfortne kvôli právam LGBT, a preto si radšej volia odchod z krajiny: “Sú to schopní mladí ľudia, ktorí majú potenciál dosahovať aj veľké veci a nie je dobré, ak to uplatnenie nachádzajú mimo Slovenska,“ uviedla.
Sekretár Konferencie biskupov Slovenska, Anton Ziolkovský, vo svojom statuse na sociálnej sieti upozornil na to, že verejná obhajkyňa ide takýmito vyhláseniami proti rodine (viac TU). “Je vskutku pozoruhodné, ak naša ombudsmanka považuje za potrebné, aby sme krátko po novom roku v médiách čítali o jej úrade na prvom mieste v súvislosti s LGBT komunitou. Práva detí, aj tých nenarodených, mnohopočetných rodín, starých ľudí či rodín v núdzi zrejme nie sú až také dôležité.“
Bratislava 9. januára 2018 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Poslanci hnutia OĽaNO Richard Vašečka a Anna Verešová vítajú rozhodnutie spoločnosti COOP Jednota v Trnavskom kraji iniciatívne zavrieť v nedeľu ich maloobchodné predajne. Zároveň súhlasia s názorom ich predstavenstva, že by prospelo, ak by boli takto zatvorené v nedeľu všetky obchody na Slovensku.
Na snímke Anna Verešová
“Oceňujem rozhodnutie tohto veľkého zamestnávateľa, ktorý okrem mnohých iných dôvodov uvádza aj problém nájsť dobrého pracovníka do obchodu, nakoľko mnohí odchádzajú práve preto, že musia pracovať v nedeľu. Nečudujem sa tomu, veď práca počas víkendov vplýva na vzťahy v rodinách a tiež na zdravie zamestnancov. Pri svojej poslaneckej práci neustále poukazujem na to, že v dobrom zdraví sa ženy na Slovensku dožívajú iba 54,6 roka, čo je najmenej zo všetkých krajín EÚ. Rozhodnutie spoločnosti COOP Jednota pokladám za krok dobrým smerom a verím, že jej prinesie ešte väčšiu prosperitu,“ uviedla Anna Verešová.
„Klobúk dole. Vo vyspelých krajinách je samozrejmosťou nedeľný odpočinok zamestnancov, ktorý prináša benefit pre ich rodiny i pre celú spoločnosť. Slovensko je bohužiaľ na tom najhoršie z celej EÚ. Sme jednotka v nedeľnej práci a evidentne nám to prosperitu neprináša. Preto s radosťou vítam tento krok COOP Jednota. Ako poslanci Národnej rady budeme pokračovať v našom úsilí upraviť okolnosti nedeľného predaja aj zákonom, aby sa dosiahli spravodlivé a vyrovnané podmienky pre všetkých. Do parlamentu opäť predložíme návrhy na obmedzenie nedeľného predaja a budeme pre ne hľadať podporu,“ potvrdil Richard Vašečka.
Redakciu informoval Matúš Bystriansky, komunikácia s médiami OĽaNO
Bratislava 9. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)
Na Slovensku sa po 15 rokoch vypracuje imunologický prehľad obyvateľstva, ktorý má ukázať, či je jeho kolektívna imunita dostatočná. V utorok to oznámil na tlačovej konferencii minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) a hlavný hygienik SR Ján Mikas. Štát tým reaguje na výskyt osýpok a epidémie vírusovej hepatitídy typu A.
Na snímke minister zdravotníctva SR Tomáš Drucker
Otázky o dostatočnej imunite populácie vyvolalo okrem minuloročných epidémií hepatitídy typu A aj šesť ochorení na osýpky dospelých osôb, ktoré boli zaznamenané v Bratislave. Päť z týchto ľudí bolo pritom v minulosti proti tomuto ochoreniu zaočkovaných, vakcíny však nezabrali. Podľa ministra Druckera to môže naznačovať, že kolektívna imunita obyvateľstva poklesla a imunitný systém istých vekových ročníkov na osýpky nereaguje.
“Naším záujmom je, aby sme získali informáciu o kolektívnej imunite, aby sme zistili, či očkovacie látky zabezpečujú dostatočnú tvorbu protilátok pre jednotlivých ľudí a či máme nastavený správny systém a termín očkovania,” priblížil šéf rezortu.
Posledný imunologický prehľad urobilo Slovensko v roku 2002, skončil s dobrými výsledkami. Drucker podľa jeho slov nevie, prečo sa neskôr nezrealizovali ďalšie. “Pokiaľ sú dobré výsledky, nebolo by vhodné realizovať prehľady každý rok,” naznačil hlavný hygienik s tým, že to predstavuje istú záťaž pre obyvateľstvo. “V intervale päť až desať rokov by sa však mali vykonávať. Teraz je naozaj o päť minút dvanásť, ak nie päť minút po dvanástej,” apeloval Mikas. Ocenil, že u Druckera našiel pochopenie pre toto opatrenie.
Okrem osýpok sa bude zrejme kontrolovať aj kolektívna imunita na iné infekčné ochorenia. Celkový rozsah preverovania, ktoré sa vykoná na vzorke zhruba 3000 ľudí, stanoví pracovná skupina. Podľa Druckera bude hrať úlohu aj to, aby sa príprava “nenaťahovala”. Na základe výsledkov štát prijme potrebné opatrenia. Môže dôjsť napríklad k otvoreniu očkovacieho kalendára, preočkovaniu rizikových skupín alebo sa môže zaviesť povinné uhrádzanie niektorých očkovaní zo zdravotného poistenia.
Osýpky sa na Slovensku nevyskytli už roky, aktuálne ich do krajiny priniesol cudzinec pracujúci v medzinárodnej spoločnosti v Bratislave, ktorého sa nepodarilo identifikovať. Od neho sa nakazili dvaja Slováci. V nemocničnom prostredí, kde sa následne pohybovali, prišli do styku s vysoko nákazlivým vírusom ďalší traja pacienti. Šiesty Slovák si ochorenie priviezol z cudziny.
V prípade prvého ohniska sa ochorenie podľa hlavného hygienika už podarilo zlikvidovať a k ďalšiemu prenosu ochorenia nedošlo. V druhom prípade Slováka, ktorý sa vrátil z Dubaja, uplynie inkubačná doba osôb, ktoré s ním prišli do styku, v utorok. Mikas takisto predpokladá, že ochorenie sa nebude ďalej šíriť.
“Situácia bola vynikajúco epidemiologicky zvládnutá,” vyhlásil minister. Vysvetlil, že nákazlivosť v prípade tohto ochorenia je 99,9 percenta, teda je v zásade prakticky absolútna istota, že sa osoba bez protilátok chorobou nakazí. Nemusí pritom ani prísť do styku s chorým človekom. Stačí, že sa vyskytne v priestoroch, kde bol chorý.
Podľa ministra ale nie je dôvod na paniku a jediný problém v súčasnosti predstavuje možný import ochorenia zo zahraničia. V Taliansku a Rumunsku sa napríklad potýkajú s epidémiami osýpok a ochorenie tu zasiahlo stovky až tisíce ľudí, informoval Mikas. Aktuálne informácie o epidemiologickej situácii zverejňuje Úrad verejného zdravotníctva na svojej internetovej stránke.
Nitra 9. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Simon Dawson)
Dcérska spoločnosť Ministerstva dopravy a výstavby SR MH Invest by mala financovať opravu ciest druhej a tretej triedy v Nitrianskom samosprávnom kraji (NSK), ktoré poškodili kamióny zvážajúce materiál na výstavbu automobilky Jaguar Land Rover v nitrianskom priemyselnom parku. Poškodené sú cesty na trase vedúcej od Závady cez Oponice, Podhorany až po priemyselný park Nitra–Sever a na trase z lomu Hostie cez okraj Topoľčianok, odbočky na Machulince až po Prílepy. Podľa odhadu predsedu NSK Milana Belicu sú na opravu obidvoch poškodených úsekov ciest potrebné financie na úrovni 2,3 milióna eur. Začiatok opráv bude podľa slov generálneho riaditeľa spoločnosti MH Invest Romana Sabu reálny až po dokončení výstavby Jaguaru.
Ilustračné foto
Belica podľa vlastných slov uprednostňuje plošnú opravu poškodených ciest. „Nevieme, ako je poškodené to podložie. Sú tam mikroskopické trhliny na cestách, preniká tadiaľ voda, príde zima, mráz, nadvihne to ten povrch. Preto som radšej za plošnú komplexnú opravu,“ povedal Belica. Podľa neho najviac áut jazdí z obce Hostie na Machulince, Žitavany a Moravce. „Tam nám zničili cestu, ktorá bola pred zhruba šiestimi rokmi počas výstavby rýchlostnej cesty R1 kompletne opravená. V Závade sme už museli cesty zaplátať, nedalo sa po nich prechádzať, poškodený bol aj most. Tam bude potrebná generálna oprava ciest,“ tvrdí Belica.
Generálny riaditeľ sekcie ciest a pozemných komunikácií Ministerstva dopravy a výstavby SR Peter Varga potvrdil, že štát je pripravený zničené cesty opraviť. „Nemôžeme však kvôli tejto investícii riešiť všetky hriechy z minulosti,“ upozornil. Problémy spôsobené výstavbou Jaguaru by mala pomôcť objektivizovať vykonávaná pasportizácia. „Zároveň definuje problémy aj podľa ich dôležitosti. Cesty poškodené počas výstavby Jaguaru, ale aj ďalších závodov v priemyselnom parku sa budeme usilovať v rámci našich možností uviesť do pôvodného stavu, vždy je to však aj o peniazoch,“ povedal Varga.
Bratislava 9. januára 2018 (HSP/Foto: TASR- Jakub Kotian)
Vo vysielaní RTVS nastávajú zmeny v oblasti publicistiky. Relácia „Občan za dverami“ sa posilní a svoje miesto bude mať na obrazovkách v pondelok večer, kedy sa vysielali „Reportéri“. Dôjde teda k zlúčeniu do jednej relácie, na čom sa s redaktormi oboch relácií dohodli generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník, riaditeľ Sekcie spravodajstva, športu a publicistiky Juraj Rybanský a vedúci odboru televízneho spravodajstva Boris Chmel
Na snímke nový riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník
Podľa hovorkyne RTVS Eriky Rusnákovej, na dočasnom pozastavení vysielania relácie „Reportéri“ sa rozhodlo z viacerých dôvodov. Základný je ten, že svojou kvalitou nezodpovedala nárokom, aké má relácia tohto typu spĺňať.
Tematický rámec bol neujasnený, pohyboval sa od občianskej problematiky cez podnikateľskú, politickú až po historickú. Uchopenie tém bývalo problematické z hľadiska smerovania, záberu, výberu a vyváženosti zastúpenia strán, v reportážach sa vyskytovalo mnoho faktografických chýb a nenáležitých uzáverov, na základe čoho pribúdali oprávnené sťažnosti a žaloby zo strany dotknutých subjektov, čo následne stálo a stojí ďalších zamestnancov i celú RTVS nemálo času, energie a financií na urovnanie sporov.
Sekcia výskumu programu a vývoja formátov preto popracuje na zmene súčasného formátu relácie „Reportéri“ tak, aby zodpovedala aktuálnym požiadavkám moderného investigatívneho formátu.
Podľa informácií webu Aktuality, takéto posudzovanie pritom môže trvať aj niekoľko mesiacov.
Isté tiež nie je, čo bude ďalej s ľuďmi pripravujúcimi zrušenú reláciu, napríklad s Pavlom Fejerom. Po novom by mali byť zaradení do tímu občiansko-publicistickej relácie „Občan za dverami“.
Bratislava 9. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)
Prezident SR Andrej Kiska opäť obedoval so svojimi predchodcami Rudolfom Schusterom a Ivanom Gašparovičom. Tradíciu novoročných obedov si všetci traja pochvaľujú.
Na snímke zľava bývalý prezident SR Rudolf Schuster, prezident SR Andrej Kiska a bývalý prezident SR Ivan Gašparovič
Štátne vyznamenania či Kiskovo označenie Slovenska za mafiánsky štát už menej. Trojlístok hovoril aj o zahraničných cestách, olympiáde či koalično-opozičných vzťahoch. Na opätovnú prezidentskú kandidatúru súčasnej hlavy štátu sa Gašparovič so Schusterom nepýtali. Nepovedali ani, či by Kiska kandidovať opäť mal.
“Na kandidatúru sa ma nepýtali. Najneskôr do septembra dám svoje vyjadrenie,” uviedol Kiska. Priznáva, že udalosti posledných dní, kedy pokračuje otvorený boj medzi ním a ministrom vnútra Robertom Kaliňákom (Smer-SD), mu dodali trochu novej energie.
Od Schustera si Kiska vypočul kritiku za štátne vyznamenania, ktoré udelil. Schusterovi sa nepáči, že do vyznamenaní nemohla hovoriť vláda SR. Podľa neho by vláda slovo mala dostať. Toto podľa Schustera podnietilo aj vznik štátnych vyznamenaní, ktoré bude po novom udeľovať premiér aj predseda parlamentu. Tie sa Schusterovi nepozdávajú.
“Neviem, či je to konkurenčný podnik… Štátne vyznamenania sú zákonom dané a nemalo by sa to meniť,” povedal Schuster. Kiska súhlasí, že vláda by pri štátnych vyznamenaniach mala mať isté slovo.
Gašparovič zas Kiskovi vyčítal označenie Slovenska za mafiánsky štát. “Nesúhlasím, že Slovensko je mafiánsky štát. Sú problémy, ktoré treba riešiť, pretože už sú hraničné. Ale takýto prívlastok Slovensku nepatrí,” vyhlásil Gašparovič. Kiskovi tiež pripomenul dôležitosť fungovania spolupráce medzi prezidentom, parlamentom a vládou. “Ak nefunguje spolupráca medzi parlamentom, prezidentom a vládou, nemôže to byť dobré.
Štát takto nemôže profitovať,” zdôraznil. Súhlasí, že tieto tri ústavné orgány nemusia mať rovnaký názor na všetko. “Ale spolupráca musí fungovať,” doplnil.
Na stretnutí troch prezidentov nechýbalo ani vzájomné podpichovanie. Schuster ocenil tradíciu novoročných obedov a poznamenal, že Gašparovič ju nerobil. “Som rád, že sa máme možnosť aspoň raz do roka stretnúť. Pán Gašparovič nám túto možnosť nedal, mal iné starosti, nezazlievam mu to,” uviedol Schuster.
Gašparovič oponoval, tvrdí, že predchodcov volal. “Boli sme spolu dvakrát a s pánom Kováčom viackrát,” poznamenal. “Áno, na inauguráciu nás pozval,” pokračoval Schuster, čo Gašparoviča nenechalo chladným. “Boli sme spolu, ale pán Schuster chodil na drahé dovolenky, tak nemal čas byť na Slovensku a debatovať s nami,” bránil sa Gašparovič. “Áno, za svoje môžem,” nedal sa Schuster.
Bratislava 9. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)
Minister obrany Peter Gajdoš prijal v utorok na pôde rezortu obrany švédsku veľvyslankyňu Helen Eduardsovú. Diskutovali o aktuálnych témach spolupráce v oblasti obrany, možnostiach jej prehĺbenia, modernizačných projektoch, ale strategických dokumentoch, ktoré slovenské ministerstvo obrany pripravilo v minulom roku.
Na snímke minister obrany SR Peter Gajdoš
“Zhodli sme sa, že spolupráca našich krajín v oblasti obrany je na vysokej úrovni a máme aj do budúcnosti na čom stavať,” povedal minister obrany SR Peter Gajdoš. Na stretnutí sa diskutovalo aj o spolupráci v oblasti EOD, ako aj o slovenskom projekte nepriamej palebnej podpory “EuroArtillery”, ktorý bol zaradený do prvej vlny realizácie projektov PESCO. “Samozrejme vítame možnú účasť švédskych vojakov v pozícii pozorovateľov na cvičení RCHBO Toxic Valley 2018,” uviedol šéf rezortu obrany. Ako ďalej uviedol naďalej tiež platí ponuka na účasť v kurze ISOC v Akadémii v Liptovskom Mikuláši.
V súvislosti s prijatými strategickými dokumentmi minister Gajdoš informoval švédsku veľvyslankyňu H. Eduardsovou aj o prijatom Dlhodobom pláne rozvoja obrany, ktorý predstavuje investičný plán do roku 2030 a jeho realizácii v praxi. V rámci regionálnej spolupráce je priestor na prehĺbenie vzťahov medzi V4 (ktorej bude Slovensko od júla predsedať) a zoskupením NORDEFCO.
Bratislava 10. januára 2018 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Na Ministerstve financií SR nedávno prebehol kontroverzný tender za viac ako 16 miliónov eur, ktorého víťaz mal zabezpečiť elektronické služby, ktoré už čoskoro nebudú vôbec potrebné. Z IT zákazky mali údajne profitovať ľudia spájaní s ministrom Kažimírom a vládnou stranou Smer-SD. Na tender poukázal Ján Suchal z iniciatívy Slovensko Digital
Na snímke minister financií Peter Kažimír
Má ísť o projekt Integrované obslužné miesto občana (IOMO) za 16,5 milióna eur, ktorý zabezpečuje výpisy a odpisy z niekoľkých registrov. Tieto služby boli podľa Aktuality.sk už doteraz dostupné. Výpisy a odpisy z registrov už navyše o niekoľko mesiacov nebudeme potrebovať. Štátni úradníci si ich budú posielať medzi sebou. Napriek tomu plánuje úrad vicepremiéra Petra Pellgriniho, pod ktorý projekt prešiel, vynaložiť ďalších päť miliónov eur na údržbu systému.
Na celú záležitosť poukázal Ján Suchal z iniciatívy Slovensko Digital. Upozorňuje aj na to, že podľa európskej smernice by štátne úrady nemali spájať zákazky, ktoré spolu nesúvisia, aby sa zabezpečila transparentnosť. V tomto prípade, ale Ministerstvo financií danú podmienku nesplnilo, pretože obstarávalo tri IT projekty v hodnote viac ako 40 miliónov eur.
Do tendra sa prihlásili dve veľké spoločnosti: IBM a konzorcium firiem Hewlett Packard, Ditec a Anext, s ktorými sa nakoniec ministerstvo dohodlo.
Menovaný portál poukázal na prepojenie víťazných firiem Ditec a Anext na predstaviteľov vládneho Smeru-SD. Majoritným vlastníkom Ditecu je známy podnikateľ Peter Lukeš, ktorý v minulosti figuroval s ministrom Kažimírom vo firme Parta-gas. Súčasný šéf rezortu financií vo firme vlastnil podiel cez spoločnosť Pro domo, ktorej akcionármi sa neskôr stali aj Eva Brhelová – manželka Jozefa Brhela, a Helena Makúchová, manželka guvernéra NBS Jozefa Makúcha.
Firma Anext je spájaná s bývalým šéfom rezortu Jánom Počiatkom. Ten to však dlhodobo odmieta. Oficiálnymi vlastníkmi Anextu sú Jozef Chamraz a Katarína Hajduová.
Bratislava 10. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Marko Erd)
Vyjadrenie českého prezidenta Miloša Zemana o Alexandrovi Dubčekovi bolo nenáležité. Myslí si to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.
Na snímke štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok
“Pán prezident Zeman je známy svojimi bonmotmi. Toto, bohužiaľ, nebol bonmot, ale nenáležitý výrok. Do pozornosti českému prezidentovi preto dávam osvedčený latinský výrok, ktorý by mal platiť medzi takými blízkymi krajinami, akými sú Česko a Slovensko: Est modus in rebus, sunt certi denique fines. Sú určité spôsoby a hranice, ktoré sa neprekračujú…,” uviedol Korčok.
Štátny tajomník reagoval na Zemanovu kritiku Alexandra Dubčeka, ktorý podľa českého prezidenta v roku 1968 patril k tým, ktorí sa “potentovali hrôzou”. “Rozprávajme sa o tom, prečo v roku 1968 sa našiel jediný statočný človek, ktorému som preto udelil štátne vyznamenanie, a tým bol František Kriegel. A prečo sa všetci ostatní poondeli od hrôzy,” hovoril Zeman.
V jasnej narážke na Alexandra Dubčeka neskôr dodal, že to týmto ľuďom ani nijako nepomohlo. “Najskôr dostali tieto idoly funkciu predsedu federálneho zhromaždenia, potom už len klesli na veľvyslanca v Turecku, a potom už ani to nie,” povedal český prezident a poukázal na zásadu z prvých rokov normalizácie, ktorá podľa neho voľne povedané znela, že “si musím udržať funkciu, pretože inak by tam prišla ešte väčšia sviňa, ako som ja”.
Táto zásada podľa Zemana demoralizovala spoločnosť a to, čo Čechom a Slovákom dalo opäť nádej, bola novembrová revolúcia.
